Zima vo vojne nikdy nebola iba o počasí. Je to ročné obdobie, ktoré výrazne mení spôsob boja, preverí schopnosti armád a odhalí slabiny štátov na oboch stranách frontu. Tento rok však bude pre Ukrajinu o niečo ťažší. Zima prichádza v období politických otrasov a čoraz tvrdších útokov na kritickú infraštruktúru.
O tom, čo Ukrajinu čaká v najbližších mesiacoch, hovorí v rozhovore pre interez odborník na komunikáciu a kritické myslenie Martin Poliačik, bývalý poslanec a člen zakladajúceho tímu Progresívneho Slovenska. Dlhodobo sa venuje medzinárodnému dianiu a je známy tým, že konflikty a politické zmeny vysvetľuje otvorene a vecne.
Poliačik má za sebou aj pôsobenie v Kyjeve, kde bol zástupcom riaditeľky kancelárie GLOBSEC. V súčasnosti pracuje v Emile Foundation ako riaditeľ pre stratégiu a partnerstvá a venuje sa aj téme detí unesených z Ukrajiny, ktorým pomáha pri návrate k rodinám.
Rozhovor vznikol priamo na sympóziu Price of War, ktoré patrí medzi najvýznamnejšie odborné podujatia o bezpečnosti a súčasných konfliktoch. Tento rok na ňom vystúpili aj britský minister pre ozbrojené sily Alistair Carns a bývalý riaditeľ CIA generál David Petraeus. GLOBSEC bol jedným z partnerov podujatia.
Vysvetľuje, prečo sa front mení na zónu nikoho, ako vyzerá skutočná vojenská situácia pred príchodom zimy, čo znamená korupčný škandál v Kyjeve a prečo môže ohroziť aj stabilitu Zelenského vlády. Nevyhol sa ani komentáru k výrokom slovenského premiéra, ktoré podľa neho odhaľujú hlbší problém.
Ruská ofenzíva nedosiahla svoje ciele a zima opäť zmení pravidlá
Podľa Poliačika je už teraz jasné, že Moskva nedokázala naplniť plány, ktoré mala pre tento rok. Hoci ruské jednotky pokračujú v tlaku na viacerých úsekoch frontu, nešlo o úspešnú ofenzívu. Zároveň sa podľa neho opakuje známy scenár pred zimným obdobím. Rusko presúva svoju pozornosť na systematické útoky proti energetickej infraštruktúre Ukrajiny, čo sa už v minulých rokoch ukázalo ako mimoriadne účinná forma destabilizácie.
Ukrajina vstupuje do zimy v situácii, ktorá je čoraz náročnejšia. Z analýz, ktoré priniesol Denník N, vyplýva, že ruský tlak na frontových líniách rastie a slabé ukrajinské miesta sa teraz ukazujú viac než pred niekoľkými mesiacmi. Najvýraznejšie je to viditeľné pri Pokrovsku a pri Huľajpoli, kde sa Rusom podarilo posunúť front a kde sa Ukrajina snaží stabilizovať obranu s limitovaným počtom vojakov.
Pred začiatkom zimy je najväčším problémom práve nedostatok personálu. Rusi využívajú malé pechotné skupiny, ktoré prenikajú cez riedke línie a hľadajú slabé miesta. Príkladom je Huľajpole, kde získali desiatky štvorcových kilometrov a posunuli front o viac ako dvadsať kilometrov. Podľa analytikov to nie je výsledok obrovského ruského náporu, ale dôsledok systematického oslabovania ukrajinskej obrany.
Zároveň sa prehlbuje takzvaná zóna smrti. Ide o priestor pred frontom, kde drony a delostrelectvo znemožňujú akýkoľvek rýchly pohyb. V lete sa pohybovala na úrovni desiatich kilometrov, no podľa odborníkov, ktorých citoval Denník N, sa miestami rozšírila až na dvadsaťpäť kilometrov. Tento trend je pred zimou mimoriadne nebezpečný, pretože sneh, blato a zlý terén spomalia reakcie a evakuáciu zranených.
Do zimy tak Ukrajina vstupuje oslabená, no nie porazená. Riziká rastú, ale armáda stále drží kľúčové línie a snaží sa stabilizovať úseky, kde hrozí lokálny kolaps.
Poliačik upozorňuje, že tento rok je v niečom iný. „Čo je novinkou? To sú útoky Ukrajincov na energetickú infraštruktúru Ruska. Podľa niektorých zdrojov sa im podarilo zasiahnuť alebo vyradiť až dvadsať percent rafinérií a stredísk pre spracovanie plynu,“ vysvetľuje.
Dodáva, že útoky pokračujú aj na strane Ruska. „Rusi útočia na ropnú a plynovú infraštruktúru na Ukrajine, kde podľa niektorých odhadov poškodili až šesťdesiat percent. Tento rok je v tomto nový a škody sú obrovské na oboch stranách,“ opisuje.
Pokrovsk patrí medzi najťažšie skúšané územia
Jednou z najkomentovanejších oblastí je mesto Pokrovsk, kde prebiehajú intenzívne boje. Poliačik upozorňuje, že moderná vojna je mimoriadne neprehľadná a nedá sa hodnotiť tradičnými metódami.
Situácia v Pokrovsku je čoraz napätejšia a Ukrajina sa snaží udržať mesto v podmienkach, ktoré sú deň za dňom komplikovanejšie. Hoci pri meste pôsobí podľa Kyjeva až 150-tisíc ruských vojakov, v samotnom Pokrovsku ich má byť len niekoľko stoviek.
Ukrajinské jednotky uvádzajú, že v meste operuje približne tristo ruských vojakov, no ide pravdepodobne o nižší odhad. Intenzita bojov podľa ukrajinského vojaka vystupujúceho pod menom Mučnoj naznačuje, že Rusi neustále privážajú posily a pravidelne rotujú svoje skupiny.
To im umožňuje rýchlo reagovať na ukrajinské protiofenzívne akcie a udržiavať kontrolu nad čerstvo obsadenými miestami. Ruské skupiny sa pohybujú v malých tímoch, čo im dáva flexibilitu, no na kontrolu veľkého mesta to nestačí. Napriek tomu dokážu držať desiatky objektov a vytvárať tlak na ukrajinských obrancov.
Pokrovsk zostáva miestom najtvrdších bojov. Denne tam podľa analytikov útočia stovky ruských dronov a veľké množstvo kĺzavých bômb. Ide o sústredený tlak, ktorý má vyčerpať ukrajinské kapacity a zničiť rotujúce jednotky. Práve toto sú podmienky, ktoré budú v zime ešte intenzívnejšie, pretože ukrajinská armáda bude mať obmedzené možnosti presunov aj dopĺňania zásob.
„Čokoľvek väčšie sa hýbe, je okamžite zacielené prostredníctvom dronov. Je tam veľká zóna nikoho, v ktorej sa pohybujú malé jednotky z oboch strán a snažia sa rýchlymi výpadmi napádať nepriateľa,“ hovorí Poliačik. Podľa neho môže byť vedenie boja v mestskom teréne extrémne dynamické a často nie je jednoznačné, kto ovláda ktoré časti mesta. Dúfa však, že Ukrajine sa podarí aspoň časť Pokrovska udržať a že línie sa s príchodom zimy stabilizujú.
Personálna kríza ukrajinskej armády je menej dramatická, než sa čakalo
V súvislosti s informáciami o nedostatku ukrajinských vojakov Poliačik odkazuje na autoritu amerického analytika Michaela Kofmana. „Z jeho posledných vyjadrení som zachytil, že kríza nie je už dnes taká, akej sa báli, a že Ukrajinci boli schopní nahrádzať tie sily,“ uvádza. V posledných týždňoch totiž zaznievali informácie, že množstvo mobilizovaných vojakov utečie ešte z výcviku.
Dodáva, že masívne nasadenie dronov znižuje potrebu ľudskej sily v mnohých operáciách. Hoci ochota dobrovoľníkov vstupovať do armády postupom času prirodzene klesá, základné potreby armády sú podľa neho v tejto fáze pokryté.
Korupčný škandál mení politickú mapu
Ukrajinu zasiahla jedna z najrozsiahlejších korupčných káuz od začiatku ruskej invázie. Národný protikorupčný úrad odhalil sieť úradníkov a podnikateľov, ktorí roky ovplyvňovali verejné zákazky štátneho energetického gigantu Enerhoatom.
Členovia zločineckej organizácie vybudovali rozsiahlu sieť na ovplyvňovanie strategických štátnych podnikov vrátane štátnej jadrovej spoločnosti Enerhoatom a preprali úplatky vo výške približne 100 miliónov dolárov. Pre škandál už odstúpili minister spravodlivosti Herman Haluščenko a ministerka energetiky Svitlana Hrynčuková. Hlavným podozrivým je Zelenského bývalý obchodný partner Timur Mindič.
Počas sledovania zaznamenali detektívi tisíce hodín rozhovorov, v ktorých sa účastníci schémy bavili o úplatkoch, prevodoch peňazí aj kontaktoch v najvyšších štátnych štruktúrach. Z nahrávok vyplynuli aj informácie o intímnom vzťahu medzi ministerkou energetiky Svitlanou Hrynčukovou a bývalým ministrom spravodlivosti Hermanom Haluščenkom. Podľa vyšetrovania Hrynčuková viackrát prenocovala v Haluščenkovom byte a mala mať dokonca vlastné kľúče.
Peniaze z ukradnutých zákaziek smerovali do Ruska
Najvážnejšou časťou kauzy je odhalenie finančných tokov. Detektívi zistili, že časť ukradnutých peňazí prúdila cez kancelárie napojené na bývalého poslanca Andrija Derkača, ktorého tajné služby označujú za spolupracovníka ruskej rozviedky. Milióny dolárov boli podľa vyšetrovania vyplácané v zahraničí a časť z nich skončila priamo v Moskve. Na nahrávke sa hovorí o prevode dvoch miliónov dolárov do Ruska „o dva týždne“.
Podľa nezávislých expertov schéma Midas nielen okrádala štát, ale priamo oslabovala ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Sabotáž modernizácie a blokovanie investícií do elektrární počas vojny zvyšovali účinnosť ruských útokov na sieť. Vyšetrovanie korupcie sa tak prelína s bezpečnostnými rizikami.
Najväčší otras však podľa Poliačika nastáva na politickej scéne. Korupčný škandál v energetickom sektore vyvolal silnú reakciu opozície aj medzinárodných partnerov.
„Bývalý prezident Porošenko začal zbierať podpisy na pád vlády. V momente, keď je ohrozená samotná premiérska pozícia, tak to nepriamo vplýva aj na šéfa prezidentskej kancelárie,“ hovorí.
Andrij Jermak, jeden z najvplyvnejších ľudí v blízkosti Zelenského, je podľa Poliačika pod tlakom nielen doma, ale aj zo strany západných spojencov. A problém môže prerásť do hlbšej systémovej krízy. „Už sa hrá oveľa širšia hra než iba kauza, ktorá prepukla na jednom z ministerstiev. Ukrajina naplno zažíva návrat politiky do verejného priestoru,“ vysvetľuje.
Mierové signály medzi USA a Ruskom sú skôr diplomatickým divadlom
Posledné týždne rezonovali aj informácie o možných mierových rokovaniach medzi Washingtonom a Moskvou. Poliačik však radí veľkú opatrnosť.
„Tie signály sú každý deň iné. Nečakal by som veľké samity ani zásadné rokovania,“ hodnotí. Rovnako skepticky sa pozerá aj na plánované stretnutie Trumpa a Putina v Budapešti, ktoré bolo napokon zrušené.
„Rusi sa nedajú poučiť a zakaždým dávajú siahodlhé lekcie z histórie a rozprávajú hlúposti,“ hovorí otvorene. Podľa neho na tom zlyhali aj stretnutia na Aljaške.
Prezident USA Donald Trump však 20. novembra schválil nový americký mierový plán, ktorý by mal ukončiť vojnu na Ukrajine. V noci na štvrtok o tom informovala televízna stanica NBC News, ktorá sa odvoláva na vysokopostavený zdroj z Bieleho domu.
Trump tento týždeň schválil 28-bodový mierový plán pre mier medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorý zostavili najvyššie postavení predstavitelia jeho administratívy za uplynulých niekoľko týždňov počas konzultácií s ruským vyslancom Kirillom Dmitrijevom a ukrajinskými predstaviteľmi, citovala televízia nemenovaný zdroj z Bieleho domu.
Médiá k návrhom v pláne uviedli, že Ukrajina by sa výmenou za bezpečnostné záruky zo strany USA mala vzdať časti svojho územia a obmedziť rozsah svojej armády. Ukrajina sa nezúčastnila na formovaní navrhovaného mierového plánu, uviedol zdroj blízky ukrajinskej vláde a európsky predstaviteľ oboznámený s touto záležitosťou. Kyjev bol podľa týchto dvoch zdrojov informovaný o hrubých obrysoch tohto plánu.
Ak by Ukrajina na tento mierový plán aj pristúpila, pre Rusko by to znamenalo obrovské víťazstvo, pretože by získalo bezprecedentnú kontrolu nad územím, ktoré mu nepatrí.
Tvrdý odkaz Ficovi: „Ako veľmi musí byť človek odtrhnutý od reality“
V závere rozhovoru sa Poliačik vyjadril aj k výrokom slovenského premiéra adresovaným študentom, ktorými naznačoval, že by mali ísť bojovať na Ukrajinu.
Kriedová revolúcia sa nezačala v Bratislave ani na námestiach. Začala sa v Poprade, pred strednou školou, ktorú mal navštíviť premiér Robert Fico. Skupina študentov sa rozhodla dať najavo nesúhlas s jeho politikou ešte pred jeho príchodom. Kriedou napísali na chodník odkazy, medzi nimi aj najvýraznejší nápis „zradca“.
Gesto bolo nenásilné, tiché, ale silné. Tento čin nezostal bez odozvy. Študent, ktorý nápisy napísal, bol predvolaný na výsluch. Hoci policajti sa podľa jeho slov správali slušne, samotný fakt, že polícia rieši tínedžera kresliaceho kriedou, spustil vlnu kritiky naprieč politickým spektrom.
Opozícia prirovnala postup k autoritatívnym praktikám a upozorňovala, že vláda neznesie ani drobný prejav nesúhlasu. Potom prišla samotná diskusia s premiérom. A práve tá sa stala momentom, ktorý celý protest posunul do celoslovenského rozmeru. Viacerí študenti prišli oblečení v čiernom, čo bolo reakciou na predchádzajúce udalosti.
Fico ich počas debaty oslovil vetou, ktorá okamžite obletela médiá aj sociálne siete: „Keď ste takí hrdinovia v tých čiernych tričkách a tak ste strašne za tú vojnu, tak tam choďte.“ Študenti reagovali protestným odchodom a štrnganím kľúčmi. Pri odchode niesli aj ukrajinskú vlajku.
Zvyšok publika s premiérom diskutoval ďalej, niektorí ho na záver vytlieskali, no odchod časti študentov sa stal hlavným symbolom dňa. A potom to začalo. Po celom Slovensku sa začali objavovať nové kriedové nápisy.
Ľudia písali odkazy ako „Krieda nie je zločin“, „Názor nie je trestný čin“ alebo „Je to aj naša krajina“. Kriedová revolúcia sa stala hnutím, ktoré vzniklo z jednoduchého gesta jedného študenta a prerástlo do symbolu odporu občanov voči moci, ktorá sa cíti ohrozená aj kriedovým nápisom.
„Ja nerozumiem tomu, ako niekto, komu by už za Užhorodom museli dávať plienky, vôbec rozpráva o tom, že by slovenské deti mali ísť do vojny,“ povedal Poliačik. Tvrdí, že za takýmito výrokmi nie je starosť o Slovensko, ale osobná agenda.
„Za tým je snaha o udržanie si moci a zachránenie vlastných peňazí. A mám pocit, že premiér sa chce Slovensku pomstiť, lebo mu nedáva dostatok rešpektu,“ dodáva. Podľa neho by to malo znepokojovať aj ľudí v samotnom Smere. „Dotyk premiéra s realitou je veľmi malý,“ uzatvára.
Nahlásiť chybu v článku