Foto: Next Space (YouTube)

Lukáš Mužla / / Série
Palác Sovietov stál Moskvu najväčší pravoslávny chrám sveta. Nakoniec však ambiciózny projekt nikdy nedokončili.

Sovietsky zväz je známy pre svoju ohromujúcu architektúru gigantických rozmerov. V satelitných štátoch a bývalých sovietskych republikách dodnes narazíte na desiatky takých príkladov. Jedinečné dielo ZSSR malo pred druhou svetovou vojnou vzniknúť aj v samotnom srdci Ruska. Palác Sovietov, obrovská administratívna budova, však v centre Moskvy nikdy nevyrástla. Za obeť jej pritom padol aj najväčší pravoslávny kostol na svete. 

Už v roku 1922 zastával Sergej Mironovič Kirov myšlienku, že novovzniknutý Sovietsky zväz potrebuje administratívnu budovu nekonvenčných rozmerov. Bolo potrebné Európe i svetu ukázať silu proletariátu a honosnosť socializmu. V roku 1924 bolo jasné, že takúto budovu by musela zdobiť obrovská socha otca boľševizmu. Vladimir Lenin bol po smrti a na jeho miesto zasadol gruzínsky súdruh Stalin. Myšlienka megaprojektu znovu ožila.

Foto: Wikimedia

Až začiatkom 30. rokov 20. storočia sa Sovietsky zväz rozhodol, že sa Palác Sovietov stane realitou. Obrovská administratívna budova musí stáť v centre krajiny, to je jasné. Architektonickému projektu padol za obeť najväčší pravoslávny kostol na svete. „Eiffelovka Moskvy“ prezývali mnohí Chrám Krista Spasiteľa. Bola to absolútna dominanta mesta, prvá budova, ktorá pri pohľade na Moskvu padla do oka. Pravoslávny Chrám navyše pre Ruské cárstvo znamenal významnú spomienku na minulosť. Stavali ho 44 rokov a pripomínať mal víťazstvo nad Napoleonom. Napriek tomu, ho v roku 1931 zrovnali so zemou.

Foto: Chrám Krista Spasiteľa 1905 (Wikimedia)

Odpratávanie trosiek po demolácii moskovského Chrámu Krista Spasiteľa, trvalo takmer rok. Konečný návrh Paláca Sovietov pritom prišiel ešte o čosi neskôr. V roku 1934 už bolo jasné, že v hlavnom meste Sovietskeho zväzu vyrastie administratívna budova kontroverzných rozmerov. Palác Sovietov mal siahať do výšky 415 metrov a stať sa tak najvyššou budovou vtedajšieho sveta. 100 metrov vysoká Hlavná sála kruhového pôdorysu, s priemerom 160 metrov, mala poňať 21-tisíc ľudí. Malá sála bola naprojektovaná „len“ pre 6-tisíc návštevníkov.

Ohromný Palác Sovietov mala samozrejme zdobiť aj socha Lenina. Aj tá mala pritom dosahovať nekonvenčné rozmery. Hlava 100 metrov vysokej sochy otca ZSSR, by podľa inžinierov počas hmlistých dní, nebola zo zeme ani viditeľná. Okrem toho mal Palác Sovietov ukrývať 148 výťahov, 62 eskalátorov a obrovskú knižnicu s viac ako pol miliónom kníh. Akokoľvek šialene a nákladne to znie, v roku 1939 začali Palác skutočne stavať.

Foto: Wikimedia

Megaprojekt ZSSR prerušili známe historické udalosti. Do vybudovaných základov boli osadené oceľové a betónové konštrukcie, ktoré mali byť „chrbticou“ celej stavby. Všetko sa však zmenilo 22. júna 1941. Hitler Stalina zradil. Začala operácia Barbarosa, nacistické Nemecko zaútočilo na Sovietsky zväz a stavba najvyššej budovy sveta, bola prerušená. O rok neskôr boli navyše oceľové a betónové základy použité pri budovaní opevnenia a železničných mostov pri obliehaní Moskvy. Na mieste Paláca Sovietov, stála v centre Moskvy obrovská zatopená jama.

Foto: Moskovský bazén (Wikimedia)

K ambicióznemu projektu obrovskej administratívnej budovy sa Sovietsky zväz už nikdy nevrátil. Namiesto toho vznikli v roku 1958 na tento účel dve menšie stavby a základy bývalého Paláca Sovietov boli využité na obrovské kúpalisko pod holým nebom. Moskovský bazén s vyhrievanou vodou bol svojho času najväčším bazénom na svete. V centre mesta fungoval až do roku 1994. V rovnakom roku začala aj obnova niekdajšieho Chrámu Krista Spasiteľa. Ten bol oficiálne otvorený 31. decembra 1999. V centre Moskvy tak bolo znovu všetko ako po starom.

0
Komentovať (0)