Foto: E-Bezpečí/ Policie ČR

„Ak dieťa dodržiava bezpečnostné pravidlá, je riziko dotiahnutia útoku do konca pomerne malé,“ prezradil nám v rozhovore docent Kamil Kopecký.

V roku 2020 vznikol dokument V síti, ktorý mnohých pobúril a šokoval. Dokument sa venuje nástrahám, ktoré v online priestore hrozia najmä maloletým, ale napríklad aj seniorom. Sexting či kybergrooming však nie sú celkom nové fenomény. Témam nástrah, ale aj bezpečia v online svete sa projekt E-Bezpečí venuje už od roku 2006. Docent Kamil Kopecký nám v rozhovore priblížil, kto vlastne sexuálny predátor je, aké taktiky využíva a ako postupovať v prípade, ak sa niekto stane jeho obeťou.

Témam bezpečnosti v online svete sa venuje čoraz viac priestoru. Niet sa čo čudovať. Čím viac možností máme, tým väčšie sú aj riziká. Svoje o tom vie docent Kamil Kopecký, ktorý pôsobí na Univerzite Palackého v Olomouci, na tvorbe dokumentu V síti sa spolupodieľal ako odborný garant, no zároveň stojí aj za vznikom úspešného projektu E-Bezpečí. Venuje sa témam rizikového zoznamovania sa detí v kyberpriestore, sextingu, ale vzdeláva a pred nástrahami vystríha aj tie staršie generácie.

V rozhovore s docentom Kamilom Kopeckým sa dozviete:

  • Ako vznikol nápad vytvoriť portál E-bezpečí?
  • Kto je vlastne sexuálny predátor? Prečo sa k takejto činnosti uchyľuje?
  • Ako zistím, že je niekto sexuálny predátor skôr, ako padnem do pasce? Aké taktiky najčastejšie používajú?
  • Čo všetko môže predátor proti mne použiť?
  • Čo robiť, ak sa stanem obeťou sexuálneho predátora?
  • Aký trest môže sexuálneho predátora stihnúť? Je sexuologické liečenie účinné?

Ako vznikol nápad vytvoriť portál E-bezpečí?

Predchodcom projektu E-Bezpečí bol grantový projekt agentúry GAČR, ktorý sa zameriaval na mapovanie rizikových fenoménov spojených s internetom. V tomto projekte som zisťoval, ako veľmi sú konkrétne rizikové javy rozšírené, či sa týkajú detí aj dospelých, či na ne reaguje škola a pod.

A práve na základe týchto výsledkov vznikla potreba vytvoriť projekt, ktorý by zaistil, aby sa téma online bezpečia dostala do vzdelávania, aby sa téma popularizovala, aby vznikali užitočné a zmysluplné pomôcky a pod. A tak vznikol projekt E-Bezpečí (2006) a o 4 roky neskôr tiež samostatné univerzitné pracovisko, ktoré sa týmto témam aktívne venuje do súčasnosti.

Všimla som si, že portál sa venuje aj otázkam online bezpečnosti, sextingu a rizikovému zoznamovaniu sa na internete. Kto je vlastne sexuálny predátor? Prečo sa k takejto činnosti uchyľuje?

Sexuálny predátor označuje nebezpečnú osobu, ktorá kontaktuje dieťa (napr. prostredníctvom falošného profilu), získa jeho dôveru, manipuluje ním s cieľom prinútiť ho k osobnej schôdzke, na ktorej môže dôjsť k sexuálnemu zneužitiu dieťaťa. Odborne sa tento proces nazýva kybergrooming. Termín sexuálny predátor je zjednodušený, existuje mnoho typov páchateľov s rôznymi motívmi.

Foto: Instagram.com (E-Bezpečí)

Je potrebné povedať, že ak dieťa dodrží všetky bezpečnostné pravidlá (napr. nezdieľať intímne materiály v online prostredí a pod.), je šanca, že by došlo k jeho zneužitiu pomerne malá. Napriek tomu sa, bohužiaľ, mnoho detí správa v online priestore rizikovo a venuje sa zmienenému sextingu – dobrovoľne zdieľa vlastné intímne materiály s inými ľuďmi.

Na aké varovné znamenia si dávať pozor? Ako zistím, že je niekto sexuálny predátor skôr, ako padnem do pasce? Aké taktiky najčastejšie používajú?

Páchatelia sexuálne motivovanej trestnej činnosti páchanej na deťoch často vystupujú pod identitou iných detí, nie je teda jednoduché odlíšiť, kto je skutočne dieťa a kto dospelá osoba, ktorá len predstiera, že je vrstovníkom obete. K varovným signálom môže patriť práve snaha získať intímne materiály od dieťaťa, rôzne formy nátlaku, vydierania, vyhrážania, zavádzanie konverzácie k sexuálnym témam od bežného rozhovoru, ponúkanie pornografického obsahu a pod.

Foto: Instagram.com (E-Bezpečí)

Techník manipulácie je celý rad a podrobne ich objasňujem napríklad tu. K najčastejším technikám patrí mirroring, podplácanie darčekmi v snahe získať citlivý materiál, techniky prekonávania vekového rozdielu medzi páchateľom a dieťaťom, manipulácia fotografiami (dievča -> chlapec), izolácia dieťaťa, webcam trolling, techniky prekonávania ostychu prostredníctvom pornografie a rada ďalších prostriedkov manipulácie.

Radi si myslíme, že nám sa niečo také nikdy stať nemôže, sme predsa dobre pripravení a dokážeme sexuálneho predátora včas prekuknúť. Ako si sexuálny predátor vyberá obete? Kto sa najčastejšie stáva obeťou?

Je to zložitá otázka – s rozvojom internetu je prístup k osobným a citlivým údajom detí pomerne jednoduchý, u týchto typov prípadov sa stretávame s tzv. kobercovými náletmi, kedy páchateľ osloví stovky detí súčasne (napríklad prostredníctvom sociálnych sietí) a čaká, ktoré zareagujú, a s ktorými môže nadviazať kontakt. Na páchateľa môžeme naraziť aj na rôznych online zoznamkách, videchatovacích fórach a pod. Páchateľ pracuje s obeťou, ktorou dokáže manipulovať, ak však dieťa dodržiava bezpečnostné pravidlá, je riziko dotiahnutia útoku do konca pomerne malé.

Foto: Instagram.com (E-Bezpečí)

Bohužiaľ, smutným fenoménom je výskyt páchateľov tam, kde sa združujú deti – napr. skauti a ďalšie organizácie, ktoré sa venujú práci s deťmi a s mládežou. V rade prípadov páchatelia poznali deti v reálnom svete, nešlo teda len o virtuálny kontakt. Je treba povedať, že organizácie pracujúce s deťmi sa aktívne snažia o to, aby sa medzi zamestnancov sexuálny útočník (abuzér) nedostal, žiaden mechanizmus však zatiaľ nie je stopercentný.

Čo je dôležité uviesť, k sexuálnemu zneužívaniu detí dochádza najčastejšie v rodine či v okruhu priateľov rodiny, menej časté je sexuálne zneužívanie spojené s online komunikáciou s neznámymi ľuďmi.

Typickou obeťou je dieťa, ktoré je dôverčivé, ochotné komunikovať s cudzími ľuďmi, ktoré sa potrebuje zdôveriť (je napr. v núdzi) a hľadá niekoho, s kým by mohlo svoje problémy zdieľať. Môže však ísť aj o deti, ktoré sa chcú v online svete zoznámiť a navštevujú preto služby, ktoré sú určené práve na zoznamovanie.

Videla som video ku kampani Say No!, v ktorom mladistvých vydiera organizovaná skupina. Naozaj takéto skupiny existujú? Vedela som, že existujú skupiny, ktoré napríklad nútia ženy k prostitúcii, nevedela som však, že existujú skupiny, ktoré cez internet vydierajú deti, prípadne mladistvých napríklad kvôli fotografiám. Deje sa niečo také aj v Európe, resp. na Slovensku a v Česku?

Toto je otázka skôr na políciu, preto som oslovil mjr. Václava Píseckého:

Za posledných cca desať rokov sme sa pri vyšetrovaní popisovanej trestnej činnosti nestretli s niečim, čo by sa dalo nazvať organizovanou skupinou. Drvivá väčšina popisovaného správania je činnosť jednotlivca, ktorý má veľmi často osobnú väzbu na svoju obeť.“

Na aký online obsah si dávať pozor? Čo by som za žiadnych okolností nemala uverejňovať na sociálnych sieťach? Čo všetko môže predátor proti mne použiť?

V online svete platí, že menej je často viac. Z pohľadu dieťaťa určite nezdieľať intímne materiály (fotografie, videá), a to s nikým, obmedziť aj zdieľanie osobných kontaktných údajov, ako je napríklad telefónne číslo. Odporúčam tiež obmedziť fotografie z dovoleniek (plavky, nudizmus), často unikajú mimo priestor sociálnych sietí a slúžia k celkom iným účelom.

Samozrejmosťou je nezdieľať heslá, PIN-y a pod. Jedinou silnou zbraňou predátora je fotografia tváre dieťaťa, fotografia či video obnaženého tela a pod. Proste také materiály, kde je možné dieťa jednoznačne spoznať. To všetko sa dá zneužiť.

Čo robiť, ak sa stanem obeťou sexuálneho predátora (napr. ak ma vydiera kvôli fotografiám)? Aké dôkazy proti nemu môžem zhromaždiť?

Dôležité je NEBLOKOVAŤ profil predátora, aby bol neustály prístup ku konverzácii a k dôkazným materiálom, NIČ NEMAZAŤ, napriek tomu, že to môže ubližovať a čo najviac informácií stiahnuť, uložiť, vytlačiť a pod. Konkrétne záznam z chatu, profil útočníka na sociálnych sieťach, kontaktné údaje, jeho fotografie, fotografie z profilu atď. Z pohľadu dieťaťa potom určite kontaktovať rodičov a situáciu nahlásiť na polícii.

Foto: Instagram.com (E-Bezpečí)

Zmenila sa situácia týkajúca sa útokov zo strany sexuálnych predátorov počas pandémie? Pribudlo útokov zo strany sexuálnych predátorov?

Nie, situácia je dlhodobo stabilná, nedochádza k významnému nárastu počtu týchto prípadov.

Aký trest hrozí sexuálnemu predátorovi, ak ho polícia odhalí? Dočítala som sa, že predátorom z filmu V síti bolo nariadené sexuologické liečenie. Je takéto liečenie účinné? Naozaj ho to odradí od podobného konania v budúcnosti?

Tu je treba rozdeliť otázku na menšie úseky:

  1. „Predátori“ zachytení v snímke V síti majú rôznu spoločenskú nebezpečnosť, nedopustili sa skutočného zneužitia dieťaťa (fyzického), svoju rolu hrá aj spôsob komunikácie a to, že vo výsledku nekomunikovali so skutočným dieťaťom, preto aj ich tresty skončili podmienkou (jednému z mužov, Martinovi K., hrozia dva roky za mrežami, verdikt však v tomto čase ešte nie je právoplatný). Je potrebné naozaj oddeliť situácie, kedy s dieťaťom len komunikujeme (napríklad o sexuálnom obsahu) a kedy dôjde k sexuálnemu nátlaku či priamo sexuálnemu styku. V iných známych prípadoch „skutočných predátorov“ padli za zneužitie detí tresty až 10 rokov nepodmienečne.
  2. Sexuologická liečba je veľmi zložitou témou, záleží, na čo presne je orientovaná, či sú použité nejaké konkrétne medikamenty, či dochádza k tzv. chemickej kastrácii a pod. Detaily o konkrétnom type liečby v týchto prípadoch, bohužiaľ, nie sú mediálne známe.
  3. U osôb, ktoré sa dopustili mravnostných trestných činov, je vysoká recidíva, často dosahuje až 50 %.

Ak vás téma kybernetickej bezpečnosti zaujíma a chcete sa dozvedieť viac, navštívte portál E- Bezpečí. Mnoho zaujímavostí, odborných článkov a užitočných rád nájdete aj na facebookovom profile či na YouTube kanále E- Bezpečí.

0
Uložiť článok
Komentovať