Spojené štáty prejavujú čoraz výraznejší záujem o venezuelskú ropu. Prezident Donald Trump cez víkend vyhlásil, že USA plánujú prevziať kontrolu nad obrovskými ropnými zásobami Venezuely a zapojiť americké firmy do rozsiahlej obnovy tamojšieho upadajúceho ropného sektora. Dôvody tohto záujmu sú však hlbšie než len geopolitické ambície.
Ako referuje spravodajská televízia CNN, podľa údajov amerického Úradu pre energetické informácie (EIA) disponuje Venezuela ropnými zásobami v objeme približne 303 miliárd barelov, čo predstavuje asi pätinu svetových overených zásob ropy.
Ide tak o najväčšie potvrdené zásoby na planéte. Pre porovnanie, Rusko má zásoby približne 80 miliárd barelov a USA zhruba 48 miliárd barelov.
Venezuela disponuje ťažkou ropou vhodnou pre naftu či asfalt
Americké vedenie vidí v obnove venezuelského ropného priemyslu potenciál hneď v niekoľkých rovinách. Rekonštrukcia pod vedením USA by mohla z krajiny urobiť významného globálneho dodávateľa ropy, otvoriť nové príležitosti pre západné ropné spoločnosti a zároveň pomôcť stabilizovať svetové ceny energií. Nižšie ceny by síce mohli tlmiť motiváciu niektorých amerických producentov, no strategický prínos by bol značný.
Why has Trump attacked Venezuela? Oil have to have a think about that.. pic.twitter.com/DNa8OP4xvJ
— Larry the Cat (@Number10cat) January 3, 2026
Kľúčovým faktorom je aj druh ropy, ktorou Venezuela disponuje. Ide o ťažkú, kyslú ropu, ktorej ťažba a spracovanie si vyžadujú špecializované technológie a vysokú technickú odbornosť. Práve v tom majú Spojené štáty výhodu.
USA ťažia najmä ľahkú, sladkú ropu, ktorá je ideálna na výrobu benzínu. Tá však nie je vhodná pre celý rad ďalších produktov. Naopak, ťažká, kyslá ropa – typická pre Venezuelu – je nevyhnutná pri výrobe nafty, asfaltu či palív pre továrne a ťažké stroje.
Ďalším plusom je geografická blízkosť a relatívne nízka cena venezuelskej ropy, čo z nej robí atraktívny zdroj pre americký trh.
Paradoxom však zostáva, že krajina s najväčšími overenými zásobami ropy na svete dnes produkuje len zlomok svojho potenciálu. Venezuela v súčasnosti ťaží približne milión barelov denne, čo je len asi 0,8 percenta globálnej produkcie.
Podľa EIA sa pod tento stav podpísali medzinárodné sankcie, hlboká hospodárska kríza, ale aj dlhodobý nedostatok investícií a zanedbaná údržba ropnej infraštruktúry. „Venezuela má najväčšie overené zásoby ropy na Zemi, ale ich potenciál ďaleko prevyšuje skutočnú produkciu,“ uvádza EIA. Aj preto Washington vidí vo venezuelskej rope nielen energetickú príležitosť, ale aj strategický nástroj, ktorý by mohol zásadne ovplyvniť globálny ropný trh.
Americká operácia si vyžiadala najmenej 40 obetí
Najmenej 40 obetí si vyžiadala americká operácia vo Venezuele, ktorú podnikli v noci na sobotu americké špeciálne jednotky. Tie zajali venezuelského prezidenta Nicolása Madura a jeho manželku a vyviezli ich z vlasti. Pre denník The New York Times (NYT) to povedal vysokopostavený venezuelský predstaviteľ, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity, informuje TASR.
Podľa amerických novín sú obeťami civilisti i vojenský personál. Denník The Guardian informuje, že jednou z obetí je 80-ročná Rosa González, ktorá zahynula pri útoku na trojposchodový bytový dom. Ďalší obyvateľ je po údere ťažko zranený.
Trump, ktorý nariadil operáciu na Venezuelu, povedal, že medzi obeťami nie sú Američania. Podľa NYT však naznačil, že niektorí príslušníci amerických ozbrojených síl utrpeli zranenia.
Generál Dan Caine objasnil, že americké vrtuľníky, ktoré sa presúvali s cieľom vyviezť Madura z krajiny, sa dostali pod paľbu. Jeden vrtuľník bol zasiahnutý, no podľa jeho slov zostal schopný letu a všetky americké lietadlá sa vrátili domov. Trump tiež vyhlásil, že pri operácii amerických síl zahynulo „mnoho“ Kubáncov.
Nahlásiť chybu v článku