Na úrovni čeľade je život v tejto lokalite podobný arktickým hydrotermálnym prieduchom v podobných hĺbkach. Rozvinul sa tu chemosyntetický ekosystém, ktorý je bohatý na organizmy prispôsobené životu bez slnečného svetla.
Tieto živočíchy sa živia mikróbmi, ktoré premieňajú chemikálie ako metán na biologické palivo a vďaka stálym chemickým zdrojom môžu v hlbinách oceánu prežiť prakticky nerušene.
Zrejme nebude jediný
„Morský život, ktorý tu prekvitá, môže byť kľúčom k biodiverzite hlbokej Arktídy,“ vysvetlil morský ekológ Jon Copley, ktorý bol členom expedície. Podľa neho je pravdepodobné, že v regióne existujú aj ďalšie podobné lokality, ktoré ešte čakajú na objavenie.
Vedci naznačili, že látky nájdené v sedimentoch môžu pochádzať z kvitnúcich rastlín, ktoré pred miliónmi rokov rástli v teplom a zalesnenom Grónsku. Reč je o geologickej epoche miocénu, ktorá patrí medzi mladšie treťohory a trvala približne od 23 do 5,3 milióna rokov dozadu.
Život v takejto podobe tu teda prežíva vďaka ložiskám bohatým na uhlík, čo je jedným z dôvodov, prečo svetový ťažobný priemysel aj niektoré vlády venujú veľký záujem prieskumu hlbokej Arktídy. Autori výskumu na záver zdôraznili, že hodnotenie plynových hydrátov ako zdroja energie, ako aj ich úloha v globálnej zmene klímy, zostáva jednou z hlavných výziev pre vedu.
Nahlásiť chybu v článku