Matovič by sa mal zodpovedať: Plošné testovanie pošliapalo ľudské práva, tvrdí šéf IĽP Peter Weisenbacher

Ľudské práva väčšinového obyvateľstva na Slovensku sú v uspokojivom stave vzhľadom na situáciu vo svete i v regióne, v ktorom žijeme. Dlhodobo však prehliadame priepasť medzi tým, čo oficiálne hovoria zákony alebo ústava, a realitou. Upozorňuje na to výkonný riaditeľ Inštitútu ľudských práv (IĽP) Peter Weisenbacher a menuje niekoľko problematických oblastí, s ktorými krajina „zápasí“. Na prehlbovaní priepasti a pošliapavaní ľudských práv sa navyše podľa neho aktívne podieľajú aj politici a političky, či verejne známe osobnosti.

Kým Milan Mazurek (hnutie Republika) hovorí o LGBTI+ ako o „nebezpečnej ideológii“, „ohrození tradičnej rodiny“ alebo „zvrátených hodnotách“, Tomáš Taraba (Život – NS, nominant SNS) dúhové vlajky označuje za „výsmech štátnej symbolike“ a Marián Kuffa prirovnáva LGBTI+ ľudí k „chorobám spoločnosti“.

Terčom politikov je dlhodobo aj rómska komunita, o ktorej Andrej Danko (SNS) uviedol, že je to „problém, ktorý sa musí riešiť razantnejšie“. Milan Mazurek bol právoplatne odsúdený za hanobenie národa, rasy a presvedčenia po tom, ako v rádiu Frontinus vyhlásil, že je „úplne odporné, čo tí Cigáni na východe Slovenska robia“ a že rómske deti sú „naučené kradnúť už od narodenia“.

Bagatelizované býva aj rodovo podmienené násilie, ktoré v spoločnosti predstavuje obrovský problém. Marián Kuffa napríklad v kázňach opakovane hovorí, že „dievča by nemalo chodiť vyzývavo oblečené, lebo chlap je inak stavaný“ a že „potom sa stane, čo sa stane“. Robert Fico (Smer-SD) v minulosti ohľadom Istanbulského dohovoru tvrdil, že „násilie páchané na ženách vieme riešiť našimi zákonmi“ a že dokument „zavádza zbytočné pojmy“.

V posledných rokoch sa navyše začína opätovne vynárať antisemitizmus. Marián Kotleba (ĽSNS) rozdával šeky v hodnote 1 488 eur, čo je kód neonacistického sloganu. Hovoril tiež o „nepriateľoch národa“, podobne ako aj Milan Mazurek, ktorý tvrdí, že Židia spôsobili všetky vojny vo svete.

Stav, v akom sú ľudské práva na Slovensku, je podľa Weisenbachera aj výsledkom nečinnosti politikov. Okrem toho však upozorňuje na najväčšie porušovanie ľudských práv v histórii samostatného Slovenska, ku ktorému dochádzalo v čase pandémie.

„Myslím si, že aj Igor Matovič a aj ďalší členovia jeho kabinetu by sa mali zodpovedať za plošné porušovanie ľudských práv. Naozaj sme si mysleli, že niečo také, ako bolo celonárodné testovanie, sa môže uskutočniť len v krajine ako je Severná Kórea,“ hovorí.

Aký je stav ľudských práv na Slovensku?

Na Slovensku sú na deklaratórnej úrovni, teda na tej legislatívnej, na uspokojivej úrovni s výnimkou ľudských práv LGBTI+ menšiny.

K tomu treba ale povedať jedno obrovské “ALE”. Slovensko má dlhodobo, asi od svojho vzniku, problém s tým, že je obrovská priepasť medzi tým, čo je oficiálne deklarované na úrovni zákonov, nariadení a ústavy, a čo je realita v praxi.

A tu sa dostávam napríklad k druhej skupine obyvateľov alebo druhej menšine, ktorej ľudské práva sú masívnym spôsobom nie že porušované, ale pošliapavané, a to sú Rómovia a Rómky, najmä tí, ktorí žijú v tom, čo sa nazýva “marginalizované rómske komunity”, zjednodušene povedané – osady.

Takže ľudské práva väčšinového obyvateľstva sú v dobrom stave?

Sú v uspokojivom stave vzhľadom na situáciu vo svete i vzhľadom na región, v ktorom žijeme. Tu by som ale uviedol jednu výnimku, a tou je zdravotná starostlivosť.

Adekvátna zdravotná starostlivosť je tiež ľudské právo a Slovenská republika sa pred mnohými rokmi podpisom medzinárodnej zmluvy zaviazala dodržiavať ekonomické, sociálne a kultúrne práva, nielen tie občianske a politické ako je sloboda prejavu alebo sloboda zhromažďovania. Bezplatný prístup k adekvátnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku ale neexistuje.

Zároveň treba povedať, že najväčšie porušovanie ľudských práv v našej samostatnej histórii z hľadiska kvantity, teda množstva ľudí, ktorému boli odopierané, prišlo za vlády Igora Matoviča, respektíve pod vedením Eduarda Hegera v období pandémie.

Nemožno sa v prípade pandémie odvolať na kolektívne dobro?

Je rozdiel medzi obmedzením a porušením ľudského práva. Ľudské právo je možné obmedziť v adekvátnych prípadoch a v takej miere, aká je nevyhnutná. V období covidu bolo napríklad úplne v poriadku obmedziť zhromažďovanie ľudí. Bolo adekvátne požadovať nosenie respirátorov.

To, čo nebolo primerané, a z nášho pohľadu išlo o jasné porušenie ľudských práv, bolo plošné testovanie. Išlo o neadekvátny zásah do osobnej integrity. Výsledky testovania boli nespoľahlivé a spoločenské dobro bolo veľmi sporné. Napokon sa zistilo, že to bolo k ničomu, pretože sme na Slovensku mali viac obetí ako v krajinách, kde nič takéto nerobili.

Podobne došlo k obrovskému zásahu do súkromia, a to pri zbere a vyhodnocovaní osobných údajov. Mám na mysli takzvané “legitimizovanie sa” potvrdeniami o absolvovaní plošného testovania.

Týkalo sa to absolútnej väčšiny obyvateľov Slovenska, je to neakceptovateľné a škandalózne. Zároveň ide o jeden z mála prípadov, kedy som ochotný súhlasiť so súčasnou vládnou garnitúrou, keď hovorí, že predošlá vláda pošliapavala ľudské práva. Okrem toho sa vyhrážala novinárom a novinárkam, ktorí na to upozorňovali, a jej členovia sa vyhrážali aj nám, šírili o nás dezinformácie a snažili sa nás zastrašiť, aby sme ich verejne nekritizovali.

Ďalším aspektom boli nútené pobyty v karanténach. Už existujú právoplatné rozhodnutia, že sa to dialo protiprávne a dokonca protiústavne a ľudia postupne dostávajú aj platby.

Ako v súvislosti s tým vnímate covidové amnestie?

Beriem to ako politické gesto. Minulosť nezmeníme, stroj času nemáme, ale mali by sme sa snažiť o nejakú nápravu. Z môjho pohľadu by ale bolo omnoho zaujímavejšie, a pre ľudí dôležitejšie a zrejme by to aj mohlo pomôcť depolarizovať spoločnosť, ak by boli vyšetrovaní a potenciálne stíhaní ľudia, ktorí tieto veci nariaďovali. Vrátane tých, ktorí robili politické rozhodnutia. Treba sa pýtať, či neprekračovali svoje právomoci a či ich nezneužívali.

Žiaľ, toto sa nedeje. Rád by som sa premiéra Roberta Fica a jeho splnomocnenca Petra Kotlára spýtal, že prečo.

Myslíte si, že poznáte odpoveď na túto otázku?