Foto: MrPenguin20, Public domain, via Wikimedia Commons / Flickr

Azovci sa stali aj predmetom Kremeľskej propagandy.

O Azovcoch sa toho doteraz veľa nehovorilo. Množstvo otáznikov, pochvaly i kritiky na ich adresu však prinieslo bombardovanie Mariupoľu, kedy túto skupinu spomínal najmä prvý muž ruskej diplomacie, Sergej Lavrov. 

Hrdinovia, extrémisti, neonacisti, zlodeji či ochrancovia pred ruskými separatistickými jednotkami. Batalion Azovcov má v dnešnej dobe množstvo pomenovaní, pričom na každom z nich je kúsok pravdy.

Foto: Flickr

Jednotka, ktorá formálne spadá pod Ukrajinskú národnú gardu, vznikla ešte v roku 2014 na to, aby sa Ukrajina mohla brániť pred útokmi v obliehaných oblastiach Donbasu.

Kto sú Azovci?

Jednotka vznikla v búrlivom roku 2014, keď nová ukrajinská vláda v snahe zadržať separatistické povstanie v Donbase a vystužiť kolabujúcu armádu stavila na dobrovoľnícke jednotky.

Ako píše iDnes, Pri zrode Azovskej jednotky stál Andrij Bileckyj, jeden zo šéfov ukrajinskej krajnopravicovej scény, ktorý sa sympatiami k Hitlerovej tretej ríši nikdy veľmi netajil. Dobrovoľnícka jednotka tiež zdedila znak Bileckého neonacistickej organizácie Sociálno-národné zhromaždenie: takzvaný vlčí hák, runový symbol, ktorý v minulosti používala napríklad jedna z tankových divízií SS.

Foto: Carl Ridderstråle, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

Bileckyj však na čele Azovcov vydržal len rok, keďže neskôr ho zvolili do parlamentu, pričom ukrajinské zákony nedovoľujú členstvo v parlamente a zároveň v polícii či ozbrojených silách.

Aj keď ich logo pripomína nacistické emblémy, samotní Azovci odmietajú spojenie s neonacizmom. Spojenie písmen v latinke I a N pripisujú významu „idea naci“, teda národná myšlienka.

Predmet ruskej propagandy

Západnému svetu sa existencia Azovského batalionu pripomenula najmä v posledných dňoch, kedy ich ruský minister zahraničných vecí, Sergej Lavrov, označil za vrahov. Obvinil ich aj z bombardovania nemocnice v Mariupole, ktorý mimoriadne zatriasol celým svetom.

Ruskí diplomati totiž tvrdili, že nemocnica bola pred útokom dávno vyprataná. Tehotné ženy, malých pacientov i lekárov vraj vyhnali radikáli bojujúci v radoch ukrajinských bezpečnostných zložiek. „Bola to základňa ultraradikálneho bataliónu Azov. To je fakt, ktorý sme predložili už pred troma dňami,“ vyhlásil vo štvrtok minister zahraničia Sergej Lavrov.

Foto: Kraftwerkvs, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

Azovci sa aj v našich médiách objavili aj tesne pred vypuknutím vojenského konfliktu. Ako informoval týždeň pred začiatkom ruskej agresie Denník N, prápor Azovcov pripravil pre Mariupolčanov kurz narábania so zbraňou aj streľby. Ten sa napodiv stretol s pozitívnym ohlasom a záujem prejavili aj seniori či dokonca deti.

Batalion, alebo teda prápor, je vojenská jednotka zložená v plnom stave z približne 300 – 1500 členov.

Netrvalo dlho a bojovníci príslušnej jednotky šéfovi ruskej diplomacie odpovedali: „Lavrov, ty odpudivý ruský netvor. Počúvaj ty bastard, každá tehotná žena teraz patrí k Azovu. Každý novorodenec, každý senior – všetci sú bojovníci Azovu,“ odkázali Azovci hlave ruskej diplomacie.

Na rozdiel od Banderovcov či Vagnerovcov, Azovci sú skutočnou dobrovoľníckou militantnou jednotkou, ktorá patrí pod Národnú gardu Ukrajiny. Ich členmi sú v hlavne oddaní nacionalisti, pravičiari a veteráni ukrajinskej armády. Cieľom tejto jednotky má byť stabilná obrana Ukrajiny, no vzhľadom na silné korene k neonacizmu sú ich činy a zámery mnohokrát odsudzované.

Ukrajina je jediným štátom, ktorý má v armáde nacistov

Správa zo 16. júla 2014 uvádzala silu práporu Azov na približne 300 členov. V marci 2015 to však mala byť už necelá tisícka vojakov aj dobrovoľníkov, ktorí sa oddane chceli pridať k tejto myšlienke. Skupina údajne získala finančné prostriedky od Ihora Kolomoyského, ukrajinského miliardára a obchodného oligarchu.

Foto: Carl Ridderstråle, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

„Ukrajina je jedinou krajinou na svete, ktorá do svojich ozbrojených zložiek zaradila neonacistickú formáciu,“ podotkol k tomu americký progresívny magazín The Nation. Odsúdiť Azovcov za antisemitizmus je však náročné, keďže aj ich donor a miliardár Ihor Kolomoyskiy, je sám židovského pôvodu.

Členmi aj Slováci, Briti či Taliani

Ako spomína The Daily Telegraph, práve politika a ideológia Azovcov prilákala množstvo zahraničného záujmu od dobrovoľníkov, ktorí boli okamžite ochotní pridať sa a podporovať batalion ako sa len dá. Podľa prepočtov išlo o ľudí z Brazílie, Talianska, Chorvátska, Spojeného kráľovstva, Francúzska, Spojených štátov amerických, Grécka, Španielska, Škandinávie, Slovenska, Česka či dokonca z Ruska.

Azovci na nábor použili skupinu na Facebooku, v ktorej oznamovali o prijímaní nových členov zo zahraničia. Aj keď spoločnosť Facebook túto skupinu kvôli šíreniu extrémizmu neskôr zablokovala, počas prebiehajúcej vojny na Ukrajine ju znova obnovila.

Foto: Carl Ridderstråle, CC BY-SA 4.0, via Wikimedia Commons

„V súčasnosti sme učinili malú výnimku pre podporu regimentu Azov, a to striktne v kontexte obrany Ukrajiny a jeho pozície v rámci Ukrajinskej národnej gardy,“ oznámila spoločnosť.

Problémy s porušovaním ľudských práv

S polovojenskou dobrovoľníckou skupinou, ktorá zastáva extrémistické názory a má dá sa povedať neobmedzený prístup k munícii či peniazom, prichádzajú aj rôzne komplikácie. Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva tak v priebehu rokov prehlásil, že táto jednotka Azovcov pravidlá vedenie ozbrojeného konfliktu.

Medzi ich „špeciality“ mali patriť vykrádačky, únos novinárov, sexuálne zneužívanie, mučenie elektrinou či dusenie vodou. Podľa iDnes sa dokonca dvakrát objavila vo Washingtone neúspešná iniciatíva, aby americká vláda zaradila Azovcov na zoznam teroristických organizácii.

Procesy s Azovcami tak mohli skončiť rôzne, no ako sa zhoduje aj viacero historikov, počas prebiehajúceho konfliktu nie je priestor skúmať to, či krajinu bránia ľavičiari, pravičiari alebo iní.