Keď dnes v skorých ranných hodinách ruskí vojaci napadli Záporožskú jadrovú elektráreň na juhovýchode Ukrajiny, celý svet spozornel. Mnohým automaticky spomienky smerovali k haváriu Černobyľu, ktorá je s Ukrajinou spätá. 

V noci na piatok v nej horelo a momentálne ju ovládajú ruskí vojaci. V zariadení sa však podľa ukrajinskej armády naďalej nachádza obslužný personál, ktorý dohliada na jeho bezpečnú prevádzku. Zatiaľ nie je jasné, či si ruské ostreľovanie vyžiadalo obete.

Časť reaktoru číslo 1 je síce poškodená, ale toto nepredstavuje bezpečnostnú hrozbu, dodala vojenská správa.

„Systémy a prvky dôležité pre bezpečnosť jadrovej elektrárne sú v prevádzkovom stave,“ uviedol podľa stanice Sky News ukrajinský štátny inšpektorát pre jadrovú reguláciu. „Zmeny v hladinách radiácie zatiaľ neboli zaznamenané,“ dodal.

Rusi majú problém s informovaním o rádioaktívnych hrozbách

To, že Rusi, ktorí sú v konflikte agresorom, ovládli ukrajinskú elektráreň, môže oprávnene vyvolať obavy. Minulosť či dávnejšia, ale aj nedávna, nám ukazujú, že Rusi majú s podávaním pravdivých informácií „problémy“. A skutočne nemusíme ísť ďaleko do histórie. V roku 2017 sa nad Európou prehnal rádioaktívny mrak, v ktorom sa namerali zvýšené hodnoty ruténia-106.

Ten mohol uniknúť z vojenského zariadenia, no neskôr sa hovorilo aj o civilnom zariadení a rádioaktívne ruténium mohlo uniknúť aj pri prepracovaní jadrového paliva. Podstatné však je, že všetky indície poukazovali na to, že radiácia unikla v Rusku. To však únik popieralo a tvrdilo, že žiadne zvýšené hodnoty nenamerali.

Treba však razom uviesť, že aj keď radiácia bola merateľná, ruténium má pomerne krátky polčas rozpadu, ale hlavne ho uniklo malé množstvo, ktoré nepredstavovalo problém a nijakým spôsobom neohrozovalo ľudí.

Aj to však poukazuje na to, že Rusko si stále ide na vlne neinformovania.

Ako Sovietsky zväz (ne)informoval o havárii v Černobyle

Na to, čo sa stalo na konci apríla v roku 1986 v Černobyle nebol nikto pripravený. Havária takýchto rozmerov predstavovala hrozbu nielen pre vtedajší Sovietsky zväz, ale pre celú východnú a strednú Európu. Následky, ktoré mohol výbuch reaktora vyvolať by však v najhoršom možnom scenári pocítil celý svet.

Kým médiá západoeurópskych krajín, Škandinávie či Spojených štátov amerických chápali, akú hrozbu môže havária v jadrovej elektrárni predstavovať, tie sovietske, a teda aj československé, akoby robili presný opak.

Hlavne všetko utajiť

Pri havárii takýchto rozmerov sú najdôležitejšie kroky, ktoré sa urobia bezprostredne po havárii. V tomto smere súdruhovia zlyhali v každom smere. Najskôr vedenie elektrárne haváriu utajovalo a zľahčovalo, neskôr vedenie ZSSR celú situáciu prvotne dôkladne neprešetrilo. Hlavným cieľom totiž bolo zlyhanie Sovietskeho zväzu utajiť, ako pred jeho obyvateľmi, tak aj pred celým svetom. O havárii v černobyľskej jadrovej elektrárni preto počas prvých hodín neinformovali žiadne sovietske médiá.

Pravda však nakoniec vyšla najavo za hranicami Sovietskeho zväzu. Jadrovú katastrofu odhalili vo švédskej jadrovej elektrárni Forsmark. Keď sa jeden zo zamestnancov vrátil z toalety na svoje pracovisko, rozozvučal sa alarm, ktorý identifikoval zvýšené množstvo radiácie. Vo Forsmarku vypukol chaos a kontrola systémov.

Keď pracovníci elektrárne zistili, že sa miestne reaktory nepoškodili, pustili sa do pátrania pôvodu radiácie. Bol 28. apríl a Európa zisťovala, že na Ukrajine došlo pravdepodobne k obrovskej tragédii. Správa sa dostala do západných médií a Sovietsky zväz tak musel vyjsť s pravdou von.

Radiácia klesá, väčšou hrozbou sú jadrové zbrane Západu

Informácie, ktoré Sovietsky zväz poskytol médiám však ani zďaleka neodzrkadľovali vážnosť situácie v Černobyle. Televízia informovala o poškodení reaktoru, smrti dvoch zamestnancov elektrárne a istom úniku radiácie. Okamžite ale ubezpečovala, že haváriu už monitoruje komisia zložená z vysokých predstaviteľov komunistickej strany, ako aj popredných vedcov. V televízii odznela aj nepravdivá informácia o tom, že radiačná situácia v oblasti je stabilizovaná.

30. apríla začal Sovietsky zväz černobyľskú haváriu zakrývať propagandou. V Československej televízii odvysielali krátku sovietsku reportáž, v ktorej niekoľkokrát prízvukovali informáciu o tom, že radiácia v černobyľskej oblasti klesá. Sovietsky zväz začal kritizovať, ako západné médiá správu nafukovali a zneužívali. V černobyľskej elektrárni podľa sovietov žiadne štiepenie jadra neprebiehalo a reaktor bol v utlmenom stave. Nasledujúci deň nepadlo o Černobyle ani slovo. Prvého mája celý Sovietsky zväz oslavoval sviatok práce.

Podobne to pokračovalo aj v nasledujúcich dňoch. Sovietsky zväz upokojoval svojich občanov, ukazoval zábery bežne fungujúceho života na Ukrajine. Na druhej strane kritizoval západné médiá, ktoré mali informovať o stovkách mŕtvych, obrovskej radiácií a ohrození celej Európy. Sovietske médiá tvrdili, že väčšou hrozbou ako Černobyľ, je pre svet jadrová hrozba západu. Správy západných médií o Černobyle dokonca kritizoval aj Boris Jeľcin. Obyvatelia celého Sovietskeho zväzu sa tak ocitli v absolútnej neistote. Kým západ hovoril o obrovskej katastrofe a ohrození celého kontinentu, Sovietsky zväz tvrdil, že situácia je stabilizovaná.

6. mája sa v československom vysielaní okrem už tradičných správ o postupnej stabilizácii situácie v Černobyle, nafukovaní udalosti západom, objavil aj rozhovor s hlavnou hygieničkou Československej socialistickej republiky. Tá vo vysielaní ľudí upokojoval a tvrdila, že na území Československa síce boli namerané vyššie hodnoty radiácie, no napriek tomu nepredstavovali pre zdravie človeka žiadne riziko. Tvrdila, že ľudia musia krajine dôverovať a nevyvolávať zbytočnú nervozitu.

V podobnom duchu pokračovalo informovanie o havárii v Černobyle aj v nasledujúcich dňoch. 11. mája odvysielala československá televízia kľúčovú reportáž ruského novinára Alexandra Krutova. Ten sa v nej vydal do černobyľskej oblasti a stretol sa aj priamo s členmi komisie, ktorá má na starosti riešenie nedávnej havárie. Viacerí členovia komisie niekoľkokrát opakovali, že žiadna katastrofa už nehrozí a celá situácia je pod kontrolou.

Verejnosť sa pravdu o Černobyle dozvedela v podstate až po revolúcii.

Ako sa mrak šíril Európou

Až 27. apríla o 14.00 h sa začala evakuácia obyvateľov 50-tisícového mesta Pripjať ležiaceho v bezprostrednej blízkosti elektrárne. Celkovo muselo svoje domovy opustiť viac než 130-tisíc obyvateľov z okolia elektrárne. Nebezpečenstvu boli vystavení aj ľudia, ktorí pracovali na likvidácii havárie. Ich počet sa odhaduje na 600- až 800-tisíc, pričom už 25-tisíc z nich zomrelo, mnohí ďalší trpia chronickými zdravotnými problémami.

To, ako sa rádioaktívny mrak šíril Európou, si môžete pozrieť na tomto videu:

Čo sa týka Slovenska, územie vtedajšieho Československa bolo zasiahnuté vzdušnými prúdmi 30. apríla, 3. až 4. mája a 7. mája 1986. Stredný prechod sa vyhol strednému a východnému Slovensku. Šťastím bolo, že vtedy nad naším územím bolo prevažne jasné počasie, keďže najhoršie je, ak prší a rádionuklidy tak padajú na zem.

Obyvatelia Slovenska však boli radiácii vystavení aj sekundárne, a to konzumáciou úrody a obilnín a takisto mlieko a mäsom, keďže hospodárske zvieratá boli kŕmené úrodou a tiež senom.

Pochybenia aj pred Černobyľom

Sovietsky zväz však utajovanie jadrových incidentov vykonával aj pred Černobyľom. Kyštymská katastrofa a minulosť závodu Majak je desivým obrazom histórie ZSSR.

Továreň na jadrové palivo Majak vytváralo ekologickú katastrofu od začiatku svojej existencie. Miestne reaktory boli totiž od roku 1948 napojené v otvorenom chladiacom cykle na neďaleké jazero Kyzyltaš. Odpadová a kontaminovaná voda tak končila priamo v jazere, pričom odpad občasne unikal aj do riek Ob a Teča, ktorých brehy obývali desiatky, možno aj stovky tisíc ľudí. V roku 1951 bol závod napojený na jazero Karačaj, kde od tohto času končil všetok rádioaktívny odpad z Majaku. Dodnes je opisované ako radiáciou najkontaminovanejšie miesto na planéte.

Pozri aj:

Toto by ste mali urobiť, ak by pri vás nastal jadrový výbuch. Rozhodujúcich pre prežitie…