Foto: Archív TASR

Dobré ráno, je streda 22. mája a my máme pre vás pripravený ďalší Interez PODCAST.

Vitajte pri ďalšej časti pravidelného týždenného Interez podcastu. Prinášame vám ho každú stredu ráno. Ak ste nestihli tie minulé, nájdete ich na tomto odkaze.


V dnešnom podcaste si budete môcť vypočuť:

  • Sovietsky zväz haváriu v Černobyle najskôr tajil, neskôr o nej viac neinformoval ako informoval. Čo sa hovorilo aj v československej televízii?
  • Objavte Rusko s jedným vlakovým lístkom! Martin Navrátil vás v najbližšom Cestovateľskom kine vezme na dobrodružstvo po koľajniciach Transsibírskej magistrály. Nástupná stanica: Kino Úsmev v Košiciach, čas odchodu: 11. jún o 20:00. Lístky dostupné tu.
  • Filmové novinky: španielska dráma Všetci to vedia a živá adaptácia Disneyovky Aladin.
  • Koaly sú na hranici funkčného vyhynutia, tvrdia austrálski ochranári.
  • Cyklotrasa okolo Tatier: Viac ako 200 km okolo našich veľhôr.

Do dnešného dňa je najväčšou tragédiou v jadrovej energetike. Na to, čo sa stalo na konci apríla v roku 1986 v Černobyle nebol nikto pripravený. Havária takýchto rozmerov predstavovala hrozbu nielen pre vtedajší Sovietsky zväz, ale celú východnú a strednú Európu. Následky, ktoré mohol výbuch reaktora vyvolať by však v najhoršom možnom scenári pocítil celý svet. Kým médiá západoeurópskych krajín, Škandinávie či Spojených štátov amerických chápali, akú hrozbu môže havária v jadrovej elektrárni predstavovať, tie sovietske a teda aj československé, akoby robili presný opak. Ako ku havárii reaktora vlastne došlo nájdete v nižšie pridanom článku.

Hlavne všetko utajiť

Pri havárii takýchto rozmerov sú najdôležitejšie kroky, ktoré sa urobia bezprostredne po havárii. V tomto smere súdruhovia zlyhali v každom smere. Najskôr vedenie elektrárne haváriu utajovalo a zľahčovalo, neskôr vedenie ZSSR celú situáciu prvotne dôkladne neprešetrilo. Hlavným cieľom totiž bolo zlyhanie Sovietskeho zväzu utajiť, ako pred jeho obyvateľmi, tak aj celým svetom. O havárii v černobyľskej jadrovej elektrárni preto počas prvých hodín neinformovali žiadne sovietske médiá.

Foto: Archív TASR

Prišli na to Švédi

Pravda však nakoniec vyšla najavo za hranicami Sovietskeho zväzu. Jadrovú katastrofu odhalili vo švédskej jadrovej elektrárni Forsmark. Keď sa jeden zo zamestnancov vrátil z toalety na svoje pracovisko, rozozvučal sa alarm, ktorý identifikoval zvýšené množstvo radiácie. Vo Forsmarku vypukol chaos a kontrola systémov. Keď pracovníci elektrárne zistili, že sa miestne reaktory nepoškodili, pustili sa do pátrania pôvodu radiácie. Bol 28. apríl a Európa zisťuje, že na Ukrajine došlo pravdepodobne k obrovskej tragédii. Správa sa dostáva do západných médií a Sovietsky zväz tak musí vyjsť s pravdou von. Sovietsky zväz informuje svojich občanov o havárii v jadrovej elektrárni správou, ktorá je na ďalší deň odvysielaná aj v Československu.

Radiácia klesá, väčšou hrozbou sú jadrové zbrane Západu

Informácie, ktoré Sovietsky zväz poskytol médiám, však ani zďaleka neodzrkadľovali vážnosť situácie v Černobyle. Televízia informovala o poškodení reaktoru, smrti dvoch zamestnancov elektrárne a istom úniku radiácie. Okamžite však ubezpečovala, že haváriu už monitoruje komisia zložená z vysokých predstaviteľov komunistickej strany ako aj popredných vedcov. V televízii odznie aj nepravdivá informácia o tom, že radiačná situácia v oblasti je stabilizovaná.

30. apríla začína Sovietsky zväz černobyľskú haváriu zakrývať formou propagandy. V Československej televízii odvysielali krátku sovietsku reportáž, v ktorej je niekoľkokrát prízvukovaná informácia o tom, že radiácia v černobyľskej oblasti klesá. Sovietsky zväz začína kritizovať, ako západné médiá správu nafukujú a zneužívajú. V černobyľskej elektrárni podľa sovietov žiadne štepenie jadra neprebieha a reaktor je v utlmenom stave. Nasledujúci deň nepadne o Černobyle ani slovo. Je prvý máj a celý Sovietsky zväz oslavuje sviatok práce.

Foto: Archív TASR

Podobne to pokračuje aj v nasledujúcich dňoch. Sovietsky zväz upokojuje svojich občanov, ukazuje zábery bežne fungujúceho života na Ukrajine. Na druhú stranu kritizuje západné médiá, ktoré majú informovať o stovkách mŕtvych, obrovskej radiácií a ohrození celej Európy. Sovietske médiá hovoria, že väčšou hrozbou ako Černobyľ, je pre svet jadrová hrozba západu. Správy západných médií o Černobyle dokonca kritizuje aj Boris Jeľcin. Obyvatelia celého Sovietskeho zväzu sa tak ocitajú v absolútnej neistote. Kým západ hovorí o obrovskej katastrofe a ohrození celého kontinentu, Sovietsky zväz tvrdí, že situácia je stabilizovaná.

6. mája sa v československom vysielaní okrem už tradičných správ o postupnej stabilizácii situácie v Černobyle, nafukovaní udalosti západom, objaví aj rozhovor s hlavnou hygieničkou Československej socialistickej republiky. Tá vo vysielaní ľudí upokojuje a tvrdí, že na území Československa síce boli namerané vyššie hodnoty radiácie, no napriek tomu nepredstavujú pre zdravie človeka žiadne riziko. Tvrdí, že ľudia musia krajine dôverovať a nevyvolávať zbytočnú nervozitu.

Je po katastrofe

V podobnom duchu pokračuje informovanie o havárii v Černobyle aj v nasledujúcich dňoch. 11. mája odvysiela československá televízia kľúčovú reportáž ruského novinára Alexandra Krutova. Krutov sa v nej vydáva do černobyľskej oblasti a stretáva sa aj priamo s členmi komisie, ktorá má na starosti riešenie nedávnej havárie. Viacerí členovia komisie niekoľkokrát opakujú, že žiadna katastrofa už nehrozí a celá situácia je už pod kontrolou. Už pri prvom pohľade je jasné, že doteraz to také jasné nebolo. Vtedy sme to ešte nevedeli, ale Ukrajina, Sovietsky zväz a prakticky celá Európa už bola skutočne v bezpečí. Trom mužom Ananenkovi, Bezpalovovi a Baranovovi sa totiž podarilo zachrániť starý kontinent pred katastrofou.


Podcast portálu Interez môžete bezplatne počúvať a samozrejme odoberať na týchto platformách:


Ďakujeme, že ste opäť počúvali Interez PODCAST, prajeme vám príjemný zvyšok týždňa. 

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )