Foto: Profimedia

Čo robiť, ak by pri vás vybuchla atómová bomba?

Eskalácia napätia medzi Ukrajinou a Ruskom nepoľavuje. Prezident Putin sa vyhráža svetu, že ak Ukrajine niekto pomôže, bude čeliť následkom väčším, než ktorým čelili hocikedy v histórii. Je jasné, že Putin mal na mysli použitie jadrových zbraní. Olej do ohňa prilial tiež tým, že prikázal uviesť jadrové zbrane do stavu najvyššej pohotovosti. 

Článok pokračuje pod videom ↓

Takéto vyhlásenia, pochopiteľne, vytvárajú podhubie strachu a obavy pred použitím jadrových zbraní. Tie boli v konfliktoch použité iba raz, a to na konci druhej svetovej vojny.

Aj keď riziko ich použitia je aj v súčasnej dobe malé, mnohí ľudia vyhľadávajú informácie o tom, ako sa zachovať v prípade jadrového výbuchu.

Krátko po výbuchu

Prvá vec, ktorá sa po výbuchu jadrovej bomby udeje, je veľká záplava svetla. Opisuje sa, že je to akoby vybuchlo samotné Slnko. V tomto prípade môže ľudí postihnúť dočasná slepota. Tí, ktorí si zrak uchránia, uvidia v smere od výbuchu stúpajúci ohnivý oranžový jadrový hríb, za ktorým stúpa čierny dym. Nasleduje ohlušujúca rana a tlaková vlna, ktorá môže ľudí zraziť na zem a spôsobovať škody.

Ak toto niekto zažije, môže si „zagratulovať“. Bol v dostatočnej vzdialenosti od epicentra jadrového výbuchu a teplota a energia jadrovej bomby nebola dostatočne veľká, aby ho usmrtila. Nie je však dôvod na oslavu, keďže ešte stále nie je vyhrané.

Pixabay

Nájdite vhodný úkryt

Problémom jadrového výbuchu je, že bomba nasaje veľké množstvo prachu, ktorý spolu s dymom stúpa do výšky. Tento prach sa ale pri výbuchu stane vysoko rádioaktívnym. V závislosti od viacerých faktorov, ako je sila a typ použitej bomby, ale aj od smeru vetra, začne tento prach padať naspäť na zem. Kým sa tento prach dostane na zem, čo je približne po 15 minútach od výbuchu, mali by ste byť už v bezpečí, uvádza návod na stránke Wikihow.

Priamy kontakt s rádioaktívnym spádom totiž znamená zdravotné komplikácie, ktoré vrcholia chorobou z ožiarenia, ktorá sa často rovná smrti. Rádioaktívnemu spádu je preto potrebné sa bezpodmienečne vyhnúť.  Jedným z bezprostredných cieľov po výbuchu je tak nájsť vhodný úkryt.

Je potrebné voliť nezničené budovy s pevnou, najlepšie železobetónovou či murovanou konštrukciou, ktorá dobre odolá radiácií. Domy vyrobené z ľahkých materiálov či drevené prístrešky sú nevhodné. Najvhodnejšie sú, samozrejme, protiletecké či atómové kryty, no tie nie sú vždy v dosahu.

Popis vhodných miest na schovanie sa pred radiáciou v rôznych typoch budov. Foto: FEMA/úprava redakcie interez.

Veľmi vhodným miestom pre úkryt sú pivnice, najlepšie bez okien a čím sú hlbšie, tým lepšie. Ak nie je možné dostať sa do pivnice, je dobré zvoliť vyššiu budovu a zamieriť do jej pomysleného stredu. Je dôležité uvedomiť si, že rádioaktívny spád pokryje ako strechy budov, tak aj samotnú zem. Musíte sa preto dostať čo najďalej od tohto spádu. V budove voľte teda miesto v strede budovy a bez okien. Ak sa tam okná nachádzajú a nemáte inú možnosť, ako sa skryť, rýchlo ich utesnite hrubou lepiacou páskou a prekryte. Netreba sa báť, že nebudete mať vzduch. Vhodným materiálom na prekrytie okna je napríklad kovová skriňa, ktorá sa nachádza v mnohých kanceláriách.

Vo všeobecnosti, materiály s veľkou hustotou, ako napríklad kovové, ideálne olovené predmety či plechy, sú vhodné na odtienenie radiácie.

Hygiena, voda a jedlo

Ak prídete do úkrytu, mali by ste sa vyzliecť, umyť mydlom a vodou a prezliecť do čistého oblečenia. Pôvodné oblečenie by ste mali držať mimo úkrytu. Môžu byť na ňom totiž už rádioaktívne častice zo spádu a tým, že ho dáte preč a tiež sa umyjete, zbavíte sa nebezpečnej radiácie.

Znázornenie jadrového spádu pri určitom smere vetra a pri výbuchoch s rôznou účinnosťou. Foto: FEMA

Pár minút po výbuchu by jedlo aj voda mali byť bezpečné na konzumáciu. Zabezpečte si zásoby, ideálna je balená voda a konzervované jedlo. To však nie je životne dôležité, keďže v úkryte zotrváte iba niekoľko desiatok hodín, prípadne dní. Dôležitá je ale lekárnička na ošetrenie rán, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou mohli nastať pri výbuchu, napríklad v dôsledku porezania sa na vybitom skle z okien. Časté môžu byť aj popáleniny. Otvorené rany je potrebné vymyť a ošetriť.

Treba počítať s tým, že nemusí byť dostupná elektrina, a tak sa prispôsobte tejto situácii. Zabezpečte si teplé oblečenie a ak je to možné, a tieto prístroje budú fungovať, majte pri sebe rádio, televíziu či smartfón a riaďte sa usmerneniami vydanými úradmi.

Kedy odísť

Radiácia z jadrového spádu ma krátky polčas rozpadu, samozrejme, vždy záleží na type použitej jadrovej bomby. Znamená to však, že už v krátkom čase po výbuchu na úrovni niekoľkých hodín či dní, radiácia klesá a armádne zložky začnú s evakuáciou. Vždy sa riaďte pokynmi, avšak pri premiestňovaní sa do bezpečných lokalít si dávajte pozor na čiastočky prachu na zemi a nešliapajte na ne, ak je to možné. Majte prekryté ústa a nos ochranou, ideálne respirátorom, aby ste žiadny prach omylom nevdýchli.

Pixabay

Čo nerobiť? Jódové tabletky, auto či kondicionér

Snáď ešte dôležitejšie, ako vedieť čo robiť, je vedieť, čo nerobiť. Mnohí ľudia si aj v týchto dňoch zaobstarávajú jódové tabletky. Ich význam spočíva v tom, že nasýtia štítnu žľazu jódom, a keď sa následne človek dostane do kontaktu s rádioaktívnym jódom, ten ním iba „prejde“ a štítna žľaza, keďže je plná jódu, ten rádioaktívny neprijme.

Rádioaktívny jód vzniká najmä pri jadrových haváriách, no ako píše CDC, môže sa objaviť aj pri jadrových výbuchoch. Bežný človek však netuší, či, kedy a kde sa vo vzduchu rádioaktívny jód nachádza. Preto je nutné, ak je to možné, počúvať spravodajstvo či záchranné zložky a jód užiť iba na vyzvanie. Prevencia je tu kontraproduktívna, keďže nasýtenie jódom trvá iba niekoľko hodín a môže sa stať, že vtedy, keď bude potrebné jód užiť, tak už nebude k dispozícii.

Treba tiež poznamenať, že jód nie je bojovníkom proti radiácii a nespôsobí voči nej odolnosť. Robí iba to, čo je popísané vyššie. Vo vzduchu sa stále môžu nachádzať aj iné rádioaktívne prvky, proti ktorým nasýtenie štítnej žľazy jódom nepomôže. Dôležitejšie, ako zháňať jód, je preto sa dobre ukryť a tento úkryt zabezpečiť pred vniknutím prachu z exteriéru.

Ďalšou vecou, ktorú nerobiť, je schovávanie sa do auta. Tie majú z hľadiska radiácie veľmi chabú konštrukciu a proti rádioaktívnemu spádu človeka neuchránia. Je teda veľmi zlá voľba zavrieť sa do auta a tam prečkať jadrový spád. Auto navyše nemusí ani fungovať, keďže jadrový výbuch môže spôsobiť znefunkčnenie elektroniky, bez ktorej moderné auto nenaštartujete.

Aj keď použitie kondicionéra môže znieť podivne, niektorí ľudia si pripravujú záchranné balíčky dopredu a tam sa môže nachádzať. Jeho použitie sa však môže rovnať smrti, keďže na seba vďaka svojim vlastnostiam môže naviazať rádioaktívny materiál a ten sa potom z vlasov ťažšie vymýva.

Asi najdôležitejším odporúčaním, čo nerobiť, je však nepodľahnúť panike. Je potrebné zachovávať pokoj, dodržiavať odporúčania a prečkať čas do evakuácie v bezpečnom úkryte.