Zbojníkom bol krátko, (ne)bral bohatým
Ako uvádza Denník N a portál SME, jeho zbojnícka kariéra trvala len veľmi krátko – od jesene 1711 do marca 1713. Treba však brať do úvahy fakt, že v zime sa veľmi necestovalo a neprebiehalo tak ani zbíjanie. Nie je tak možné hovoriť o tom, že bol celoslovensky známym zbojníkom a rovnako tak je pochybné aj množstvo pokladov, ktoré ulúpil. V tomto bode sa historici zhodujú, že poskrývané Jánošíkove poklady sú len mýtom.
Ďalším veľkým mýtom je jeho vtedajšia obľúbenosť u obyvateľstva. Podľa legiend mal Juraj Jánošík bohatým brať a chudobným dávať, čo nebola celkom pravda. Ako píšu Hospodárske noviny, zbojníci nepatrili medzi tých ušľachtilejších členov spoločnosti a okrem niekoľkých výnimiek sa skutočne neokrádali majetní obyvatelia. Dôvodom bolo to, že zbojníci si väčšinou vyberali ľahko dostupné ciele – samoty, vzdialené mlyny či osamelých cestujúcich, ktorí v drvivej väčšine patrili medzi tých menej majetných.
V Jánošíkov prospech však hovoria výnimky, ktoré sa podarili práve jemu. Niekoľkokrát okradol aj bohatších mešťanov a šľachticov, pričom podľa historičky Evy Kowalskej sa legendy o jeho štedrosti opierajú o dobové výpovede. Známych je niekoľko prípadov, kedy najslávnejší zbojník rozdával časť z ulúpených cenností. Opäť tu ale máme aj druhú stranu mince, ktorú prezentuje historička Joanna Goszczynská. Podľa nej malo rozdávanie chudobnejším veľmi pragmatické dôvody – zbojníci potrebovali sympatie miestneho ľudu. A dodať treba aj to, že rozdával aj majetnejším.
Niekto ho zradil, legendárny hrach je len mýtus
Spomínané pragmatické techniky rozdávania majetnejším (technicky uplácanie) boli osožné, nakoľko ho v roku 1712 dostali spolu s Uhorčíkom z väzenia. Zatknutí boli v súvislosti s prepadom kupcov z Banskej Bystrice, no pomohla im intervencia malohontského podžupana Pavla Lániho. Prípady zbíjania sa do istej miery vystupňovali a od prepustenia z väzenia bol Jánošík celé týždne v pohybe – nikde sa necítil v bezpečí.
Začiatkom roka 1713 sa Jánošík uchýlil k svojmu dobrému priateľovi Tomášovi Uhorčíkovi, ktorý v tom čase už žil počestný život so svojou manželkou pod menom Martin Mravec. Nevedno, kto Jánošíka zradil, no cesty drábov napokon zamierili práve do Klenovca k Uhorčíkovi, kde oboch zatkli a uväznili. Ako uvádza web venovaný Jánošíkovi, legenda o vysypanom hrachu, na ktorom sa pošmykol, nie je založená na pravde.
Prehnane kruté mučenie
16. a 17. marca sa v Liptovskom Mikuláši konal súdny proces, v rámci ktorého bol Jánošík vypočúvaný. Ako sa zhoduje viacero zdrojov, je len veľmi málo pravdepodobné, že Jánošík počas svojej zbojníckej kariéry vystupoval násilnícky, respektíve že niekoho zabil. Práve na tom bola postavená aj jeho obhajoba, ktorá sa snažila o jeho oslobodenie. Počas procesu sa priznal k dvanástim rôznym „akciám“, počas ktorých ozbíjali obyvateľov a cestujúcich.
Aj napriek tomu, že sa nedopustil vraždy, bolo jeho vypočúvanie sprevádzané rôznymi technikami mučenia – spaľovali mu kožu žeravými uhlíkmi, pod nechty pichali žeravé hroty, drvili mu končatiny a napokon ho natiahli na škripec. V tomto smere si však Jánošík zachoval hrdinskú povahu, a práve to je zrejme dôvod, prečo sa stal neskôr inšpiráciou pre básnikov a jeho legenda prerástla realitu. Ikonický zbojník počas tvrdého výsluchu neprezradil nikoho zo svojej družiny, vinu na niektorých zločinoch priznal, no ako spolupáchateľov uvádzal väčšinou mŕtvych zbojníkov.
Divadlo hrôzy – poprava
Po krutom vypočúvaní sa súd rozhodol pre ten najkrutejší trest – popravu. Tá bola vykonaná presne tak, ako si ju mnohí pamätajú z legiend a rozprávok o tomto zbojníkovi. Jánošík bol zavesený pod rebro na hák, čo predstavovalo skutočne mimoriadne neľudský spôsob popravy. Ako povedal historik Jozef Kočiš, tento druh trestu smrti bol extrémne bolestivý už prevedením. Potrestanému hák neporušil životne dôležité orgány, no krv pomaly tiekla do brušnej dutiny.
Najhoršie na tom bolo to, že zdatní mladí muži vykrvácali až po dlhých hodinách a zomierali tak aj 2 až 3 dni, čo utrpenie značne znásobilo. Nehovoriac o tom, že taký Jánošík si pred smrťou prešiel naozaj bolestivým mučením.
Jánošík bol medzi zbojníkmi skutočne výnimočnou postavou, no od reality ho odtrhlo jeho zidealizovanie štúrovcami a neskôr aj komunistami. Ako uvádzajú autori článku pre Hospodárske noviny, v našej histórii sme azda nemali postavu, ktorá bola známa svojou protifeudálnou povahou a dobročinnosťou zameranou na bežný ľud. V konečnom dôsledku, takou postavou nebol ani Jánošík, no pre nastolené naratívy sa hodil, a to je dôvod, prečo dnes poznáme o Jánošíkovi viac mýtov ako pravdy.
Piatok, 17. marca 2023 si pripomíname 310. výročie úmrtia.
Nahlásiť chybu v článku