Čo sa stane, keď sa človek nakazí odrazu dvomi mutáciami koronavírusu? V Brazílii sa už objavili takéto prípady

Pandémia nového koronavírusu má vedľajší efekt vzniku nových mutácií. Tie predstavujú riziko, že budú odolnejšie a ťažšie sa proti ním bude bojovať. No ako sa ukazuje, rozdielne mutácie môžu napadnúť súčasne aj jedného hostiteľa. Potvrdili to dva prípady z Brazílie. 

Aj keď je to jeden z mála prípadov zaznamenaných pri SARS-CoV-2 a štúdia ešte nebola publikovaná vo vedeckom časopise, uvádza portál The Conversation. Vedci ale pozorovali niečo podobné pri iných respiračných vírusoch – chrípke.

Dva kmene v tele môžu urýchliť mutácie

Koinfekcia vyvoláva otázky, či môžu tieto vírusy interagovať u infikovanej osoby a čo by to mohlo znamenať pre vytváranie nových kmeňov. Vírusy sú totiž pánmi evolúcie, neustále mutujú a vytvárajú nové varianty v podstate s každým cyklom replikácie. Tieto mutácie do istej miery riadi napríklad aj naša imunitná odpoveď.

Väčšina týchto mutácii nemá výrazný vplyv. Avšak tie, ktoré vírus zvýhodňujú, napríklad zvýšenou schopnosťou replikovať sa či lepšiemu vyhnutiu sa imunitnému systému, sú dôvodom na dôsledné sledovanie.

Výskyt nových mutácií závisí aj od mechanizmov replikácie. RNA vírusy, ako je chrípka, vytvára pri každej replikácii aj veľké množstvo chýb, čo dáva viacej priestoru na vznik nových kmeňov.

V porovnaní s inými RNA vírusmi majú koronavírusy nižšiu mieru mutácií. Je to preto, lebo sú vybavené mechanizmom korektúry, ktorý dokáže opraviť niektoré chyby, ktoré sa vyskytnú počas replikácie.

Detekcia viacerých variantov u človeka môže byť výsledkom koinfekcie alebo vytvorenia mutácie. Jednou z možností ako toto rozlíšiť, je porovnávanie sekvencií variantov cirkulujúcich v populácii.

V bunke sa nezlúčili

V brazílskej štúdii uverejnenej na serveri medRxiv identifikované kmene zodpovedali rôznym rodovým líniám, čo naznačuje koexistenciu dvoch koronavírusov v jednom pacientovi.

Táto koexistenica vyvoláva oprávnené obavy, že vznikne nová mutácia. Ak dva kmene koronavírusu infikujú tú istú bunku, môžu si medzi sebou vymeniť veľkú časť svojich genómov a vytvoriť nové sekvencie.

Toto sa deje pri chrípke, kedy sú nové varianty vytvárané týmto spôsobom. Najčastejšie sa to deje u ošípaných, keďže tie dokážu by infikované viacerými druhmi chrípky a sú označované ako miešacie nádoby.

Koronavírusy, narozdiel od chrípky, ktorá má osem vlákien RNA, majú iba jeden. To znamená, že k rekombinácii môže dôjsť iba medzi vláknami RNA pochádzajúcich z jedného alebo viacerých vírusov v tej istej bunke.

Je teda podstatné si uvedomiť, že k rýchlejšej mutácii príde iba vtedy, ak dva odlišné kmene napadnú tú istú bunku. Aj keď je človek napadnutý viacerými kmeňmi, nemusí to znamenať, že každá bunka je napadnutá obomi. Práve naopak.

Zdá sa, že tak to bolo aj u pacientov v brazílskej štúdii a vírusy sa v nich nezmiešali. A ukázala sa ešte jedna pozitívna vec. Obaja pacienti koinfekciu zvládli dobre, bez nutnosti hospitalizácie a nespôsobovala im závažnejší priebeh ochorenia.

Pozri aj:

Ruské médiá klamú o Slovensku a Sputniku. Vraj sme sa stali ďalšou krajinou, ktorá vakcínu…