Bola som na výjazde so sanitkou: „Ak človek skolabuje a nikto nezačne resuscitáciu, tak je po ňom“, hovorí lekár Hamšík

Keď som vošla na stanicu rýchlej lekárskej pomoci v Dubnici nad Váhom, aby som urobila rozhovor s lekárom MUDr. Jakubom Hamšíkom, netušila som, že o pár minút budem sedieť v sanitke a smerovať na výjazd.

Výrazná sanitka bola zaparkovaná vedľa budovy, do ktorej viedli moje kroky. Vedúci lekár posádky RZP v Trenčíne dnes výnimočne slúžil v Dubnici nad Váhom, preto som sa vybrala práve na toto miesto.

Lekár Jakub Hamšík ma čakal pred vchodom do stanice a pozval ma dnu. Len pred niekoľkými minútami sa vrátili z výjazdu. Sadli sme si na gauč, zapla som diktafón a položila mu obligátnu otázku – ako sa k svojej práci dostal? Vtedy sa ozvalo mne neznáme zvonenie a podľa reakcie záchranárov som vedela, že náš rozhovor sa skončí skôr, ako sa vôbec začal.

Niekto totiž potreboval pomoc. Doktor Hamšík mi však navrhol, či nechcem ísť na výjazd s nimi. Podľa hlásenia, ktoré dostali, by nemalo ísť o vážny stav.

O pár sekúnd neskôr som už mala na sebe záchranársku bundu a sedela v zadnej časti sanitky. Vyrazili sme smerom k neďalekej obci – prišlo hlásenie o kolapse seniorky. „Keď človek zavolá na číslo 155, dovolá sa na krajské operačné stredisko. To prijme hovor, vyhodnotí situáciu a rozhodne, či pošle posádku s lekárom, alebo bez neho. Mnohí ľudia volajú, aby sa len poradili, iní potrebujú skutočnú pomoc,“ vysvetľovala mi po ceste záchranárka, ktorá so mnou sedela v zadnej časti sanitky. Na predných sedadlách boli šofér a lekár.

Dôležitá je komunikácia

„Aj kuriozity sa nájdu – človek, ktorý ide na dovolenku a nemá kam dať psa, zavolá na tiesňovú linku a chce sa poradiť čo s tým, alebo niekto volá na tiesňovú linku, aby sa informoval o ordinačných hodinách obvodného lekára. Na Slovensku máme 344 posádok záchrannej služby, z toho je okolo 90 s lekárom. Lekárska posádka je vysielaná k stavom, kde je potrebné podať špecifické lieky alebo vykonať zásah nad kompetencie záchranárov. Tí sú dnes však vysoko vzdelaní a vo väčšine situácií plne kompetentní,“ povedal mi lekár.

Zaujíma ma, akým spôsobom komunikujú s operačným strediskom. „Po prijatí hlásenia nám príde z operačného strediska správa na zariadenie AVL (zariadenie podobné tabletu, pozn. red.). Zobrazí sa meno pacienta, adresa a typ udalosti. My cez systém zadávame tzv. statusy, aby operačné stredisko vedelo, v ktorej fáze výjazdu sme. Situácie sú rôznorodé – od kolapsov po dopravné nehody či poruchy vedomia,“ opisuje najčastejšie situácie počas leta.

Krajské operačné stredisko nemá ľahkú úlohu, musí posielať posádky na miesta tak, aby dorazili čo najskôr a všetci mali zabezpečenú pomoc.

V dome nás víta dcéra staršej panej, ktorá po obede skolabovala.