Hovorí sa, že protiklady sa priťahujú. Hovorí sa, že ľudia, ktorí sú na prvý pohľad možno úplne rozdielni, tvoria tú najlepšiu jednotu a majú tie najúspešnejšie vzťahy. Je to pravda? Ťažko povedať, no rozhodne na tom niečo bude. Často sa nám stáva, že si dokonale rozumieme s človekom, ktorý je na prvý (aj druhý, tretí či dvadsiaty piaty) pohľad úplne rozdielny. A nie je to náhoda. Je to preto, pretože má niečo, čo nám chýba. Takto to totiž funguje s tými protikladmi.
To, čo máme, to už nehľadáme.
A to je ten dôvod, prečo nás často priťahujú ľudia, ktorí sú od nás tak rozdielny. Pretože vzťahy nie sú len o rovnakých názoroch a rovnakých veciach, ale taktiež aj o tej odlišnosti. Kým čas, ktorý strávia partneri spolu, je určite dôležitý, rovnako dôležitý je aj čas, ktorý strávia oddelene.
Všetko sa to riadi jediným zákonom, zákonom komplementarity. To znamená, že máme tendenciu vyberať si veci, ktoré nás dopĺňajú alebo zapadajú do celku takým spôsobom, aby sa vytvoril celý komplexný systém. Tým sa vytvára vo vzťahu stabilita a predchádza sa tomu, aby sa ubral len jedným, extrémny smerom.
Inými slovami, vôbec nie je náhoda, že čierna a biela tvoria jednotu. Že introverti a extroverti si vo vzťahoch dokonale rozumejú. Že každý energický a aktívny človek s mysľou v oblakoch si najlepšie rozumie s niekým pokojným, kto stojí nohami pevne na zemi. Jednoducho, nehľadáme v druhých to, čo už sami máme. Hľadáme niečo iné. Niečo, čo nám chýba. Niečo, čo nás doplní a vytvorí tak harmonický celok.
Hľadá teda každý z nás svoju „chýbajúcu polovičku“?
Mnoho ľudí tvrdí, že keď nájdu toho pravého, akoby našli svoju „chýbajúcu polovičku“. Tento výrok je pravdivý a zároveň nie je. Človek totiž nie je len polovičná bytosť. Nie je len polka či nejaká iná časť z niečoho a teda je jasné, že nemôže hľadať niekoho, kto vyplní tu druhú časť, aby tak vzniklo niečo celé.
Človek je už na začiatku celok. Jeden samostatný celok. A keď nájde svoju „chýbajúcu polovičku“, nájde jednoducho niekoho, kto tento jeho celok doplní, nie vyplní. Nájde niekoho, kto je taktiež už hotovým celkom a tieto dva celky vytvoria spolu perfektnú symbiózu.
Teda z toho všetkého vyplýva a je jasné, že na prvý pohľad veci nezlučiteľné spolu môžu existovať. Ba čo viac, môžu spolu vytvárať najlepšiu jednotu. Takže nie je náhoda to, že nás priťahuje niekto, kto je od nás tak rozdielny. Veď ako bolo už na začiatku spomínané, prečo by sme hľadali niečo, čo už máme? Čo už poznáme? Človek je tvor zvedavý. Chceme vidieť a zažívať niečo nové. A zároveň niečo, čo by s tým naším vytvorilo jedno.
themindsjournal
Nahlásiť chybu v článku