Keď bol pacient nepokojný, pristupovalo sa k nemu celkom inak ako dnes. Jedným z riešení bola napríklad lobotómia, ktorá sa neraz využívala aj na "liečbu" schizofrénie.

Lobotómia je definovaná ako zákrok, kedy sa chirurgicky preruší spojenie medzi čelovými lalokmi a zvyškom mozgu, skutočne teda ide o jeho zámerné poškodenie.

Môže sa zdať, že táto metóda je poriadne barbarská a je súčasťou dávnej minulosti. Pravdou však je, že prvá lobotómia bola vykonaná v roku 1935 a vykonal ju portugalský neurológ menom Antonio Egas Moniz. Ten za svoju prácu dokonca získal aj Nobelovu cenu.

Hovorí sa, že Walter Freeman vykonal až 3 500 lobotómií v 23 štátoch sveta. Spočiatku bol najvernejším žiakom Moniza, ich názory sa však neskôr začali rozchádzať. Freeman za jediný deň stihol vykonať aj 25 zákrokov a neraz si k nim prizval aj niekoľko divákov.

Lobotómia sa vykonávala nielen na mužoch, ale takmer na komkoľvek - vrátane detí a tehotných žien. Zdokumentovaný je prípad, kedy sa zákrok vykonal len na 12-ročnom chlapcovi menom Howard Dully, niektoré zdroje však uvádzajú, že ju podstúpilo aj 4-ročné dieťa.

Nanešťastie, táto krutosť sa nevyhla ani Slovensku a lobotómia sa vykonávala aj tu. Spisy uvádzajú, že na našom území sa vykonalo až 350 takýchto zákrokov.

Na vykonanie lobotómie sa spočiatku do lebky jedinca vŕtali otvory, neskôr sa však od tohto postupu upustilo. Zákrok sa začal vykonávať za pomoci ostrých predmetov, ktoré sa vsunuli do očnej jamky tak, aby sa poškodil čelový lalok.

Nanešťastie, toto tvrdenie nie je pravdivé. Aj keď je vo väčšine sveta lobotómia zakázaná, stále existujú miesta, kde sa využíva v prípade, keď si rodina nevie poradiť s nepokojným a násilným jedincom. Vykonáva sa napríklad v Japonsku či v niektorých častiach Austrálie.

Toto tvrdenie je žiaľ pravdivé. Keď už raz bola lobotómia vykonaná, jej účinky nie je možné zvrátiť. Osoby, ktoré zákrok prežili, museli znášať doživotné následky.

Procedúra mala pôvodne skutočne názov leukotómia, Freeman ju však premenoval na prefrontálnu lobotómiu.