Ak je vašim cieľom zamestnať sa v európskej inštitúcii, prípadne vás len zaujíma, ako to v tom Bruseli naozaj funguje, na Instagrame určite musíte sledovať Karolínu Koščovú Stach. Úspešná, mladá Slovenka žije už šiestym rokom v Belgicku a pracuje v Európskom parlamente. Často sa venuje témam, ktoré trápia mnohých Slovákov, ukazuje, ako vyzerá bežný deň asistentky poslanca, no aj ten vie oživiť skvelými tipmi z kultúry, jedla a samozrejme cestovania.
Brusel sa o krok priblížil k lockdownu, na mesiac zatvára bary a kaviarne. Ako to momentálne vyzerá v meste, v ktorom žiješ? Správajú sa Belgičania zodpovednejšie ako Slováci?
Momentálne naozaj cítiť veľký úbytok ľudí v uliciach – trochu to tu počtom ľudí pripomína slovenské mestá a nie európsku metropolu. V čase, keď Slováci veľmi disciplinovane nosili rúška a bol u nás doma veľký boom s šitím vlastných, nenosil ich v Belgicku takmer nik. Po niekoľkých týždňoch po nás k nim pristúpili aj Belgičania. Hoci väčšina je disciplinovaná, samozrejme, aj tu pri každej prechádzke stretnem “free riderov” bez rúška alebo s rúškom pod nosom.
Ako si sa do Bruselu dostala? Na Instagrame často ukazuješ nezvyčajné miesta, ktoré majú svoje čaro. Máš nejaké obľúbené?
Do Bruselu sa zo Slovenska dostane málokto a ak už áno, pozrie si historické centrum a niekoľko veľkých atrakcií. Ja do centra takmer nechodím a žijem na pomedzí asi najkrajších štvrtí – Ixelles a Saint-Gilles – ulice majú nádherné stromoradia, mieša sa severská a francúzska architektúra, je tu veľa Art Nouveau pamiatok.
Môj recept na Brusel je, že každý týždeň chodím aspoň raz do lesoparku Bois de la Cambre, na koláč do portugalskej kaviarne Forcado a prechádzam sa ulicami štvrte Ixelles ako je Rue Darwin, či štvrť Chatelain. To je “môj” Brusel. Do Bruselu som prišla ako poradkyňa bývalej europoslankyne Jany Žitňanskej. Bolo to po niekoľkých rokoch v NR SR.
Aká je momentálne náplň tvojej práce? Viem, že si bola politická radkyňa, no teraz si asistentka poslanca. Aké sú rozdiely?
Takmer žiadne. Predtým som sa venovala politikám zamestnanosti a zastupovala som záujmy viacerých poslancov. Dnes robím v inej oblasti – ide o vnútornú bezpečnosť a demokraciu v EÚ a zastupujem záujmy jedného europoslanca – Vlada Bilčíka. Náplň je veľmi podobná, obsah ma dnes baví viac. O čom tá práca je?
Veľa čítania návrhov z Komisie a od iných poslancov a poslankýň, následne formulácia našej spoločnej pozície, zdôvodňovanie týchto postojov, veľa stretnutí a následne komunikácia našich postojov. Hovorím asi trochu v “euro-speaku”, nie? Tak nejak tu ale v práci rozprávame.
Zaoberala si sa aj právami žien. Teraz otázka, ktorá, žiaľ, v mnohých vyvoláva pocit, že ide až o nadávku, ale: považuješ sa za feministku? Prípadne, ako to vyzerá v europarlamente? Sú ženy považované za rovnocenné, má ich hlas (slovo) rovnakú váhu?
Veľmi rada sa označím za feministku, keď viem, že ľudia, s ktorými sa rozprávam naozaj rozumejú čo tým myslím. Ide o snahu o zlepšenie postavenia žien. Rovnosť mužov a žien máme dokonca ukotvenú v európskych zmluvách a tie sú, podotýkam, našimi zmluvami. Ak som v spoločnosti, kde nie je záujem porozumieť, alebo je záujem odsudzovať, volím taktiku podľa nálady. Buď vysvetľujem, alebo skúmam, prečo niekomu vyslovene vadí snaha o lepšie postavenie žien.
Europarlament je zrkadlo európskej spoločnosti – máme tu návrhy, ktoré by som ja nepodporila (napr. odstraňovanie historických krívd) až po malú skupinu extrémistov, ktorí považujú dievčatá za menejcenné. To sú extrémy. Veľká väčšina je za to, aby sme sa snažili zlepšovať postavenie žien a sporíme sa najmä o tom, aký spôsob je najlepší. Slovo žien má, samozrejme, rovnakú váhu.
Stretla si sa niekedy s diskrimináciou?
Stretla som sa počas života s tým, že nás učili variť a viazať kvety, lebo “sme dievčatá”, mám v sebe zakódované, že mám byť milá, lebo inak sa to ľuďom nebude páčiť, stretla som sa s tým, že ma neznámy muž v autobuse začal chytať za nohu a že muži v mojom veku sú v politike spočiatku braní vážnejšie. Toto si ale myslím zažije väčšina dievčat. Snažím sa s tým trochu pracovať a myslím, že sa mi darí. Diskrimináciu v zmysle, akom ju definuje náš zákonník práce som nezažila a som tomu veľmi rada.
Často na mnohé miesta cestuješ úplne sama. Aký je to pre ženu pocit? Cítiš sa na cestách bezpečne alebo máš aj nejaké negatívne skúsenosti?
Dokonca to vyhľadávam! Milujem osobnú slobodu a hýbať sa bez prispôsobovania sa ostatným. Cestujem obvykle po Európe, je to teda bezpečné a ja mám silný pud sebazáchovy. Viem, že sa nikdy nebudem miešať medzi futbalových fanúšikov, rozšantený dav alebo opitých ľudí. Horšie som sa cítila na nočnej Obchodnej v Bratislave ako na prechádzke v chudobných európskych štvrtiach.
Máš nejaké ženské vzory? Zo Slovenska aj zahraničia (politické aj zo života).
Mám sympatie voči bystrým, pracovitým a schopným ženám, vychádzajú mi teda z toho političky ako Angela Merkel alebo u nás Lucia Žitňanská. Rovnako mám rada verejne známe ženy, ktoré svoju poznateľnosť používajú na osvetu a šírenie pomoci – je to Zuzana Kovačič Hanzelová a Veronika Cifrová Ostrihoňová. Mohli by dávať krásne fotky seba a rátať si doma lajky, namiesto toho hovoria so svojím publikom aj o generačnej chudobe a násilí na ženách.
Nedávno si zdieľala úvahu o tom, že by Slováci mali pred voľbami viac premýšľať a nevoliť „mačku vo vreci“. Čo hovoríš na aktuálnu vládu, prípadne spôsob, akým sa zhostila uradovania?
Držím palce každej vláde, ktorá chce zmeniť náš život k lepšiemu. Je to pre mňa základné východisko a také vlastenecké nastavenie. Lepší život na Slovensku si ale vyžaduje aj záujem na našej strane – musíme vedieť, koho volíme, zaujímať sa o myšlienky politikov a sledovať ako ich napĺňajú. Politici sú mimoriadne prispôsobivý druh – budú robiť to, čo od nich chceme my. Ak budeme vyžadovať slušnosť a najmä odmeňovať ju hlasmi vo voľbách, budeme mať doslova preteky o to, kto je slušnejší. Politici sú aj naším obrazom.
Igor Matovič rozdelil Slovensko na dva tábory. Myslíš si, že takto by mal vystupovať premiér pred občanmi a rovnako aj reprezentovať krajinu vo svete? (Narážam na jeho statusy, obviňovanie ľudí, že oni sú tí, čo to pokazili). Aký by teda mal byť?
Momentálne je silný dopyt po “autenticite”, ľudia chcú “niečo ozajstné” a politik, ktorý si robí dobre svoju prácu a je pokojný a slušný, je často pre mnohých nudný. Mnoho ľudí si autenticitu predstavuje tak, že premiér môže verejne používať vulgarizmy, byť familiárny a reagovať bez rozmyslu. Moja predstava o vládnutí to nie je.
Premiér je ale v komplikovanejšom postavení ako napríklad prezidentka – má väčšiu zodpovednosť a väčšiu moc. Je jasné, že bude mať viac konfliktov už z princípu. Na jeho mieste by som si preto rozhodne nevyrábala ďalšie neuvážené problémy, nesústreďovala sa na tlačovky, ale na vládnutie a omnoho jasnejšie komunikovala. Moje osobné prianie? Ja si prajem, aby so mnou osoby vo verejných funkciách rozprávali trochu slušnejšie a premyslenejšie. Napriek tomu mu držím palce.
Nedávno sme tu mali zakončenie najväčšieho súdneho procesu. Ako vnímala EÚ neprávoplatný rozsudok v kauze vraždy Jána a Martiny?
Samozrejme, zaregistrovali sme to. Máme k situácii na Slovensku pravidelné stretnutia a brífingy. Každý musí byť v tejto chvíli ale opatrný a dať si veľký pozor na to, aby sme nerozporovali rozhodnutia slovenských súdov. Zobrali sme to teda na vedomie a situáciu ďalej sledujeme, vrátane postupných reformných procesov v slovenskej justícii. Nesmie to byť celé len o jednom prípade, ale o tom, ako sa z celej situácie všetci poučíme.
Na europoslancov ľudia zvyknú v podstate len nadávať, prevláda názor, že len sedia v europarlamente a berú vysoké platy za žiadnu prácu. Týka sa to aj našich poslancov? Aká je realita?
Dlhodobo zastávam názor, že občania, ktorí volili kotlebovcov oslabili pozíciu Slovenska, lebo nám ubrali dva hlasy z našich 14 (toľko máme europoslancov). Títo ľudia sú na okraji diania a pracujú len na vyrábaní svojich videí. Každý, kto pozná prácu v europarlamente vie, že toto je manipulácia s voličmi a že skutočná poslanecká práca vyzerá inak.
Poznám väčšinu slovenských europoslancov a hoci nie s každým 100 % súhlasím, som presvedčená, že väčšina z nich vykonáva svoju prácu poctivo a svojich voličov zastupuje dobre. Europoslanecká práca je náročná na cesty, znalosti, pohotovosť a čas, za predpokladu, že ju človek robí s nasadením. Viem ale, že pre niekoho, kto ma nepozná, sú toto len slová do vetra. Aj preto som začala so svojím Instagramom, aby ľudia videli, kto sú tí ľudia, ktorí pomáhajú zastupovať Slovákov v Bruseli a aby videli, ako taký pracovný deň vyzerá.
Myslíš si, že ľuďom všeobecne chýbajú poznatky o fungovaní Europarlamentu a Európskej únie? Aké je riešenie? Zaradiť napr. viac info k stredoškolskému učivu?
Niekde chýbajú, ale neberiem to ako chybu ľudí. Dianie v EÚ nie je jednoduché na odsledovanie a nemáme veľa novinárov, ktorí sa mu do hĺbky venujú. Základ znalostí by mal prísť zo školy, EÚ je predsa náš priestor rovnako ako Slovensko. Ďalší záujem o dianie, ale musí prísť od nás – čítajme, zaujímajme sa, sledujme aj čo sa deje za hranicami. Pre ľudí z menších krajín – ako sme aj my – to považujem za povinnosť. To, čo sa deje okolo nás sa nás veľmi intenzívne týka.
Hoaxy o EÚ. Na to, že občania často nemajú veľa poznatkov o tom, ako to funguje, sa šíri celkom dosť rôznych hoaxov. Často ich šíria napr. politici z ĽSNS, ktorí tam vlastne majú aj svojich zástupcov? To si má bežný človek ako vysvetliť?
Neexistuje jeden zázračný liek. Situácia sa zlepší, ak zapracujeme naraz na viacerých frontoch: musia pomôcť samotné sociálne siete a zabrániť virálnemu šíreniu zdraviu nebezpečných klamstiev alebo prejavov, ktoré sú trestné. Zároveň potrebujeme všetci lepšie porozumieť, ako pracovať s informáciami na internete a že nemôžeme veriť všetkému. Prispieť musia aj naše inštitúcie a zodpovední politici a osobnosti – proaktívne komunikovať a vysvetľovať, ohradiť sa voči klamstvám.
Nedávno si sa ľudí na Instagrame pýtala na činnosti alebo poznatky, ktoré nás v škole nenaučili, no potrebujeme ich pri každodennom živote. Čo ti v prieskume vyšlo?
Úplne jednoznačný víťaz boli praktické finančné znalosti. Odchádzame zo školy bez toho, aby sme vedeli, ako fungujú sociálne odvody, dôchodky, sporenie, úvery, teda praktické veci, ktoré sú pre náš život mimoriadne dôležité a mnohí ani netušíme, ako fungujú.
Často sa hovorí o odlive mozgov do zahraničia. Ľudia by sa naspäť vrátili najmä kvôli rodine a priateľom, no nie kvôli úrovni života. Aký je tvoj názor? Vidíš sa niekedy v budúcnosti naspäť na Slovensku?
Podľa mňa je to trochu skreslený pohľad. Veľa Slovákov v zahraničí žije napr. v Londýne, Viedni, či v Nemecku. Áno, život na Slovensku sa nedá porovnávať so životom v metropolitnom Londýne, ale napriek tomu nepodceňujme aj našu kvalitu života. Poznám aj chudobné časti Francúzska, Španielska a Talianska a dovolím si tvrdiť, že mnohí by možno aj závideli, ako sa nám žije napríklad na západnom Slovensku.
Buďme kritickí, ale netvárme sa, že Slovensko je len chudobná provincia. Ja sa určite vidím v budúcnosti na Slovensku. Mám to u nás veľmi rada a neviem, čo by som robila v budúcnosti bez Horehronia. Zároveň mám rada aj svoju prácu, kde stretávam ľudí z iných krajín a venujem sa politike.
Zrejme teraz aj ty tráviš viac času doma. Daj nejaké svoje tipy na dobrú hudbu, knihy, podcasty, filmy alebo seriály
Samozrejme! S radosťou. Pomaly si už ani neviem predstaviť chôdzu bez podcastu. Pre tých, ktorí si chcú cvičiť angličtinu: najlepší podcast – možno aj celosvetovo – je The Daily od The New York Times. Každý deň vyberú jednu tému, ktorú poctivo a zaujímavo spracujú. České Studio N malo v lete sériu My a mýty, ktorá sa venovala psychickému zdraviu, vzťahom a vyvracala mýty, ktoré v tomto ohľade stále existujú. Najdôležitejšie spravodajstvo podľa mňa robí Ekonomický newsfilter od Denníka N (v ekonomickom newsfiltri sa zaujímavo venujú témam, ktoré hýbu Slovenskom a menej každodenným politickým škriepkam). Mám veľmi rada podcast Dejiny od denníka SME. A najviac sa teším, keď začne nová séria podcastu After Hours – v ktorom sa traja veselí harvardskí profesori rozprávajú o témach ako je Netflix, Uber, či o seriáloch. Dokonalé. Ak sa zaujímate o európske témy – slovenský podcast je Modrá vlna, český je Evropa Plus.
Moje seriály sú: Fleabag, The Crown, Euphoria, Marvelous Mrs Maisel.
Nahlásiť chybu v článku