Trump v Iráne otvoril Pandorinu skrinku: Z Kuby chce mať možno ďalší prímorský rezort, hovorí expert Ondrášik

Napätie na Blízkom východe sa 28. februára ráno dramaticky vyostrilo. Spojené štáty sa spolu s Izraelom zapojili do rozsiahlej vojenskej operácie proti Iránu. Teheránom sa ozývali výbuchy a vojna, ktorá mala trvať krátko, trvá dodnes.

Washington tvrdil, že cieľom zásahu je odstrániť bezprostrednú hrozbu pre USA a zničenie iránskeho raketového a jadrového programu. Konflikt sa následne rýchlo rozšíril aj mimo územia Iránu a Izraela a postupne zasiahol ďalšie štáty v regióne.

Udalosti z posledných týždňov týkajúce sa Donalda Trumpa však už asi nenechajú chladným nikoho. Po Venezuele a Grónsku si vybral Irán, no medzitým už zaznieva názov ďalšej krajiny, a tou je Kuba. Vzťah USA ku Kube je pritom už celé desaťročia mimoriadne komplikovaný.

Čo sa deje na Kube?

Karibský ostrov zasiahol v sobotu rozsiahly výpadok elektriny na celom území krajiny s približne 11 miliónmi obyvateľov. Išlo už o druhý celoštátny blackout za menej než týždeň a štvrtý v krajine za uplynulé štyri mesiace v čase, keď Kuba zápasí s ropnou blokádou zo strany USA.

Kuba bojuje s vážnou energetickou krízou už dlhšiu dobu. Stav zastaranej elektrickej siete sa v posledných rokoch výrazne zhoršil, čo vedie k častým výpadkom prúdu. Kubánska vláda časť problémov pripisuje aj sankciám zo strany Spojených štátov.

Napätie medzi Washingtonom a Havanou narastá. USA na túto karibskú krajinu uvalili ropné embargo po tom, ako americké sily zajali venezuelského exprezidenta Nicolása Madura, podporovateľa Havany. Venezuela bola hlavným dodávateľom ropy na Kube. Od 9. januára nebola na ostrov dovezená žiadna ropa, čo prinútilo letecké spoločnosti obmedziť lety v krajine a ešte viac prehĺbilo tamojšiu ekonomickú krízu.

Washington zároveň výmenou za zmiernenie sankcií požaduje prepustenie politických väzňov a politické i ekonomické reformy.

Otvoriť galériu (7)

Trump sa vyhráža vojenským zásahom

Energetickú krízu prehlbuje aj zastavenie kľúčových dodávok ropy z Venezuely. Odborníci varujú, že bez výrazných investícií do infraštruktúry a nových zdrojov energie môže ostrov čeliť ďalšiemu hospodárskemu úpadku, sociálnemu napätiu a pravdepodobne aj masovej migrácii.

Okrem toho Trump znovu hrozí Kube vojenským zásahom. Krajinu chce buď získať, alebo oslobodiť. „Verím, že budem mať… česť získať Kubu,“ povedal Trump novinárom v Bielom dome. „Či ju oslobodím, obsadím – myslím, že s ňou môžem robiť, čo chcem, ak chcete poznať pravdu. Momentálne je to veľmi oslabená krajina,“ dodal prezident.

Havana obviňuje Trumpa zo snahy zničiť kubánsku ekonomiku. Kuba je od roku 1962 vystavená sankciám USA a zasiahnutá rozsiahlou hospodárskou krízou sprevádzanou dlhodobými výpadkami elektrickej energie, nedostatkom paliva, liekov a potravín.

Kubánsky prezident: Bez odporu to nepôjde

Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel následne vyhlásil, že Spojené štáty narazia na „nezlomný odpor“, ak by sa pokúsili ovládnuť ostrovný štát. „Tvárou v tvár najhoršiemu scenáru má Kuba jednu istotu: každý vonkajší agresor narazí na nezlomný odpor,“ napísal na sieti X.

Havana odoláva čoraz väčšiemu nátlaku, keďže Washington voči nej presadzuje ropnú blokádu a otvorene hovorí, že chce ukončiť takmer sedem desaťročí trvajúcu konfrontáciu s vládou jednej (komunistickej) strany.

Kuba je otvorená širším rokovaniam so Spojenými štátmi a väčším investíciám, no odmieta diskutovať o zmene svojho politického systému, uviedla v utorok Tanieris Dieguez, zástupkyňa kubánskej veľvyslankyne vo Washingtone. „Nič, čo sa týka nášho politického systému – nášho ústavného modelu – nie je súčasťou rokovaní a nikdy nebude,“ povedala. „Jediné, čo Kuba požaduje pri akýchkoľvek rozhovoroch, je rešpekt k našej suverenite a právu na sebaurčenie.“

Denník The New York Times (NYT) s odvolaním sa na nemenovaných amerických predstaviteľov uviedol, že Trumpova administratíva vyzvala na odvolanie Díaz-Canela, ktorý je považovaný za odporcu zmien.

Na kroky Donalda Trumpa sme sa opýtali aj Branislava Ondrášika, publicistu, ktorý sa venuje americkej zahraničnej a domácej politike už viac ako 25 rokov. Zaujímala nás situácia na Kube, ale aj to, či bol útok na Irán dobre premyslený, alebo americký prezident skôr improvizoval.

Vedeli by ste bežnému človeku popísať, ako to teraz vyzerá na Kube? Aký je ekonomický stav? Ľudia nemajú pomaly čo jesť, chodia do ulíc protestovať. Prečo sa krajina ocitla v tejto situácii?

Nebol som na Kube, asi by na túto otázku boli vhodnejší respondenti. Zvonku je veľmi ťažko zistiť a posúdiť, ako bežný Kubánec vníma najnovšie geopolitické udalosti zo strany USA – hospodársku a ropnú blokádu, ktorej výsledkom je ešte väčšia chudoba a známe kolosálne výpadky elektrickej energie.

Správy boli aj o nejakých, zdá sa, limitovaných protestoch na Kube. Dokonca pri nich mali napadnúť aj miestnu kanceláriu Komunistickej strany. Hoci kubánsky komunistický režim nemá u značnej časti ostrovanov podporu, Kubánci tiež vedia, že súčasné zintenzívnenie ekonomického príkoria je následkom aj amerických rozhodnutí. To asi nie je najlepší spôsob, ako si ich získať na svoju stranu.

Aké sú tam vzťahy medzi krajinami?

Vzťahy medzi Kubou a USA sú historicky a dlhodobo napäté od kubánskej komunistickej revolúcie v 50. rokoch a raketovej krízy v roku 1962 medzi USA, Sovietskym zväzom a Kubou. Je to krajina, ktorú majú prakticky na svojom dvore a už dekády sa geopoliticky spája takpovediac s krajinami na opačnej strane. Výsledkom je dlhé roky pretrvávajúci sankčný režim zo strany USA. Ten začal uvoľňovať až prezident Barack Obama.

No prezident Donald Trump v prvom funkčnom období sankcie opäť zaviedol, ešte ich zintenzívnil a v druhom ešte viac pritvrdil spomínanou ropnou blokádou, ekonomickým tlakom a vyhrážaním sa. Výsledkom je, že na Kube je humanitárna kríza, za ktorú okrem tohto tlaku ale môžu aj zlé politické a ekonomické rozhodnutia tamojšej diktatúry.

Krajina sa zdá byť na pokraji zrútenia, ale to neznamená, že na pokraji zrútenia je komunistický režim. Ten sa, samozrejme, snaží vojne vyhnúť, vedú sa aj nejaké rokovania, pretože môže čeliť existenčnej hrozbe.

Čo je zaujímavé, na rozdiel od Venezuely a Iránu, Kuba nemá ropné či iné naozaj kľúčové nerastné bohatstvo. Aspoň nie v takých kvantitách zaujímavých pre krajinu ako USA. Ale možno chce Trump z Kuby urobiť nejaký americký prímorský rezort, ako keď vyzdvihoval prímorskú lokalitu Gazy. Pri „stabilnom géniovi“, ako sám seba Trump označil, je asi všetko a hocičo na stole.

Situácia sa aspoň v ústnom koncepte vyostruje aj medzi politikmi. Trump pohrozil, že Kubu zasiahne vojensky, prezident Díaz-Canel povedal, že bez odporu to nepôjde a Rubio Trumpove slová poprel. To si máme ako vyložiť?

Úplne otvorene myslím, že Trump o vojenskej intervencii ešte nehovoril. Povedal, že „to bude česť prevziať Kubu“, že to môže byť priateľské, alebo aj nepriateľské, resp. neviem aké. O príprave nejakej vojenskej intervencie písal denník The New York Times, a jeho informácie Rubio poprel.

Je to úplná klasika, že sa v Trumpovej administratíve popierajú tvrdenia, alebo nevedia, čo robí ľavá a pravá ruka. Nakoniec ale rozhodne to, čo povie prezident. Vojna môže byť aj zo dňa na deň, môže to byť nejaká rýchla akcia ako zlapanie Madura pred americký súd alebo niečo veľké ako sledujeme na Blízkom východe. Trump nemá žiadne hranice, ani strop, ani latku, ktorú by mohol podliezať – vrchol ani dno neexistujú.