Slovensko sa po rokoch plošného dotovania cien energií pripravuje na prechod k adresnej energopomoci, ktorá má od roku 2026 cielene pomáhať len časti domácností. Zámerom vlády je nahradiť drahý model plošných kompenzácií systémom, ktorý bude viazaný na príjem domácnosti, trvalý pobyt a typ využívaných energií.
Podmienky vyplývajú zo zákona o adresnej energopomoci a z nariadení vlády, ktoré Ministerstvo hospodárstva SR postupne spresňovalo aj prostredníctvom oficiálneho webu energopomoci. Základným pojmom je takzvaná energetická domácnosť, ktorá sa posudzuje podľa trvalého pobytu na adrese odberného miesta a podľa bonity, teda príjmovej situácie členov domácnosti.
Hraničná hodnota bonity je nastavená tak, aby pomoc smerovala len k domácnostiam s nižšími a so strednými príjmami, pričom konkrétne limity sa líšia podľa počtu členov domácnosti. Práve spôsob výpočtu, započítavanie jednotlivých druhov príjmov a väzba na trvalý pobyt však od začiatku vyvolávajú množstvo otázok.
Ceny energií, regulácia a tlak na verejné financie
Pre väčšinu ľudí je energopomoc úzko spätá s jednoduchou otázkou, koľko zaplatia za elektrinu, plyn alebo teplo, a či ich mesačný rozpočet nové ceny unesie. Ceny pre domácnosti na Slovensku neurčuje trh priamo, ale Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý každý rok nastavuje regulované tarify.
Práve tieto rozhodnutia majú priamy vplyv na to, či účty zostanú stabilné, alebo citeľne narastú. Štát v uplynulých rokoch rozdiel medzi reálnymi nákladmi energií a regulovanými cenami doplácal z verejných financií. Ministerstvo hospodárstva opakovane upozorňovalo, že takýto model plošnej pomoci bol extrémne drahý a dlhodobo neudržateľný, keďže išli stovky miliónov eur ročne z rozpočtu.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zároveň varovala, že peniaze minuté na dotovanie cien chýbali inde, napríklad pri investíciách do opráv domov, infraštruktúry či verejných služieb. Prechod na adresnú energopomoc má preto z pohľadu štátu znamenať úsporu a väčšiu spravodlivosť, no pre ľudí prináša aj obavy.
Ľudia sa tak pýtajú, či sa do systému zmestia, či ich príjem neprekročí limit len o pár eur a čo sa stane, ak pomoc nedostanú, no účty za energie im aj tak porastú. Odborníci zároveň upozorňujú, že samotné šeky či zľavy problém nevyriešia, ak domácnosti bývajú v starých a energeticky náročných domoch. Bez investícií do zatepľovania a modernizácie sa totiž vysoké účty budú opakovať aj v ďalších rokoch.
Práve nejasné pravidlá, množstvo výnimiek a rozdiel medzi tým, ako je energopomoc nastavená na papieri a ako môže fungovať v realite, vyvolávajú medzi ľuďmi najviac otázok. Mnohí sa snažia zistiť, či na pomoc dosiahnu, podľa čoho sa ich situácia bude posudzovať, a prečo sa systém v niektorých prípadoch javí ako nespravodlivý alebo nelogický.
Aby sme sa v zložitých pravidlách adresnej energopomoci zorientovali a pomenovali jej slabé miesta, oslovili sme senior editorku portálu EURACTIV Slovensko, Luciu Laukovú, ktorá sa dlhodobo venuje energetickej politike, regulácii cien energií a ich sociálnym dosahom.
V rozhovore vysvetľuje, komu je energopomoc určená, kto z nej môže vypadnúť, a prečo sú niektoré nastavenia problematické, ale aj to, aké riešenia by mohli byť do budúcna spravodlivejšie a udržateľnejšie.
Zatiaľ to vyzerá tak, že energopomoc Slovákov zmiatla, výpočty ľuďom nedávajú zmysel. Ako hodnotíte jej nastavenie? Čo považujete za najväčšie negatíva a problémy?
Nová energopomoc pre domácnosti mala za 360 miliónov eur prechodom na väčšiu adresnosť nahradiť plošné dotovanie elektriny, plynu a tepla. To je dosť významný výdavok. Problémy sme pritom videli už od začiatku, Európska komisia potvrdila, že nie je možné financovať priame dotácie na ceny energií z eurofondov EÚ podľa platných pravidiel kohéznej politiky.
Vláda preto pravidlo tvorivo obišla a financuje pomoc zo štátneho rozpočtu a rovnakú sumu „doplnila“ eurofondmi tam, kde sa použiť dajú. Ide teda o akýsi účtovný presun výdavkov. Tento mechanizmus však aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť kritizovala ako „prejedanie“ prostriedkov, ktoré mali slúžiť na dlhodobé investície a infraštruktúru.
Druhý problém, ktorý čiastočne nadväzuje na to prejedanie, je slabá adresnosť. To sú jednak výhrady, že 90 percent domácností, ktoré ju majú po novom dostať, zrejme nebude v takej núdzi, aby tie šeky existenčne potrebovali. Po druhé sú to všetky tie chyby, ktoré sa začali objavovať v médiách a na sociálnych sieťach, že v rámci „vylaďovania systému“ sa ukázalo, že sa napríklad nezarátali do príjmov dividendy.
Pomoc teda mohli dostať aj pomerne bohatí majitelia eseročiek. Vláda toto od 10. decembra upravila tak, že príjem z podielu na zisku, dividendy, zarátavať bude, ale prejaví sa to až neskôr, zatiaľ teda aj títo bohatší pomoc dostanú.
Začali sa objavovať informácie, že energopomoc nedostane napríklad pár na dôchodku, matka na materskej, vdova s minimálnou mzdou a zoznam len pokračuje. Kto reálne naozaj nedostane energopomoc? Viete uviesť konkrétne príklady?
Nahlásiť chybu v článku