Ilustračná snímka: Unsplash

Zmeny nastanú ako viditeľné - nárast hmotnosti, tak aj neviditeľné - zmeny v mozgu.

Aj keď tušíme, že by sme im mali odolávať, nie vždy sa nám to darí. Ako však výskumy ukazujú, mali by sme sa im vyhýbať. Reč je o vysoko spracovaných potravinách, ktoré v našej strave začínajú byť čoraz častejšie zastúpené. Britský lekár sa podujal na experiment, v ktorom sa rozhodol prejsť na diétu založenú z 80 % na vysoko spracovaných potravinách. Po 30 dňoch sa nestačil čudovať. 

Chris van Tulleken vykonal tento experiment ako súčasť svojho dokumentu pre BBC s názvom “Čím kŕmime naše deti?“, uvádza portál IFL Science. Vysvetlil, že aj keď konzumácia takéhoto veľkého podielu vysoko spracovaných potravín môže znieť extrémne, jeden z piatich ľudí vo Veľkej Británii sa takto bežne stravuje.

Vysoko spracované potraviny sú všetky produkty potravinového priemyslu, ktoré prechádzajú mnohými stupňami výroby. Môžeme tam zaradiť rôzne mrazené mäsové nugety, lacné salámy, burgre z polotovarov, keksíky či sladkosti alebo sladené nápoje, ako sú rôzne koly či energetické nápoje. V podstate, čím viac potravina prechádzala viacerými stupňami spracovania a výrobného procesu, tým viac je legitímnejšie ju označiť za vysoko spracovanú potravinu.

pixabay

Van Tulleken hovorí: “Začínajúc raňajkami s vyprážaným kuracím mäsom obsahujúcim rôzne chemikálie, ako je napríklad glutamát sodný, strávil som celý mesiac napchávaním sa vysoko spracovanými potravinami. Netrvalo dlho a telo začalo trpieť.

Viditeľné zmeny

Už po niekoľkých dňoch si všimol, že sa cíti byť hladnejší ako predtým a dokonca, že túži po jedle. Aby toho nebolo málo, čoskoro dostal zápchu. Keď uplynulo 30 dní, zistil, že pribral až ťažko uveriteľných 6,5 kilogramu, z čoho boli tri kilogramy tuku. Na základe toho usúdil, že ak by sa takto stravoval 6 mesiacov a naberal by rovnakú váhu každý mesiac, pribral by až 39 kilogramov.

Jeho BMI sa za mesiac zvýšilo o dva body, čo ho posunulo do pásma nadváhy.

Neviditeľné zmeny

Krvné testy odhalili, že mal až 30-percentný nárast tzv. hormónov hladu, ktoré podnecujú chuť do jedla a naopak, hormóny sýtosti, ktoré vysielajú do mozgu signál, že treba prestať jesť, boli znížené.

Snáď najalarmujúcejšie zmeny sa ale udiali v mozgu. Porovnaním skenov pred a po experimente lekári odhalili, že diéta vyvolala nové spojenia medzi určitými mozgovými oblasťami.

Diéta prepojila centrá odmeňovania s oblasťami, ktoré vedú k opakovanému a automatickému správaniu,” vysvetlil Van Tulleken. Podľa neho to znamená, že konzumácia vysoko spracovaných potravín vedie k tomu, že ich človek konzumuje automaticky bez toho, aby to vôbec chcel. “To je niečo, čo vidíme u ľudí so závislosťami,” povedal.

Foto: pixabay

Riziko u detí

Van Tullekena najviac desí to, že táto neprirodzená strava bohatá na cukry, tuky a soli, a pri ktorej ľudia konzumujú v priemere o 500 kalórií denne viac ako tí, ktorí sa stravujú menej spracovanými potravinami, je tak veľmi obľúbená u detí.

Moje najväčšie obavy smerujú práve k deťom. Ich mozog sa stále vyvíja a je tak oveľa poddajnejší ako ten môj. To znamená, že zmeny, ktoré sa u nich v dôsledku vysoko spracovaných potravín vykonajú do budúcnosti, budú väčšie,” uzatvára nepríjemnú predpoveď.

0
Uložiť článok
Komentovať