Ženy búrajú tradície a vysvetľujú, prečo si po svadbe nemenia priezvisko. Niektoré dôvody vás prekvapia

Historicky bola zmena priezviska po svadbe jasným symbolom. V patriarchálnej spoločnosti a podľa starého zvykového práva žena „patrila“ svojmu manželovi. Dnes sa mnohé ženy stále rozhodujú pre priezvisko partnera, no dôvody sú už iné – od romantiky až po rodinnú jednotu. Na druhej strane pribúda tých, ktoré búrajú tradície a držia sa mena, s ktorým sa narodili.

Ako vysvetlil portál Brides, v stredoveku neboli priezviska nevyhnutné. S rastúcou populáciou sa však pravidlá začali kodifikovať. V anglosaskom práve dominoval koncept „coverture“ (pozn. red. právne zastrešenie). Historička Catherine Allgor objasnila, že podľa tohto princípu žena nemala vlastnú právnu identitu. Dievča „patrilo“ pod identitu otca a po svadbe pod identitu manžela.

Dnes to už samozrejme neplatí, no napriek tomu si väčšina žien naďalej po svadbe mení priezvisko na to manželovo. Stalo sa to súčasťou kultúry nielen v anglicky hovoriacich krajinách, ale aj u nás na Slovensku. Nájdu sa však aj ženy, ktoré idú proti tradíciám.

Prečo sa rozhodli nezmeniť si meno

Portál Bored Panda zozbieral autentické svedectvá žien, ktoré vysvetlili, prečo sa rozhodli ponechať si svoje priezvisko. Dôvody pritom boli rozličné, keďže niektoré vychádzali z praktickosti, iné zo sentimentálnych dôvodov a niektoré ženy sa jednoducho nedokázali zmieriť s pocitom, že by sa mali v polovici života náhle volať inak.

„Považujem to za zastaranú praktiku. Ženy nie sú majetkom niekoho iného,“ uviedla napríklad jedna žena. S tým súhlasila aj ďalšia a spresnila: „Vydala som sa, nebola som kúpená. Nepovažujem za nevyhnutné, aby žena po svadbe menila svoju identitu.“

Ďalšie dôvody zneli napríklad: „Prišlo mi to skrátka divné. Na tento svet som prišla so svojím menom, tak prečo by som ho mala zrazu meniť?“ alebo „U mňa je to 50 % feminizmus a 50 % čistá nenávisť k vybavovaniu papierov na úradoch.“ alebo „Mala som naozaj vydarenú fotku v pase a nechcela som ho meniť, kým nevyprší jeho platnosť.“

Niektoré ženy pritom spravili toto rozhodnutie z kariérneho hľadiska. Napríklad: „Svoj doktorát som získala pod rodným priezviskom a som jediná v rodine s takýmto vysokým titulom. Chcela som si ho nechať.“ alebo „Pôsobím vo svojom odbore a mám už publikované štyri vedecké práce. Meniť meno mi prišlo ako strata času a proces na úradoch je čistá bolesť. Jediný dôvod, prečo by som uvažovala o dvoch priezviskách, by bolo vyhnutie sa stigme, keď budem mať deti, pretože žijem v konzervatívnom prostredí, kde sú ľudia veľmi odsudzujúci.“

Našiel sa pritom aj srdcervúci dôvod, prečo si priezvisko nezmenila manželka, ale manžel. „Môj snúbenec prijal moje priezvisko namiesto toho, aby som ja menila svoje. Je adoptovaný a nemá k svojmu menu silný vzťah, zatiaľ čo môj otec zomrel, keď som bola dieťa, a vždy som k nemu aj k nášmu menu cítila silné puto. Chcel si uctiť môjho otca tým, že prijal jeho meno,“ priznala žena.

Ďalšia žena sa zas rozhodla nechať to na manželovi, a to doslova. Vysvetlila: „Videli ste, koľko je s tým papierovania? Povedala som mu, že mi nevadí zmeniť si meno, ale že on bude ten, kto za mňa vybaví všetky tie úradné veci. A hádajte čo – nikdy sa to nestalo.“

Pozri aj:

Pamätáte si ju? Herečka Lívia Bielovič sa vrátila k reklame z roku 2004, ktorú všetci…