Ilustračná foto: Profimedia

Zemetrasenia zvyčajne prichádzajú náhle a neraz napáchajú obrovské škody.

Toto zemetrasenie však trvalo nezvyčajne dlho, a to celých 32 rokov. Ako je to vôbec možné? Vedcom sa podarilo rozlúštiť záhadu jedného z najdlhšie trvajúcich zemetrasení v dejinách ľudstva.

Ako je možné, že zemetrasenie trvalo 32 rokov?

Vo februári v roku 1861 zasiahlo Sumatru ničivé zemetrasenie s magnitúdou 8,5. Zdalo sa, ako keby sa zem otriasala v kŕčoch a pobrežie zaliali vysokánske vlny, ktoré pripravili o život tisícky ľudí, píše portál National Geographic. Ukázalo sa však, že tragické zemetrasenie nebolo len jednou izolovanou udalosťou. Tesne pod povrchom bublalo už 32 rokov. Pomalé zemetrasenia sa zvyčajne „rozvíjajú“ niekoľko dní, týždňov či dokonca mesiacov. Len málokedy však trvá zemetrasenie celé roky.

Vedci dúfajú, že sa im podarí získať viac informácií o tom, ako sa hýbe naša planéta. Takéto dlhodobé a spočiatku nenápadné zemetrasenia totiž môžu vyústiť do tých najsmrtiacejších katastrof. Podobne ako pri „rýchlych“ zemetraseniach, aj pri tých pomalých dochádza k uvoľneniu energie, ktorá sa nahromadila pri posúvaní sa tektonických platní. V niektorých častiach Indonézie už teraz vedci pozorujú varovné znamenia. Napríklad, ostrov Enganno sa potápa rýchlejšie, ako vedci predpokladali. Aj to môže naznačovať, že niekde pod povrchom v blízkosti ostrova sa už odohráva pomalé zemetrasenie.

U.S. Navy photo by Photographer’s Mate 2nd Class Philip A. McDaniel, Public domain, via Wikimedia Commons

Nové štúdia sa spolieha aj na ďalšie nezvyčajné dôkazy, a to na stopy na koraloch. Niektoré druhy koralov rastú smerom dohora dovtedy, kým sa nevznášajú tesne pod hladinou. Ak sa hladina nadvihne, koral rýchlo vystrelí, aby rozdiel takpovediac dobehol. Akonáhle však hladina opäť poklesne, koral vytŕčajúci nad hladinou umiera, zvyšok pod vodou však žije ďalej. Vďaka tomu môžu vedci sledovať, ako sa v priebehu rokov menila hladina vody.

Zaznamenané boli v oblasti Aljašky, ale aj Nového Zélandu

Tá sa môže meniť z rôznych príčin, napríklad následkom klimatických zmien alebo preto, lebo sa mení výška pevniny, ako je to pri ostrove Enganno. Čo sa tektonických platní týka, v danej oblasti sa stretáva Austrálska platňa so Sundskou a k treniu dochádza priamo pod indonézskymi ostrovmi. Ak sa časom vytvorí dostatočné napätie, krajinou môže otriasť zemetrasenie katastrofických rozmerov. Podobná udalosť sa v oblasti Sumatry už odohrala, a to v roku 2005, keď tu bolo namerané zemetrasenie s magnitúdou 8,7.

AusAID, CC BY 2.0, via Wikimedia Commons

Čo sa týka zemetrasenia z roku 1861, už od roku 1829 ostrov Simeulue klesal každý rok o jeden až dva milimetre. Následne však hodnoty prudko vyskočili a ostrov zrazu klesal až o 10 milimetrov ročne. Odborníci si spočiatku mysleli, že za to môžu pohyby tektonických platní, presnou príčinou si však istí neboli. Zmenilo sa to až v roku 2016, kedy sa vedci lepšie prizreli dátam, ktoré sa podarilo uchovať.

Pomalé zemetrasenia boli prvýkrát oficiálne pozorované až okolo roku 1990 v Severnej Amerike a v Japonsku. Umožnili to GPS zariadenia, vďaka ktorým mohli vedci pozorovať aj drobné zmeny v teréne, píše Caltech. Čím viac vedci pátrajú, tým viac pomalých zemetrasení registrujú, napríklad v oblasti Kostariky, Nového Zélandu či Aljašky.

Uložiť článok

Najnovšie články