Foto: Unsplash, Ig Nobel Prize (úprava: interez.sk)

Oceňovať treba všetkých a bez rozdielu.

Prelomové vedecké objavy sa oceňujú pomerne často a nielen uznaním, ale aj finančným ohodnotením. Čo ale s objavmi, ktoré sa zaoberajú nezvyčajnými vecami a ľudia nad nimi skôr krútia hlavami? Aj také sa, verte či nie, oceňujú. Ironické Ig Nobelove ceny boli rozdané a víťazi v 10 kategóriách priniesli naozaj pozoruhodné, aj keď možno trošku nezvyčajné vynálezy a zistenia.

Článok pokračuje pod videom ↓

Ig Nobelove ceny sa odovzdávajú od roku 1991 a sú (kto by to bol povedal) paródiou na slávnejšie Nobelove ceny. Ocenenia odovzdáva časopis Annals of Improbable Research za neobvyklé alebo triviálne výsledky vedeckého výskumu. Čo je ale prekvapivé, porota je zložená z nositeľov skutočných Nobelových cien.

Ocenie v podobe pdf dokumentu

Ako sa uvádza na oficiálnom webe ocenení, cieľom je „ľudí najskôr rozosmiať, ale následne ich prinútiť nad objavmi premýšľať“. O výsledkoch tohtoročných držiteľov informoval portál The Guardian.

Ceremoniál prebehol online a ocenení boli vedci v 10 kategóriách. Víťazi získali cenu v podobe dokumentu vo formáte pdf. Ten je možné si vytlačiť a poskladať z neho 3D trofej. Kto sú ale tohtoroční držitelia Ig Nobelových cien?

Ryby, ktoré miešajú oceán

Cenu za fyziku získal tím vedcov, ktorí skúmali sexuálnu aktivitu ančovičiek. Tie sa počas noci zhromažďujú pri pobreží Španielska a ich pohyblivé telá dokážu vytvárať malé víry vo vode a miešať jednotlivé vrstvy oceánu.

V kategórii „Chémia a geológia“ bol ocenený Jan Zalasiewicz z University of Leicester. Ten vedecky vysvetlil, prečo niektorí jeho kolegovia „od fachu“ tak radi olizujú kamene. Ako vo svojej práci uviedol, nie je to preto, aby zistili ich chuť, ale aký povrch kamene majú. Ďalším vysvetlením tejto „odvekej“ záhady je podľa Zalasiewicza to, že na mokrom povrchu je lepšie vidieť minerálne častice.

Oživili pavúky, aby nimi mohli dvíhať predmety

Cenu za strojárske inžinierstvo si odniesol tím, ktorý sa zaoberal oživovaním mŕtvych pavúkov. Pýtate sa, na čo by niečo také bolo dobré? Pätica vedcov „oživené“ pavúky používala na zdvíhanie ďalších predmetov.

Ig Nobelovu cenu za výživu si odniesol ďalší prelomový nápad, konkrétne od dvojice Homei Miyashity a Hiromi Nakamury. Táto dvojica sa podujala vymyslieť elektrifikované slamky a jedálenské paličky, ktoré dokážu pomocou elektrickej stimulácie meniť chuť jedla. Podľa nich by tento vynález mohol nahradiť bežne používané koreniny, čo by mohlo pomôcť aj s mnohými civilizačnými chorobami.

Smart toaleta, ktorá analyzuje stolicu

Cenu za verejné zdravie získal vynález smart toalety, ktorá využíva rôzne technológie na monitorovanie ľudskej stolice. Toto zariadenie dokáže na základe toho, čo doň „naložíte“ zistiť, či náhodou nemáte nejaké ochorenie. V toalete je tiež zabudovaný snímač análneho odtlačku, ktorý dokáže veľmi rýchlo identifikovať svojho používateľa.

 

Majú ľudia rovnaký počet chĺpkov v oboch nosných dierkach?

Udeľovala sa aj cena za medicínu. Tú si odniesli výskumníci, ktorí sa na mŕtvych ľudských telách snažili zistiť, či každá z nosových dierok jednotlivca obsahuje rovnaký počet chĺpkov (neobsahuje).

Ocenenie v kategórii komunikácia získali zas vedci skúmajúci mozgy ľudí, ktorí sú expertmi na rozprávanie odzadu. Oceňovala sa ale aj literatúra. Tu boli Ig Nobelovou cenou ocenení výskumníci, ktorí sa bližšie pozerali na zvláštny pocit, ktorý môžete pociťovať, keď opakovane píšete to isté slovo. Podľa vedcov ide o fenomén, ktorý je príkladom tzv. „jamais vu“, teda stavu, kedy známe považujete za neznáme.

V kategórii vzdelávanie bol ocenený tím výskumníkov, ktorý skúmal, čo učiteľov a študentov unavuje a nudí. Cenu za psychológiu dostali vedci za experimenty na rušnej ulici, ktorí chceli zistiť, koľko okoloidúcich sa zastaví a pozrie hore, ak uvidí cudzinca, ktorý tiež stojí a pozerá sa hore.

Uložiť článok

Najnovšie články