Aj keď nám týždeň vždy ubehne ako voda, počas obyčajných sedem dní sa toho vo svete vedy udeje skutočne mnoho. Na našom portáli sa vám snažíme vždy prinášať zaujímavé a nesmierne dôležité vedecké objavy a o mnohých z nich ste už určite čítali. Ale keďže opakovanie je matka múdrosti, dnes vám prinášame stručný prehľad objavov, ktoré sa udiali za posledných 168 hodín. Tu sú:
Matematik možno vyriešil záhadu tisícročia
Sir Michael Atiyah zverejnil dôkaz Riemannovej hypotézy. Tento 89- ročný muž patrí medzi najlepších matematikov 20. storočia. A jeho dôkaz to len potvrdzuje.
Riemannova hypotéza bola v roku 2000 zaradená medzi 7 najvýznamnejších nevyriešených matematických problémov tisícročia. Ide o hypotézy a teórie, ktorých vyriešenie by posunuli hranice matematiky i iných vedných odborov na celkom novú úroveň. Aj preto, ak sa jeho dôkaz hypotézy potvrdí, môže za ňu dostať odmenu až 1 milión dolárov.
Sir Michael Atiyah si pre zverejnenie svojho dôkazu vybral konferenciu Heidelberg Laureate Forum. Počas prednášky okrem iného povedal i to, že sa Riemannovu hypotézu vlastne vôbec dokazovať nepokúšal a ani ju nikdy detailne neskúmal. K jej dôkazu sa dostal akoby „okľukou“ pri riešení fyzikálnych problémov.
Vo svojej štúdii, ktorá je práve v rukách recenzentov prestížneho britského vedeckého časopisu, skúmal Atiyah tzv. konštantu jemnej štruktúry, ktorá charakterizuje intenzitu elektromagnetickej interakcie. Ani po 90 rokoch od jej zavedenia, nemá svet fyziky pre túto konštantu teoretické vysvetlenie.
Atiyah vo svojom dôkaze postupoval pomocou dôkazu sporom. Tvrdí pritom, že všetko, čo použil vychádza z prác starých 70 rokov z pier Johna von Neumanna a Friedricha Hirzebrucha. Dôkaz Riemannovej hypotézy má 5 strán a aktuálne už na jeho overení určite pracuje niekoľko špičkových matematikov. Vedecká verejnosť je však zatiaľ skeptická, mnohí tvrdia, že v dôkaze sa vyskytujú nepodložené medzikroky, ktoré by mohli jeho relevantnosti uškodiť.
Mayská civilizácia bola oveľa komplexnejšia. Archeológovia odhalili nový a zásadný objav o tejto starodávnej spoločnosti
Prieskumníci sa opäť pozreli na územie, ktoré bolo kedysi obývané mayskou civilizáciou. Tentoraz pomocou technológie LIDAR. Pokročilá laserová technológia vedcom umožňuje skúmať aj rozsiahle zalesnené oblasti. Odľahčene sa o nej hovorí, ako o prepojení slávneho filmového archeológa Indiany Jonesa s aplikáciou Google Earth. Skvelé je tiež to, že na objave sa podieľali aj slovenskí vedci.
Oblasť, ktorú skúmali svojou veľkosťou presahuje aj havajský ostrov Maui. Hovoríme o území o veľkosti 1335 kilometrov štvorcových. A čo vlastne našli? Už v minulosti sa archeológovia bavili myšlienkou, že mayská civilizácia bola omnoho rozsiahlejšia a miesta, ktoré sú nám známe, boli prepojené systémom ďalších usadlostí, kanálov a podzemných chodieb. A to sa aj potvrdilo. Pomocou skenovania archeológovia objavili ďalších 61 tisíc nálezísk. Tie zahŕňajú malé farmy, veľké a malé domy, ale aj defenzívne štruktúry.
„Natrafili sme na miesta, okolo ktorých sme chodili neustále, no unikali nám,“ hovorí antropológ Marcello Canuto z Univerzity Tulane v New Orleans.
Vďaka tomu už teraz vieme, že mayská civilizácia toho vybudovala omnoho viac, ako sme sa domnievali. Doposiaľ vieme o 2,7 milióna budovách. A číslo stále rastie, čo dokazuje, že táto civilizácia nebola vyspelá len v technológiách a vedomostiach, ale aj v expanzii. Toto všetko naznačuje, že v čase, keď bola civilizácia v rozkvete, jej populácia dosahovala niečo medzi siedmimi až jedenástimi miliónmi obyvateľov.
Obrovský prielom v dobývaní vesmíru. Japonci pristáli na letiacom asteroide
Japonsku sa podaril obrovský vesmírny úspech. Národnej vesmírnej agentúre sa podarilo pristáť na asteroide, i keď bez ľudskej posádky. Doposiaľ sa to totiž neporadilo nikomu. Japonské rovery Rover 1A a Rover 1B spoločne známe ako Minerva II-1 vyniesla do vesmíru vesmírna loď Hayabusa-2 ešte v roku 2014. K asteroidu Ryugu sa priblížila až v júni 2018. Minulý týždeň sa na povrch asteroidu konečne dostali i rovery.
This is a picture from MINERVA-II1. The color photo was captured by Rover-1A on September 21 around 13:08 JST, immediately after separation from the spacecraft. Hayabusa2 is top and Ryugu’s surface is below. The image is blurred because the rover is spinning. #asteroidlanding pic.twitter.com/CeeI5ZjgmM
— HAYABUSA2@JAXA (@haya2e_jaxa) September 22, 2018
Každý z roverov váži asi 1 kg a podľa informácií od japonskej národnej vesmírnej agentúry (JAXA) sú po vstupe na povrch Ryugu vo výbornom stave. Na Zem pritom poslali aj prvé zábery a dáta, ktoré budú v najbližších mesiacoch na povrchu asteroidu zbierať.
This dynamic photo was captured by Rover-1A on September 22 at around 11:44 JST. It was taken on Ryugu’s surface during a hop. The left-half is the surface of Ryugu, while the white region on the right is due to sunlight. (Hayabusa2 Project) pic.twitter.com/IQLsFd4gJu
— HAYABUSA2@JAXA (@haya2e_jaxa) September 22, 2018
Rovery budú dáta na Ryugu zbierať ešte niekoľko mesiacov. Poslúžiť majú hneď niekoľkým vedeckým výskumom. Pohybovať sa po povrchu budú akýmsi kotúľaním, či skákaním, k čomu im poslúži pohyb materiálu v ich vnútri.
Doslova požiera plasty. Nová „superhuba“ by sa mohla stať odpoveďou v boji s plastovým odpadom
Výskum zameriavajúci sa na huby objavil druhy, ktoré prinášajú riešenia v boji s rôznymi globálnymi ekologickými problémami. Kráľovská botanická záhrada Kew v Londýne, vo svojej novej štúdii uvádza, že niektoré huby sú schopné urýchliť rozpad plastového odpadu. Kým zvyčajne trvá niekoľko rokov, čo sa plasty rozložia, táto huba by ich dokázala rozložiť iba za pár týždňov.
Huba Aspergillus tubingensis je tmavo pigmentovaný druh huby, ktorý má potenciál stať sa jedným z nástrojov, potrebných na riešenie rastúceho environmentálneho problému plastového odpadu. Táto huba vylučuje unikátny enzým, ktorý dokáže proces rozpadu plastov urýchliť. Tak sa stáva jednou z najzaujímavejších húb, ktorou sa zaoberá tento výskum.
Správa tiež potvrdila, že huby ako Hliva ustricová či Trúdnikovec pestrý, môžu byť rovnako veľmi prospešné voči prírode. Majú totiž priaznivý vplyv na vodu a dokážu z nej odstraňovať pesticídy či rôzne farbivá.
Najrozšírenejší herbicíd by mohol spôsobovať masové hynutie včiel
Glyfosát je účinnou látkou v herbicídoch. Spôsob, akým zabíja buriny má zahŕňať metabolickú cestu, ktorá je odlišná, ako u zvierat. Preto sa predpokladalo, že jeho toxicita je pre zvieratá na nízkej úrovni.
Avšak štúdie ukazujú, že to tak nie je. Zistilo sa prepojenie medzi črevnými baktériami v telách včiel a pôsobením glyfosátu. A keďže včely často sadajú ako aj na poľnohospodárske rastliny, tak aj na buriny, s glyfosátom prichádzajú do kontaktu.
Znamená to, že masovo používaný herbicíd, ktorý sa využíva aj u nás, môže mať priamy dôsledok toho, že kolónie včiel jednoducho vymierajú. A to je vážny problém. Včely sú kľúčové pri opeľovaní rastlín a ich úbytok je tak pre poľnohospodárov zdrvujúci. Avšak na druhej strane, glyfosát im pomáha bojovať s burinami, ktoré majú priamy dôsledok na znižovaní úrody.
Vedci tak stoja pred zložitým problémom. Musia vyvinúť herbicíd, ktorý nemá toxické účinky na včely či iné zvieratá a zároveň dokáže efektívne likvidovať buriny. Dúfajme, že sa im to čoskoro podarí.
Nahlásiť chybu v článku