Foto: Wikimedia (NASA, ESA, and M. Showalter)

brooklynskyfrajer / / Veda
Planéta Urán bola objavená nemeckým astronómom Williamom Herschelom v roku 1781.

Odvtedy sa v zasvätených kruhoch, teda medzi astrofyzikmi a astronómmi, stáva neustále terčom humoru. A najnovší objav, ktorý poodhaľuje zápach tohto ľadového obra, mu nijako nepomôže. Vedci totiž zistili, že najvyššiu časť atmosféry uránu tvorí prevažne látka známa ako sírovodík. A ten smrdí presne takisto ako zhnité vajce či ako plynné produkty trávenia.

Aj napriek tomu, že Urán je tŕňom v oku väčšiny astronómov, tento objav neodhaľuje len banalitu, akou je zápach, ale mohol by nám pomôcť lepšie pochopiť, z čoho sa planéta skladá. A nie len to, objav by tiež mohol mať simultánne výrazný dopad na to, ako sa pozeráme na slnečnú sústavu. Vedci sa už síce predtým domnievali, že mračná nad Uránom sa môžu skladať z amoniaku alebo sírovodíku, no až donedávna to nebolo potvrdené.


Od toho zistenia sa vedci odpichli a teraz môžu viac-menej s istotou povedať, že počas formovania našej slnečnej sústavy, bola rovnováha dusíka a síry určená teplotou a miestom vzniku planéty. Merkúr, Venuša, Zem a Mars sú planéty, ktorých základ tvoria kamene. Vďaka sírovodíkovej atmosfére, ktorú má Urán aspoň čiastočne spoločnú so Saturnom a Jupiterom, vieme povedať, že plynní obri sa formovali oddelene.

Aby vedci mohli svoje tvrdenia potvrdiť s absolútnou istotou, v súčasnosti študujú zloženie atmosféry Neptúna a netrpezlivo očakávajú zhodu s predošlými zisteniami. Pokiaľ by ste chceli vedieť, ako páchne Urán naozaj, je nutné poznamenať, že smrad zhnitých vajec pripomína sírovodík len pri istej, a to veľmi nízkej koncentrácii. Vo forme v akej ho nájdeme v atmosfére Uránu v skutočnosti vonia jemne a príjemne.

Pozri aj: Čoskoro oživia mamuta. Vedci tvrdia, že sú už iba krok od toho, aby toto prehistorické zviera opäť kráčalo po našej Zemi

iflscience.com
Komentovať (0)