Ilustračná fotografia, Foto: TASR/AP

COVID-19 podľa britských vedcov ovplyvňuje mozog tak, ako žiadne iné vírusové ochorenie.

Dnes už vieme, že priebeh ochorenia COVID-19 je závažný len u menšej časti pacientov. Veľká časť infikovaných prekoná koronavírus bez príznakov, mnoho ľudí má len mierny priebeh ochorenia. Britskí neurológovia však varujú. U pacientov s miernym priebehom ochorenia sa objavili vážne až fatálne poruchy mozgu, aké žiadne iné vírusové ochorenie nespôsobuje.

Článok pokračuje pod videom ↓

Britskí vedci upozorňujú, že lekárom môžu unikať prípady vážneho až potenciálne smrteľného poškodenia mozgu u pacientov infikovaných koronavírusom SARS-COV-2. V štúdii, ktorú neurológovia zverejnili v odbornom časopise Brain, opisujú prípady štyroch desiatok pacientov, u ktorých ochorenie COVID-19 vyvolalo zápal mozgu (encefalitída), delírium, poškodenie nervov či dokonca mozgovú príhodu. V mnohých prípadoch boli pritom neurologické problémy u pacientov jedinými príznakmi ochorenia, opisuje výsledky štúdie britský denník The Guardian.

Na nedatovanej snímke Amerického národného inštitútu zdravia elektrónový mikroskop zachytáva nový koronavírus SARS-CoV-2 (žltá farba). Foto: TASR/AP

Nárast pacientov s neurologickými problémami

Britskí vedci z Neurologického inštitútu londýnskej University College odhalili nárast prípadov spojených s autoimúnnym ochorením so skratkou ADEM (akútna diseminovaná encefalomyelitída). Neurológovia zaznamenali zvýšený počet pacientov s touto vážnou poruchou mozgu v čase vrcholu prvej vlny pandémie koronavírusu v Spojenom kráľovstve. V Neurologickom inštitúte vyšetrovali s týmto ochorením počas apríla a mája dvoch až troch pacientov týždenne, pred pandémiou koronavírusu išlo v priemere o jedného pacienta mesačne.

Neurologický inštitút počas dvoch mesiacov zaznamenal 12 pacientov so zápalom centrálnej nervovej sústavy, 10 neurologických poškodení mozgu spojených s delíriom až psychózou, 8 pacientov s mozgovou mŕtvicou. Lekári tiež zaznamenali 8 pacientov s Guillainovým-Barrého syndrómom, akútnym zápalovým postihnutím periférnych nervov, ktoré spôsobuje paralýzu a v extrémnych prípadoch aj ochrnutie dýchacích svalov, po čom je pacienta nutné pripojiť na umelú pľúcnu ventiláciu.

„Zdá sa, že ochorenie COVID-19 ovplyvňuje mozog tak, ako sme nikdy predtým u žiadneho iného vírusu nevideli,“ cituje britský The Guardian Michaela Zandiho, jedného z hlavných autorov štúdie.

Ilustračná fotografia, Foto: SITA

Halucinácie aj operácie mozgu

Britskí neurológovia podotýkajú, že prípady neurologických problémov sa objavujú u pacientov so žiadnymi alebo len miernymi príznakmi ochorenia COVID-19. V štúdii opisujú aj pacientov, u ktorých sa neurologické príznaky objavili po vyliečení z ochorenia spôsobeného novým koronavírusom. Najčastejšie ide o slabosť, problémy s pamäťou, objavili sa však aj prípady vážnej psychózy a halucinácií.

Vo svojej štúdii britskí vedci popisujú 55-ročnú pacientku bez predchádzajúceho záznamu z psychiatrického vyšetrenia, u ktorej sa vážne neurologické príznaky objavili len deň po prepustení z nemocnice. Nakoniec bola opäť hospitalizovaná potom, ako vo svojom dome videla opice a levy. Iná pacientka bola hospitalizovaná s mimoriadnou bolesťou hlavy, necitlivosťou v pravej ruke týždeň potom, ako sa u nej objavil kašeľ a horúčka. Jej stav sa v nemocnici zhoršil, podstúpiť musela operáciu, počas ktorej jej museli otvoriť lebku a uvoľniť vnútrolebečný tlak.

Ilustračná fotografia, Foto: SITA

Vedci v novej štúdii varujú lekárov a zdravotnícky personál, aby si všímali a nepodceňovali ani skryté príznaky ochorenia COVID-19 a aby tieto ťažkosti (problémy s pamäťou, necitlivosť končatín, extrémna únava) diskutovali s neurológmi. Britskí vedci tvrdia, že mozog sa zrejme taktiež podieľa na priebehu ochorenia COVID-19, podotýkajú však, že je potrebné urobiť ďalšie výskumy. Platí tiež, že veľmi vážne neurologické symptómy sa objavujú len u malej časti pacientov nakazených koronavírusom.

Avizujú tiež, že nepoznáme skutočný rozsah neurologických symptómov spojených s novým koronavírusom, nakoľko je veľká časť hospitalizovaných pacientov vo veľmi vážnom stave a nie je ich možné podrobiť neurologickému vyšetreniu. Obávajú sa tiež možnosti akejsi skrytej epidémie spoločnosti s jemným poškodením mozgu, ktorú by mohla pandémia spôsobiť. Niečo podobné sa podľa nich udialo po pandémii chrípky v roku 1918, kedy neurológovia zaznamenali nové ochorenia mozgu u viac ako 1 milióna ľudí.

Uložiť článok

Najnovšie články