Antropocén je pomenovanie, ktorým niektorí vedci označujú súčasne prebiehajúcu geologickú epochu. Je definovaný momentom, keď ľudská činnosť začala mať veľký význam na geológiu a ekosystémy Zeme. 

Spád z jadrových testov

Vedci si myslia, že presne určili začiatok antropocénu prostredníctvom konkrétnych biomarkerov. Tým má byť rádioaktívny materiál objavený v morských sedimentoch a koraloch v severozápadnom Tichom oceáne pri pobreží Japonska.

Tento materiál nepochádza z havárie jadrovej elektrárne Fukušima, ale z atómových testov vykonaných v 50. rokoch minulého storočia a predstavuje jasnú zmenu v oceánskom prostredí, uvádza portál Science Alert.

Na základe zozbieraných údajov vedci v štúdii publikovanej v časopise Scientific Report – Nature uvádzajú, že epocha antropocénu sa začala v roku 1954.

Pomohli sedimenty a koraly

„Našou úlohou bolo nájsť presné stopy rádioaktívneho spádu od 50-tych rokov do roku 1963, keď sa testovanie z väčšej časti zastavilo. Odobrali sme vzorky z oblasti zálivu a našli sme tam stopy plutónia pochádzajúceho z testov,“ hovorí geológ Yusuke Yokohama  z Tokijskej univerzity.

Zozbierali tiež kostry koralov z ostrova Ishigaki, nachádzajúceho sa juhozápadne od Okinawy, ktoré takisto obsahovali stopy z rádioaktívnych spádov. Porovnávaním sedimentov s koralmi im pomáhalo určiť datovanie vzniknutých vzoriek zo spádu.

Koraly, podobne ako stromy, ktoré vytvárajú letokruhy. Každý kruh ukazuje ročný prírastok koralu. Na podrobné preskúmanie použili viaceré techniky chemickej analýzy, vrátane hmotnostnej spektrometrie a tak prišli na to, že zlomovým rokom bol práve 1954.

Žijeme v holocéne, mali by sme v antropocéne

Oficiálne sa nachádzame v geologickej epoche nazývanej holocén. Ten začal zhruba pred 11 700 rokmi a viacerí vedci si myslia, že je potrebné implementovať veľké zmeny, ktoré nastali najmä v posledných desaťročiach a to činnosťou ľudí.

V skutočnosti je ťažké určiť, kedy by sa mal uvádzať začiatok antropocénu. Mohla by to byť pokojne aj priemyselná revolúcia, či nárast emisií uhlíka v ovzduší.

Vedci, ktorí stoja za novou štúdiou však tvrdia, že práve rok 1954 je tým zlomovým. „Táto práca je dôležitá nielen na upevnenie definície antropocénu, ale aj preto, že by sa mohla použiť aj na zlepšenie oceánskych a klimatických modelov, alebo dokonca pomôcť preskúmať dôsledky cunami či iných geologických nebezpečenstiev,“ uviedol Yokohama.

Pozri aj:

Najspackanejší atmosférický jadrový test: Američania ním ožiarili rybárov a spôsobili ekologickú katastrofu