Austrália je domovom azda najnebezpečnejšej divočiny na svete. Najmä ľudia vo východnej Austrálii si musia dávať pozor na hady, pavúky, útočné vtáky, krokodíly, homôľky a malé smrteľne jedovaté medúzy. Avšak nie každý vie, že aj stromy tu dokážu byť neuveriteľne nebezpečné.
Výskum jedu austrálskych stromov Dendrocnide moroides ukazuje, že dokážu injektovať obetiam, ktoré sa o o ne obtrú, jed do tela podobný tomu, ktorí majú škorpióny, pavúky či homôľky, uvádza portál Science Alert.
Ruka v ohni
V lesoch východnej Austrálie sú dokonca umiestňované varovné značenia, kde ľudia prechádzajú, aby si dali pozor na tento strom. Stačí totiž iba zlomok sekundy, pri ktorom sa rukou dotknete listov či kmeňa a čaká vás bolesť na niekoľko hodín či dní. V niektorých prípadoch bolesť trvala aj niekoľko týždňov.
Po kontakte so stromom má človek pocit, ako keby mal zasiahnutú časť tela v ohni. Následne po niekoľkých hodinách sa bolesť mení a pripomína pocity časti tela zabuchnutých dverách.
Posledné štádium bolesti, ktoré nastáva po pár dňoch, je vyvolávané neškodnými činnosťami, ako je sprchovanie postihnutého miesta či jeho poškriabanie.
Jed podobný živočíchom
Vedci zistili, že strom má toho veľa spoločného s jedovatými zvieratami. Je pokrytý dutými chĺpkami podobných ihličkám, nazývaných trichómy. Podobne ako pŕhľava, aj tieto chĺpky obsahujú jed, avšak oveľa silnejší.
Predchádzajúce výskumy stromu identifikovali molekulu nazývanú moroidín, o ktorej sa predpokladalo, že spôsobuje bolesť. Experimenty však nedokázali vyvolať výraznú sériu bolestivých symptómov ako u stromu. Preto sa výťažok z trichómov rozdelil na jednotlivé molekuly. Vo výsledku objavili molekuly, ktoré dokážu reprodukovať reakciu na bolesť, a to aj napriek výrobe molekúl synteticky.
Ukázalo sa tiež, že genóm stromu obsahuje podobné gény, ktoré kódujú toxíny. Tieto peptidy nazvali gympietidmi. Tie majú zložitú zauzlenú štruktúru, vďaka čomu je jed po injektovaní do obete dlho neporušený. Aj v skutočnosti existujú botanické vtipy, že by sa ľudia nemali dotýkať listov tohto stromu ani v sto rokov starých herbároch.
Ovplyvňujú nervové kanály
Prekvapujúce bolo, že štruktúra gympietidov pripomínala jedy škorpiónov, hadov či homôlok. Dôvod, prečo jed pôsobí tak dlho by sme našli v sodíkovo-iónových kanáloch, ktoré riadia bolesť v tele. Gympietidy spôsobujú, že tieto kanály sa nedokážu dobre uzavrieť a bunka tak má problém regulovať bolesť.
Stromy vytvárajú neurotoxín, ktorý pripomína jed živočíchov. Zdá sa teda, že dva odlišné evolučné procesy konvergovali k podobným riešeniam, aby nakoniec vytvárali rovnakú bolesť.
Presné mechanizmy, ako gympietidy ovplyvňujú iónové kanály a nervové bunky sú momentálne predmetom skúmania. Týmto výskumom by bolo možné lepšie pochopiť bolesť a vďaka tomu proti nej bojova.
Nahlásiť chybu v článku