To, že sa film stretne so značným množstvom prekážok počas produkcie, vôbec nie je nevídané. Predĺžená produkcia môže vyústiť v to, že kvalitatívne film nedopadne veľmi dobre, ako to bolo napríklad v prípade titulu Everyday. Netreba však zabúdať, že výnimka potvrdzuje pravidlo a to dokazuje napríklad Solo: Star Wars Story.
Takí normálni zabijaci však pochádzajú z celkom iného súdka. A to ako po stránke žánru, tak aj po stránke zmieňovaných komplikácii. Tie v čase produkcie síce neboli, no vrátili sa v plnej miere počas premiéry filmu. A tiahli sa ešte dlho po nej.
Film Takí normálni zabijaci rozpráva príbeh o dvojici masových vrahov, ktorí sa vydávajú na krvavú cestu naprieč Spojenými štátmi. Pozornosti sa však vôbec nevyhýbajú. Snažia sa, aby za svoje vraždy dostali náležitý kredit a aby každý poznal ich meno. Mickey a Mallory započali svoje vraždenie smrťou jej rodičov a neostýchali sa za sebou zanechávať čoraz viac mŕtvol.
Film je založený na skutočnom príbehu páru z Nebrasky, pred ktorým sa na konci 50. rokov triasla celá Amerika. Oliver Stone, ako režisér snímku, sa však viac zameriava na to, akým spôsobom médiá spravili z vrahov ľudových hrdinov, než na ich skutočné vraždenie. Napriek tomu sa však nemusíte obávať, že film by mal núdzu o násilie. Do kín sa síce dostal s nálepkou, „vhodný pre divákov mladších ako 17 rokov“, no nechýbali mu zároveň označenia ako „scény krajného násilia, šokujúce zábery, vulgárne výrazy a sexuálne scény“.
Snímok, ktorého vznik bol inšpirovaný skutočnými vrahmi, podnietil mladých ľudí k skutočným vraždám. A tak verejnosť začala registrovať jeho kontroverziu. Tá tu však bola ešte dávno predtým, než film zažil svoju premiéru. Scenár k nemu totiž síce napísal Quentin Tarantino, no keď videl jeho finálnu verziu, ktorú niekoľkokrát prepísal Oliver Stone, rozhodol sa, že pod filmom nechce byť podpísaný.
Jeho rozhorčenie dokonca spôsobilo aj to, že sa vyhrážal ostatným hercom. Pokiaľ by si zahrali v Stonovom snímku, u Tarantina by si už neškrtli. Ten sa pritom priznal, že bol schopný prečítať len polovicu upraveného scenára. Jeho pôvodný text mal však veľké množstvo pozitívnych ohlasov a tak sa ho rozhodol vydať, ako samostatné dielo. V dôsledku jeho odporu však úlohu vo filme odmietli napríklad John Malkovich, Brad Pitt či Steve Buscemi.
Toto všetko by sa však z hľadiska imidžu filmu ešte dalo prehryznúť. Problémy však začali po premiére. Z nejakého dôvodu sa tento film stal katalyzátorom pre vrahov, v ktorých sa ešte neprebudila driemajúca beštia. V konečnom dôsledku je teda možno aj dobre, že Tarantinove meno sa s týmto titulom spája len veľmi letmo.
Hovoríme teda o jednom z mála snímkov, ktorý ani nie je tak kontroverzný po stránke obsahu, ako po stránke okolností. Samozrejme, kto film videl však jednoznačne môže potvrdiť, že nejde o snímok, ktorý by ste chceli pustiť nevyrovnaným tínedžerom. Nie nadarmo bol film takmer odsúdený na prísny R-rating. Ten sa však po vystrihnutí pár scén zmenil a jeho návšteva bola povolená aj mladším divákov.
Dvojica chlapcov, ktorá stála za obrovskou a žiaľ dnes už ikonickou tragédiou z roku 1999, Eric Harris a Dylan Klebold, bola týmto filmom značne inšpirovaná. Harris a Klebold boli dvaja osemnásťroční chlapci a masoví vrahovia, ktorí spôsobili Masaker na strednej škole Columbine High School. Nielen, že sa filmom inšpirovali, no zároveň boli jeho veľkými fanúšikmi.
Podobne na tom bolo mnoho ďalších skutočných vrahov, ktorý tento film jednoducho priťahoval akousi magickou silou. Práve preto bol veľmi krátko po premiére stiahnutý z kín vo Veľkej Británii. Harris a Klebold zabili 13 ľudí a ďalších 24 zranili. Thomas Hamilton zo škótskeho mesta Dunblane zastrelil 16 detí a učiteľov na miestnej základnej škole a tiež svoje vyčíňanie ukončil samovraždou. Stalo sa tak v rovnaký týždeň, ako sa do videopožičovní dostali Takí normálni zabijaci. Reakciou Warner Brothers bolo stiahnutie tohto filmu zo všetkých pultov.
Vzhľadom k okolnostiam by sme tak film odporučili sledovať len silnejším povahám. V hlavných úlohách si tu zahrali Woody Harrelson a Juliette Lewis. Harrelson sa pritom Tarantinovi vôbec nepozdával a sám poznamenal, že postavu Mickeyho si predstavoval celkom inak. Režisér Oliver Stone si ho však vybral preto, že Harrelsonov biologický otec v skutočnosti bol masovým vrahom. Stone dúfal, že bude vďaka svojim génom dať postave viac autentickosti.
A možno jej postava Mickeyho dostala až priveľa. Možno Tarantino tento titul až príliš znenávidel. Tak či onak, Takí normálni zabijaci sú jedným z najkontroverznejších titulov všetkých čias a sú všetko, len nie normálni.
Nahlásiť chybu v článku