Ilya Varlamov [CC BY-SA 3.0], via Wikimedia Commons

Odkedy človek objavil genetiku, snaží sa hrať na vyššiu moc a využiť ju vo svoj prospech.

Eugenika je slovo odvodené z gréckeho „eugenes“, čo v preklade znamená niečo ako „dobre narodený“. Eugenika označuje zámernú manipuláciu ľudských génov za účelom posilnenia žiaducich vlastností. Ako vznikla, vyvíjala sa a prečo má mnoho priaznivcov, no i nepriateľov?

Otec eugeniky

Otcom eugeniky ako vedy je Francis Galton a založil ju v 19. storočí. Ako inšpirácia mu poslúžil bratranec Charles Darwin a jeho teória tvrdiaca, že prežijú len tí najsilnejší. Rozhodol sa preto, že bude pozorovať vysoko postavených ľudí a zistil, že ak má tzv. nadradený jedinec potomka s ďalším nadradeným jedincom, ich dieťa má v živote značnú výhodu.

Cieľom eugeniky teda bolo vyberať jedincov s ideálnymi črtami, ktorí môžu mať deti a vytvoriť tak dokonalú rasu. Tí, ktorí sú sociálne, fyzicky alebo mentálne nevyhovujúci, by podľa zásad eugeniky deti mať nemali.

Galton však nebol prvý, kto o eugenike uvažoval. Už Platón totiž tvrdil, že je dôležitá selekcia, pokiaľ ide o plodenie potomkov. Galton však ako prvý vedu pomenoval a zožal za ňu množstvo chvály, ale aj kritiky.

Ilya Varlamov [CC BY-SA 3.0], via Wikimedia Commons

Vo vede má svoje miesto ešte aj dnes

Ako si iste viete predstaviť, mnohí spochybňovali morálku eugeniky a právom. Ľudia, ktorí neboli považovaní za vyhovujúcich, boli vyčleňovaní zo spoločnosti, zosmiešňovaní, sterilizovaní a dokonca zabíjaní. Napriek tomu, koľko utrpenia eugenika spôsobila, vo vede má svoje miesto ešte aj dnes. Je však už vymedzená etickými zásadami. V časoch, keď Galton eugeniku založil, sa však na etiku príliš nedbalo a americká vláda i verejnosť jeho teóriu podporovala s veľkým nadšením. Nejedno zvučné meno, vrátane Rockefellerovcov, výskum eugeniky ochotne podporovalo a financovalo.

Imigračný zákon

Eugeniku však nepodporovala len Amerika, veľkej popularite sa tešila aj v Európe. Nejedna krajina prijala politiku eugeniky v snahe zabezpečiť populáciu s čo najlepším genofondom. Ľudia podstupovali rôzne merania a tí „vhodní“ boli následne podporovaní v plodení potomstva, kým tí „nevhodní“ boli od neho odrádzaní. Napríklad, ľudia s obmedzenou inteligenciou alebo tí trpiaci epilepsiou, sa nesmeli sobášiť a zákaz platil aj pre ľudí z iných etník, ako boli napríklad Aziati alebo americkí domorodci. V roku 1907 bol dokonca schválený zákon, ktorý povoľoval sterilizáciu „nevyhovujúcich“ občanov. Od tohto zákona sa celkom upustilo až o niekoľko desiatok rokov neskôr, sterilizáciu však nedobrovoľne podstúpilo viac ako 64 000 mužov a žien.

not stated [Public domain], via Wikimedia Commons
Za ideál boli považovaní Anglosasi, Nordi a Germáni a v roku 1884 zaviedla Amerika zákon, ktorý neumožňoval prisťahovalcom považovaným za podradných prisťahovať sa do krajiny. Vláda sa snažila pretlačiť zákon, podľa ktorého by každý musel pred vstupom do krajiny podstúpiť inteligenčný test. Vtedajší prezident niekoľkokrát zákon zamietol, napokon ho však v roku 1917 kongres premohol.

Deportácia nevyhovujúcich

Eugenike sa vo svete darilo mimoriadne dobre. Vláda začala o ľuďoch zhromažďovať informácie, aby bolo možné určiť, do ktorej kategórie patria. Založila sa Rada pre eugeniku a uvažovalo sa nielen nad imigračným zákonom, ale aj nad zákonom, ktorý by schválil deportáciu nevyhovujúcich občanov.

Okrem toho, politici zvažovali aj zákon umožňujúci eutanáziu „nevyhovujúcich“ a ľudská kreativita nadobudla celkom nové rozmery. Zmieňovali sa plynové komory či dokonca zabíjanie detí, ktoré sa narodili geneticky slabším jedincom. Niektorí ľudia zomreli následkom toho, že lekári im pod vplyvom eugenickej ideológie odmietali pomôcť, keď boli chorí alebo ranení.

Aj keď išlo o drastické metódy, boli považované za oprávnené, ba dokonca nevyhnutné. Aj keď to bolo považované za nevyhnutné a následkom eugeniky mala byť populácia silných jedincov, problémom bolo, že o tom, aké sú to vhodné a nevhodné črty, rozhodovali tí, ktorí boli práve pri moci. Okrem toho, príroda to má zariadené dobre a nie je náhoda, že sme rôznorodí. Snaha takýmto spôsobom zasahovať do genetiky a ponechať len to „dokonalé“, vážne narúša plynutie evolúcie.

Modesto Brocos [Public domain], via Wikimedia Commons

Najzvrátenejšia vlna

Popularita eugeniky začala okolo roku 1930 prudko klesať a mnoho krajín od nej pomaly upúšťalo. Netrvalo však dlho a svet ovládla tá najzvrátenejšia vlna – 2. svetová vojna a s ňou súvisiace experimenty na ľuďoch v snahe vytvoriť dokonalú, árijskú rasu.

Hitlerovi sa myšlienka eugeniky páčila, preto si ju osvojil, prispôsobil a svoju myšlienku popísal v Mein Kampfe. Kým 2. svetová vojna skončila, na predchodcov sa zabudlo a eugenika sa začala spájať výhradne s Hitlerom a jeho ideológiou.

V zamlčanej podobe existuje ešte aj dnes

Aj keď o tom nehovoríme, odsudzujeme to a vnímame ako niečo, čo patrí už len do minulosti, eugenika je súčasťou politiky ešte aj dnes.

Píše sa 21. storočie a predsa až do roku 2015 platil v Číne zákon povoľujúci len jedno dieťa, v Peru bolo do roku 2000 nedobrovoľne sterilizovaných 2000 ľudí, v Uzbekistane sa aj v roku 2007 vykonávali nedobrovoľné hysterektómie a v Amerike podstúpila medzi rokmi 2005 až 2013 nedobrovoľnú sterilizáciu až tretina väzňov.

ststworld, wikipedia, knowgenetics
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )