Tajomné bratislavské podzemie: Hitlera pri návšteve očarilo, dnes z neho dýcha temná história. Pozrieť sa doň môžete aj vy

Sloboda a mier nie sú samozrejmosťou. Rozprávať by o tom iste vedeli aj mnohí starší Slováci, ktorí si pamätajú obdobie bývalého režimu, či druhú svetovú vojnu. Akýmsi historickým mementom je aj bratislavská sieť bunkrov, ktorej vznik datujeme do prvej polovice minulého storočia. Prečo vlastne na našom území sú, prečo o nich veľa ľudí stále nevie a ako vyzerajú dnes? Poďme sa na to spoločne pozrieť.

Rodeným Bratislavčanom zrejme nie je potrebné hovoriť o tom, že sa v ich meste nachádza sústava niekoľkých bunkrov. Tá sa tiahne popri petržalskej hranici s Rakúskom a doplnená je aj o bunkre pri Dunaji na juhovýchode Petržalky. Síce mnoho obyvateľov slovenskej metropoly o existencii vojenských útvarov vie, len malá časť z nich pozná ich históriu a zaujímavé historické udalosti s nimi spojené. Preto dodnes predstavujú takpovediac záhadu a sú vnímané z tej tajomnej stránky.

Čo sa týka územia Petržalky, nachádzalo sa tu až pätnásť bunkrov, z ktorých sú v súčasnosti už tri zničené. Konkrétne ide o bunkre B-S 5a Vídeň/B-S 5b Vídeň, B-S 11 Janík a B-S 12 Oroszvár. Ako ste si mohli všimnúť, ich názvy sú koncipované podobne, nakoľko písmeno B predstavuje skratku pre Bratislavu, pričom každý bunker mal svoje číslo a krycí názov. Tie sú v češtine, pretože sme vtedy boli súčasťou Československa.

Mali nás chrániť pred nacistami

Prečo sa ale kompetentní rozhodli takúto pomerne veľkú sústavu vojenských objektov vôbec vybudovať? Odpoveďou je vtedajšie dianie na európskej politickej scéne. Začiatok 30. rokov minulého storočia sprevádzal mocenský nástup Hitlerovej nacistickej strany NSDAP a opätovné zvyšujúce sa napätie. Československo ako priamy sused Nemecka muselo reagovať a výsledkom bolo masívnej budovanie obranných systémov.

Ako píšu Bratislavské noviny, tieto systémy sa tiahli od Ostravy cez severnú a južnú Moravu až na Slovensko. Na našom území boli stavby dokončené približne medzi rokmi 1935 až 1938, no podľa portálu Aktuality.sk sa s výstavbou niekde začalo už v roku 1933. Zaujímavosťou je, že v podstate jediná ucelená časť obranného systému sa zachovala v bratislavskej Petržalke. Okrem bunkrov vznikli aj veliteľské stanovištia, objekty ľahkého opevnenia, úkryty pre protitankové kanóny či káblové siete.

Po dokončení sa táto sieť bunkrov tiahla od karloveského ramena Dunaja, kopírujúc rakúsku hranicu a stáčajúc sa východne k sídlisku Lúky popri Chorvátskom ramene až späť k Dunaju. Dnes sa nám už táto línia môže zdať nelogická, no ako upozorňuje webová stránka Bratislavského kraja, v tej dobe ešte Rusovce, Jarovce a Čunovo nepatrili do Československa. Tak či onak, bunkre sa v konečnom dôsledku minuli svojmu pôvodnému účelu a padli do rúk nacistom.

Navštívil ich aj Hitler s Evou Braunovou