Foto: Wikimedia, Public domain (Alice Harris, Daniel Danielson)

Leopold II. zomrel presne pred 110 rokmi, len 5 dní po vlastnej svadbe.

Medzi najtemnejšie kapitoly africkej kolonizácie celkom určite patrí Slobodný štát Kongo. Stojí za ňou jediný človek – kráľ Leopold II., ktorého by sme mohli bez zábran nazvať vrahom miliónov, na ktorého však história akosi občas zabúda.

Zaujímavosti o africkom kráľovi

Muž, ktorý mal na svedomí milióny nevinných obyvateľov strednej Afriky sa síce v učebniciach dejepisu ako belgický kráľ spomína, no o jeho temnejších stránkach tu už nenájdete takmer nič. A nebyť britského novinára Edmunda Morela, ktorý v roku 1906 vydal knihu s názvom Red Rubber popisujúcu zverstvá, ktoré sa v tom čase odohrávali v Kongu, možno by sme dnes Leopolda II. neporovnávali s najhoršími diktátormi ľudských dejín. V tomto rebríčku mu bez váhania patrí miesto v prvej desiatke.

Foto: Wikimedia

Slobodný štát Kongo

Všetko začalo už v 70. rokoch 19. storočia. Vtedajší belgický kráľ Leopold II. začal mať veľký záujem o oblasť povodia Konga. Aj on si, ako mnohí ďalší európski panovníci, chcel ukrojiť svoj vlastný kúsok Afriky, svoju vlastnú kolóniu. Do oblasti dnešného Konga teda vyslal cestovateľa Henryho Mortona Stanleyho, ktorý okrem iného podpisoval zmluvy s náčelníkmi jednotlivých domorodých kmeňov a získaval tak moc pre belgického kráľa. Oficiálne plány Leopolda II. zaviesť do Konga západnú kultúru, náboženstvo a otvorenie obchodu s touto oblasťou, sa však akosi vymkli kontrole. V roku 1885 vzniká Slobodný štát Kongo (neskôr Belgické Kongo), 76-krát väčší ako samotné Belgicko, ktorého doslovným vlastníkom sa stáva Leopold. Peklo v strednej Afrike tak mohlo začať.

Foto: from photograh taken at Baringa, Congo state, May 15, 1904 [Public domain], via Wikimedia Commons

Vyvražďovanie, mučenie a odtínanie končatín

Kúpil krajinu, zotročil ľud a začal vládnuť tvrdou rukou. Súkromná armáda, ktorá plnila presne to, čo im Leopold II. nakázal, totiž vyvraždila viac ako 10 miliónov ľudí (niektoré zdroje uvádzajú až 20 miliónov). Tí, čo neprišli o život, prišli o končatiny. Odsekávanie rúk a mučenie tých, ktorí nesúhlasili s tyranským režimom „Konžského kráľa“, bolo obľúbeným trestom jeho vojakov. A to všetko zaobalené do dobročinného a vedeckého úsilia, akým Leopold II. svoje skutočné aktivity v Kongu zastieral. Jedinou jeho starosťou však bolo bohatstvo.

Foto: Alice Harris, Daniel Danielson, others. [Public domain], via Wikimedia Commons

Zo Slobodného štátu Kongo sa stala belgická „továreň“ plná strachu a smrti, ktorá produkovala ohromné množstvo kaučuku. Druhou surovinou, na ktorú sa samozvaný „Kráľ Konga“ zameral, bola slonovina. Dve veci, ktoré priniesli Leopoldovi II., ale aj samotnému Belgicku, nesmierne bohatstvo a moc, prinieslo miestnym obyvateľom teror a smrť. Takýto režim trval v Slobodnom štáte Kongo dlhých 23 rokov. V roku 1908 sa vláda konečne dostáva z rúk Leopolda II. a po verejnom škandále s neľudským zaobchádzaním domorodého obyvateľstva sa suverenity štátu chopí belgická vláda. Ani to však nebol koniec príbehu.

Foto: UnknownUnknown author [Public domain or Public domain], via Wikimedia Commons

Kongo po Leopoldovi II.

Situácia v Kongu sa ani po roku 1908 oveľa nezlepšila. Zbesilé vyvražďovanie síce prestalo, no kruté podmienky mali domorodí obyvatelia naďalej. Kongo bolo totiž stále európskou kolóniou, vládu mali v rukách kolonisti a domorodému obyvateľstvu to dali poriadne pocítiť. Priemerný vek dožitia bol ešte v polovici 20. storočia pod hranicou 40 rokov a nútená práca bola tou jedinou, akú domorodci poznali. Kongo sa stalo smrtiacim nástrojom. Z kaučuku a slonoviny presedlali Európania na ťažbu uránu. Práve materiál z Konga bol nakoniec použitý aj na výrobu atómových bômb, ktoré nakoniec ukončili druhú svetovú vojnu.

Nezávislosť od Belgicka získalo Kongo v roku 1960. Nasledovalo prenasledovanie obyvateľov európskeho pôvodu, striedanie vojenských diktatúr, premenovanie krajiny na Zair a približne dve desaťročia diktatúry. A potom v polovici 20. storočia to všetko vypuklo znovu. Prvá vojna v Kongu, druhá vojna v Kongu, občianska vojna v Kongu a množstvo rôznych regionálnych, ale aj celoštátnych konfliktov, v ktorých sa krajina zmieta prakticky až dodnes.

A čo sa stalo s krvavým konžským kráľom? Leopold II. zomrel rok po tom, ako správu a vlastníctvo africkej kolónie z jeho rúk zobral belgický parlament. Dodnes je najdlhšie vládnucim belgickým kráľom (44 rokov), jeho rod však už v krajine nevládne. Leopold II. umrel bez priameho mužského potomka, na trón sa tak dostal syn jeho mladšieho brata Alberta, ktorého potomkovia stoja na čele Belgicka dodnes.

Britannica, historytoday.com, Historická Revue, face2africa.com
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )