Michaela Hefková

/ 0 / Barbora Panyiová
To sú dve slová, ktoré pomenúvajú nový komunitný projekt v Nitre. Jeho hlavnou myšlienkou je konkrétnymi krokmi podporiť cyklodopravu ako zdravý, lacný a pre okolie prospešný spôsob premiestňovania sa v meste.

Autorkou idey tohto projektu je Michaela Hefková, ktorá je študentkou Sokratovho inštitútu, zaoberajúca sa otázkami udržateľného spôsobu života v meste. Michaela ma blízky vzťah k humanitárnej a environmentálnej sfére. Vyštudovala politológiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Rada spoznáva nové kultúry a tiež ju zaujali idey bezodpadového života („zero-waste life“) a minimalizmu, ktorých črty sa spájajú aj v projekte Rozbicyklujme Nitru!

Svoj voľný čas rada trávi v horách a na cestách. Je presvedčená, že aktívny záujem jednotlivca o svoje životné prostredie a zodpovedný prístup k prírode je nevyhnutný na to, aby mohol dlhodobo žiť v zdravom prostredí. Nás teší, keď sa šikovní mladí ľudia snažia urobiť z našej malej krajiny krajšie miesto. To sú práve dôvody, prečo sme sa rozhodli poskytnúť vám podrobnosti o spomínanom projekte priamo od autorky Michaely. Tak nahliadnite do nášho rozhovoru, kde sa dočítate viac o Michaele, jej záujmoch a dokonca aj o idei bezodpadového života.

Ak tomu správne rozumiem ROZBICYKLUJME NITRU je projekt zameraný na urbanistickú cyklodopravu. Mohla by si nám povedať viac o samotnom projekte a kto sa na tom podieľa?

Rozbicyklujme Nitru! je reakciou na súčasný zanedbaný stav dopravy v Nitre a niektorých jej regulácií v tomto meste. Stoja za ňou obyvatelia Nitry, ktorí používajú bicykel nielen ako prostriedok na rekreáciu a športovanie, ale na každodenné prepravovanie sa po meste. Podmienky v meste im však neumožňujú bezpečne a pohodlne bicyklovať. V záujme udržateľnosti mestskej dopravy je potrebné, aby sa táto situácia zmenila a predstavitelia samosprávy, policajných zložiek i samotní obyvatelia nielen rešpektovali nás, cyklistov na ceste, ale aj dávali viac priestoru na rast mestskej cyklodopravy.

Michaela Hefková

Sprístupnenie pešej zóny pre cyklistov, o ktoré v tomto projekte ide, je symbolickým a zároveň jednoduchým priblížením sa k tejto vízii. V rámci projektu presadzujeme, aby ľudia na bicykloch už neboli pokutovaní za to, že v skutočnosti nikoho neohrozujú, pokiaľ jazdia zodpovedne a dodržujú predpisy. Na projekte sa podieľajú ľudia rôzneho veku, vzdelania, spôsobu života a názorov, ktorých spája rovnaká hodnota – zdravý a udržateľný život v meste. Popri budovaní Land Roveru je toto pre nás hlavná motivácia, kvôli ktorej sa všetci aktívne zapájame a pomáhame, aj napriek našej zaneprázdnenosti. Rôznorodosť a šikovnosť týchto ľudí je pre mňa veľmi inšpirujúca a motivujúca. Projekt zároveň nadobúda iný rozmer, keďže ho môžeme realizovať s podporou Sokratovho inštitútu, ktorého študentkou v súčasnosti som.

Čo bola prvá vec, ktorá ťa podnietila k tomu, aby vznikol tento projekt?

V prvom rade to je dlhoročné dochádzanie do práce a v rámci mesta na bicykli. Neviem si predstaviť život bez bicykla. Tak ako v mnohých mestách na Slovensku, aj v Nitre je používanie bicykla náročné, nepohodlné a často krát nie bezpečné. Najlepšie je to vidieť na stave takzvaných „už existujúcich cyklotrás“, ktoré jednak majú skôr rekreačný ako účelový charakter (sú vedené popri riekach, parkoch, lesoch, pamiatkách) a konkrétne v Nitre sú v dezolátnom stave.

V Nitre sa cyklistovi nepodarí plynule prejsť cyklotrasou bez toho, aby nenarazil do značky alebo neprebicykloval cez hrboly a krátery. Zároveň bol pre mňa podnetným aj fakt, že ľudia na bicykloch majú vstup na pešiu zónu v Nitre počas dňa zakázaný. Toto opatrenie vnímam ako nelogické, zbytočné a zasahujúce do práva obyvateľa na ekologické prepravovanie sa po meste. To, že tento názor zdieľame viacerí a fakt, že inštitúcie nemajú dostupné údaje o nehodovosti cyklistov na pešej zóne, tento pohľad ešte umocňuje.

Čo vnímaš ako najväčšie pozitívum tvojho projektu a aký najväčší úspech si dosiahla v rámci neho či iných projektov?

Za najväčšie pozitívum považujem to, že vďaka projektu sa zoznámili ľudia, ktorí sa predtým nepoznali a spája ich nový cieľ. Vznikla tak nová komunita, ktorá chce meniť pomery v meste a jej hlas je čoraz viac počuť. Tiež je veľkou výhodou, že takmer všetci, ktorí sme sa do projektu zapojili, sme podobnú činnosť predtým nerobili a s každou našou aktivitou sa niečo nové naučíme. Za najväčší úspech zatiaľ považujem to, že po vzniku nápadu na projekt sa počet jeho priaznivcov za týždeň zmenil z jedného na dvadsať. Pred pár dňami sme založili rovnomennú skupinu na Facebooku a skupina má už viac ako tristo členov, ktorí chcú vedieť viac o cyklodopravnom dianí v meste.

Michaela Hefková

Ak sme si to takto zhrnuli – čo ťa viedlo k vytvoreniu tohto projektu?

Okrem podnetov, ktoré som už spomenula, ma k jeho realizácii doviedla výzva, do ktorej som sa zapojila – štúdium na Sokratovom inštitúte. Patrím medzi ľudí, ktorí sa zaujímajú o to, čo sa deje v ich okolí i na vyšších úrovniach. Každodenne teda pociťujem dôsledky nefungujúcej samosprávy a štátu, ktorý zlyháva v mnohých smeroch a chcem aktívne prispieť k tomu, aby sa to zmenilo. Preto som sa rozhodla pre štúdium na Sokratovom inštitúte a nastavila si výzvu na oblasť, ktorá je mne osobne veľmi blízka – na cyklodopravu.

Táto problematika pritom nemá len ekologický rozmer, ale zasahuje aj do oblastí riešenia verejného priestoru, zdravotného stavu obyvateľstva, ekonomiky a celkovej atmosféry v spoločnosti. Človek sa skôr dostane do kontaktu s inými, keď nesedí v aute, ale na bicykli, je v stave plnej pozornosti a vďaka endorfínom navyše aj v dobrej nálade. Myslím si, že v dobe, v ktorej prevláda komunikácia cez smartfóny a znovu sa prejavuje extrémizmus na každej úrovni, je aj tento rozmer cyklodopravy a trávenia času vo verejnom priestore dôležitý.

Čo si myslíš o Slovensku, akým spôsobom sú jej obyvatelia naklonení k ekologickému životnému štýlu? Stavajú sa k nemu pozitívne alebo opak je pravdou?

Táto otázka sa nedá zodpovedať zovšeobecnene. Už len v mojom okolí sa nájdu ľudia, ktorí sa k ekologickému životnému štýlu stavajú rôzne. Niektorí zbierajú a separujú odpad, iní nekupujú produkty vyrobené neetickým spôsobom, ďalší sledujú zmeny územných plánov miest a pripomienkujú projekty. Potom sú ľudia, ktorí sa názorovo prikláňajú k tomu, že žiť ekologicky má zmysel, ale v skutočnosti pre to vynaložia minimálnu námahu. A potom sa nájdu takí, ktorým je táto téma „ukradnutá“ a nezaoberajú sa ňou vôbec. Keby sme sa však pozreli napríklad na štatistiky o čiernych skládkach alebo množstve pevných častíc vo vzduchu, sme oproti iným európskym krajinám dosť pozadu.

Je to iste veľká výzva a zodpovednosť, keď sa človek snaží vytvoriť lepšie podmienky pre spoločnosť. Čo ťa v tom najviac obohacuje a čo vnímaš najviac negatívne?

Verejnoprospešné aktivity sú skvelým prostriedkom na to, ako človek môže vyjsť zo svojich každodenných stereotypných návykov a myšlienok, vyjsť zo zóny komfortu a otupenosti. Vďaka nim môžeme lepšie spoznať ľudí, s ktorými sa pravidelne míňame na ulici a ani si to neuvedomujeme. Pre mňa sú všetky tieto veci veľmi obohacujúce a teším sa z rozmanitosti, ktorú každý môj deň nadobudol.

Najviac negatívne vnímam to, že aj keď chcem, či už ja ako jednotlivec, alebo spolu s kamarátmi chceme niečo robiť inak alebo zmeniť, musíme sa vybaviť veľkým množstvom času, silnou dávkou vytrvalosti a trpezlivosti so systémom a ľuďmi, ktorí nedokážu opustiť určité svoje presvedčenia, aj keď sú argumentačne prekonané a držia sa ich skôr kvôli osobnému úžitku alebo vplyvu iného človeka na jeho vlastné rozhodovanie.

Prezraď nám niečo viac o tvojich záujmoch. Čím sa rada zaoberáš počas dňa?

Som typ človeka, ktorý veľa premýšľa a vyhľadáva podnety a aktivity, vďaka ktorým môže premýšľať. Okrem čítania a rozhovorov s kamarátmi i s cudzincami mi to umožňuje aj vytrvalostný beh, trávenie času v lese a na horách, rozjímanie v tichu. Pokiaľ mi čas dovolí, sama si vyrábam kozmetiku, bylinkové produkty a podobne.

Počula som, že rada cestuješ. Aké krajiny si navštívila a kde sa ti najviac páčilo?

Väčšinou som cestovala „len“ po európskych krajinách. Intenzívne som cestovala a spoznávala atmosféru tureckých miest a kultúru tamojších obyvateľov. Fascinuje ma inakosť a pestrosť iných kultúr a podporujem ich vzájomné spoznávanie sa. Cestovanie však pre mňa neobsahuje len tento rozmer. Pre mňa je cestovaním aj návšteva susedného mesta, keď ho môžem vnímať do detailov a spoznávať ho aj prostredníctvom ľudí, ktorí v ňom žijú.

Cestovanie je o vnímaní a pozorovaní všetkého, čo samotná cesta a cieľová destinácia ponúka. Letecká a automobilová doprava je v tomto smere obmedzujúca, preto ju už dlhodobo nevyhľadávam, pokiaľ vyslovene nemusím. V tomto je skvelé bicyklovanie, že sa môžem po meste rýchlo prepraviť, zároveň sa porozprávať s ľuďmi, ktorých náhodne stretnem, kúpiť si knihu a vidieť, čo je nové v meste. Tiež si môžem bicykel naložiť batožinou a prebicyklovať sa až po západný beh Francúzska.

Myslíš si, že pre „obyčajného smrteľníka“ je zložité dodržiavať myšlienku bezodpadového života alebo práve naopak?

Koncept bezodpadového života je postavený na tom, že človek neprodukuje chemický odpad a spotrebuje len to, čo by si vyhodil na vlastný kompost. Uprednostní spaľovanie svojho tuku pred ropou a fosíliami. Spotrebuje akékoľvek zdroje uvedomele, nie v nadmernej miere. Ako jedna z „obyčajných smrteľníkov“ môžem povedať, že jednoduché to nie je a sama mám ešte veľa priestoru na vylepšovanie. Napríklad, keď si kúpim biely jogurt v tégliku, aj keď je ľahké vyrobiť si ho bez prístrojov aj doma, len to dlhšie trvá.

Stojím si však za tvrdením, že určite sa tento spôsob života viesť dá aj v slovenských podmienkach, pokiaľ človek veľmi chce a drží sa svojich zásad. Celé je to otázka priorít a o vôli sústrediť sa na svoje každodenné malé-veľké rozhodnutia. Už len také malé rozhodnutia ako prinesenie si vlastného vrecka na zeleninu, či na pečivo namiesto použitia sáčku, je priblíženie sa k pointe bezodpadového života. Čaro spočíva mimo zóny vlastného komfortu a v ochote hlbšie rozmýšľať nad činnosťami, ktoré denne robíme a dôsledkami, ktoré svojimi rozhodnutiami vytvárame.

Michaela Hefková

Ak by ste sa radi dozvedeli viac o projekte Rozbicyklujme Nitru!, neváhajte a nahliadnite na facebook.  Môžete sa dokonca pridať do samotnej skupiny. Takýmto spôsobom podporíte lepší spôsob života v Nitre, ale stretnete aj mnoho nadšencov a zaujímavých ľudí.

Pre viac informácií navštív Sokratov inštitút, na ktorý sa môžeš prihlásiť do 30. apríla aj ty.

interez.sk (Barbora Panyiová)


Komentovať (0)