Precestovať svet, to je snom každého milovníka kultúry, prírody a nezabudnuteľných zážitkov. Jedným z nich je aj Martin Navrátil, ktorý však tento sen premenil na realitu. Slovák, ktorý precestoval všetky obývané kontinenty, navštívil 160 krajín sveta, má v každom rukáve nie jednu, dve či päť, ale celkom určite aj desať cestovateľských rád, tipov či príbehov z vlastných ciest, a to nemusí ani dlho loviť v pamäti. So svojou priateľkou Martou Rajkovou založil Martin portál Travelistan a vďaka nim si teraz môžete svoj cestovateľský sen splniť aj vy. O tom, ako sa k cestovaniu dostali, čo všetko v šírom svete zažili, ale aj to, ako pomáhajú s cestovaním, sa dozviete v našom rozhovore s Martinom Navrátilom.

Ktorú krajinu sveta si navštívil ako prvú? Už odmala bol tvoj sen cestovať po svete alebo si podobne ako väčšina chlapcov chcel byť smetiarom či požiarnikom?

Moja úplne prvá krajina bola Rakúsko, keď sa otvorila železná opona a spolu s tisíckou Slovákov sme šli do rakúskych miest a pozerali sme ako vyorané myši na ten západný svet. Bolo jedno či to bol začínajúci podnikateľ, či študent, všetci sme boli fascinovaní dovtedy neznámym svetom. Doteraz sa smejem, akí sme mali vtedy pocit objavovania. Všetko bolo iné, žiarivé a hlavne nepoznané. Ale moja prvá skutočná cesta, ktorú som podnikol úplne sám, bola cesta do Sýrie v 1998, keď bola táto krajina absolútne bezpečná. Vtedy letenky stáli neskutočný obnos a cestovali sme autobusom. Vieš si predstaviť, že cestuješ neklimatizovaným autobusom do Sýrie? Štyri dni? Prvý nádych exotiky, exotického jedla, inej kultúry, proste všetko bolo neskutočné. Vtedy sme prespávali v strede antických pamiatok, prechádzali sa po križiackych hradoch…

Videl si a spoznal poriadny kus sveta. Do ktorých častí by si sa už radšej nevrátil či naopak, navrátil?

Nemám žiadnu krajinu, kam by som sa nechcel vrátiť. Už pätnásť rokov cestujem – desať mesiacov v roku, prešiel som 160 krajín, ale do niektorých som sa vrátil aj osemkrát, ako napríklad do Číny. Pre mňa krajina nekončí tým, že som si ju raz pozrel. Najviac ma baví Afrika, tam sa veľmi rád vraciam. Vôbec nie je tak nebezpečná, ako sa hovorí. Nebezpečné sú skôr mýty, ktoré máme v hlavách. Vedel si napríklad, že v Juhovýchodnej Ázii alebo Indonézii je toľko isto nebezpečných chorôb ako v Afrike? A ľudia do Indonézie radi cestujú.

Napriek tomu, že máš toho za sebou skutočne veľa, určite máš nejaké vysnívané miesto, kam si sa stále nedostal. Kde sa nachádza?

Momentálne je to Kongo a splav bájnej rieky, ktorá sa tiež volá Kongo. Tiež mám vysnívaný Mozambik s ich nádhernými plážami alebo výstup na McKinley na Aljaške. Snov je veľa, ale keby sa už nesplnili, nebudem smutný. Som vďačný osudu, že som mohol vidieť toľko krásnych vecí. A momentálne idem na štart rakety do Bajkonoru v Kazachstane.

Na portáli Travelistan sa o tebe ľudia môžu dočítať, že najväčšiu slabosť máš pre Východnú Áziu, Čínu, gorily v Rwande a opustené miesta. Čím ti práve tieto veci učarovali?

Keď niekam cestujem, musí to byť za niečím. Nesmie to byť len tak, aby som si spravil čiarku. Takisto necestujem do nejakej krajiny len tak, aby som tam bol. Na tú krajinu musím dozrieť.  Na Číne ma fascinuje, že pod nánosom západnej civilizácie si stále udržujú svoje stáročné zvyky. Gorily v Rwande bol geniálny zážitok, keď len tak sedíš vedľa toho obrovského stvorenia. Len si to predstav. Zo siedmich metrov pozeráš na to monštrum. A opustené miesta? To je moja úchylka, ktorú som objavil v bývalých krajinách ZSSR. Prvý raz to bolo, keď sme s kamarátmi prešli kolymskú diaľnicu na Sibíri, keď bolo vonku -53°C. Prechádzali sme cez rozpadnuté gulagy, pracovné tábory z čias Stalina.

Navštívil si každý obývaný kontinent. Ako by si porovnal ľudí z rôznych kútov sveta? Čím sa odlišujú od nás Európanov?

Áno, navštívil som každý kontinent. Ázia je pre mňa veľmi tradičná, rôznorodá a hlavne exotická. Je to kontinent, kde ľudia dbajú na svoje tradície. Afrika je bohovská. Nemusíš chodiť do žiadneho múzea zvykov, všetko to tam máš ako na podnose. Afrika je rytmická a keď cestuješ dopravnými prostriedkami, po chvíli sa začne tancovať. Ak niekto navštívil Kubu a myslí si, že Kubánci majú rytmus v krvi, čo aj majú, tak zistí, že Afrika je o úroveň vyššie. Austrália a Amerika je v hodnotách blízka našej kultúre a Latinská Amerika je veľmi nábožensky založená a viac sa drží rodinných hodnôt.

Stretol si sa aj s nejakými domorodými kmeňmi? Zažil si napríklad nejaký tradičný rituál či obrad?

Naposledy to bolo v Etiópii, kedy sa uskutočnil v jednom domorodom kmeni v povodí rieky Omo rituál, počas ktorého sa z chlapca stane muž. Musí nahý prebehnúť cez chrbty pätnástich kráv. Kmeň sa dostáva postupne do tranzu, spieva, oslavuje… Celé to trvá niekoľko hodín, popíjate miestne pivo z kávových zŕn a nestačíte sa čudovať, aká krása je okolo vás. Najbližšie sa chystám do horských oblastí Papuy Novej Guiney.

Pre ľudí, ktorí chcú vycestovať do cudziny, ale nechcú sa obmedzovať cestovnými kanceláriami, ponúkaš svoje služby. Poradíš im zaujímavé miesta, ubytovanie, dopravu a ďalšie informácie. Aké najbizarnejšie dovolenky si už takto pomáhal plánovať?

Presne, nechcem si svoje know-how nechávať len pre seba, takže svoje cesty publikujem na stránke www.travelistan.sk, ktorú sme založili spolu s priateľkou Martou Rajkovou. Na stránke zároveň prinášame všetky odkliky a rady, ako sa dostať na dané miesta. Nechcem len blog, že pozri, kde som bol, ale aj ukázať, že pozri, ako sa tam sám dostaneš. A jedna služba je aj tá, že ľudom vypracujem itineráre a vkladám tak svoje zážitky do ich ciest. Šetrím ich čas hľadaním informácií, pričom za dve hodiny majú plán cesty pripravený. Okrem klasických ciest som teraz pripravil netradičnú cestu do Podnesterska a hlavne na kozmodrom v Bajkonure, lebo tam poznám ľudí, čo to vedia spraviť za tretinovú cenu.

Precestoval si už viac ako 160 krajín sveta. Držíš slovenské prvenstvo alebo vieš o niekom, kto nacestoval viac?

Či držím prvenstvo neviem a úprimne, mne to je aj jedno. Keby som chcel a nevracal sa niekedy do tých istých krajín, už by som tých zvyšných 34 krajín dal. Určite niekto taký je a bolo by krásne, keby niekto všetky tie krajiny dal. A keď nedal, tak to skúsim ja. Možno na budúci rok?

Koľko stojí precestovať toľko, čo ty? Cestuješ low-costovo alebo si dovolíš aj nejaký ten luxus? Koľko ťa približne stojí jedna cesta?

Po našej poslednej 9-mesačnej ceste po svete sme spísali, koľko nás čo vyšlo (nájdeš to na tomto odkaze). A ako cestujeme? Nevolím vždy tú najlacnejšiu alternatívu dopravy či ubytovania, ale skôr tú najrozumnejšiu a najpraktickejšiu. Spali sme aj desať dní v stane bez sprchy, ale aj v pekných hoteloch. Keď cestuješ vo dvojici, zistíš, že niekedy je 3-hviezdičkový hotel lacnejší ako hostel, kde spíte v spoločnej izbe viacerí, tak prečo si nedopriať vlastnú sprchu a toaletu, keď je cena podobná či dokonca nižšia? Cestovanie si chcem hlavne užiť, samozrejme aj ušetriť, ale nie za každú cenu. Niekedy, keď cestuješ lacnejšou dopravou a ušetríš dve eurá, tak stráviš aj päť hodín navyše v lacnejšom dopravnom prostriedku a ten čas môžeš venovať iným veciam. A odkiaľ na to beriem? Už pätnásť rokov cestujem a radím ľuďom, pripravujem rôzne itineráre ciest a dlho som aj sprevádzal. Keď som sa rozhodoval, či si kúpime s Martou auto, tak sme sa rozhodli, že si radšej kúpime letenky do sveta. Zážitky sú jediná vec, ktorá nikdy nezdevalvuje.

Keď človek precestuje toľko krajín ako ty, je veľmi ťažké pýtať sa ho na nejaký konkrétny zážitok. Tak si to teda otočme. Čo môže človek zažiť na Slovensku a v inej krajine sveta to nenájde?

Toto je skvelá otázka. My na Slovensku máme toľko vecí a nevážime si ich. Ak mám vybrať len jednu, tak to je folklór. Koľko rokov sme sa na Slovensku pozerali na ľudí, ktorí tancovali folklór, pomedzi prsty? Tak bohatú tradíciu nenájdeš hocikde. Inde, na Bali či v Peru, Slováci chcú vidieť tance, ale že máme niečo výnimočné doma? Takisto máme skvelé hrady a erby. Mňa zaráža, že Slováci nevedia, že v Košiciach majú najstarší erb v Európe. Áno, starší ako má Londýn či Paríž. A vážime si to?

Ale predsa to skúsme. Z ktorej krajiny si si dosiaľ odniesol najsilnejší zážitok? Môžeš nám ho nejako opísať?

Každý deň ti poviem niečo iné. Teraz mi ale napadá, keď som bol na poslednej ceste v Mongolsku, keď sme s frajerkou putovali na koňoch deväť dní a prešli 279 kilometrov. Žiadne cesty, mobilný signál, mráz, zima, teplo… Išli sme cez slzy. Zadok ma neskutočne bolel a mal som toho plné kecky. Putovali sme za jedným etnikom na severe Mongolska, Tsataam, ktorí chovajú soby. No poznáš to, keď putuješ a prídeš do vytúženého cieľa, ten pocit malého osobného víťazstva. A ten, kto by chcel zažiť tento skvelý výlet, nájde všetky info na našej stránke www.travelistan.sk

Ak ste cestovateľ telom aj dušou, určite by ste nemali ignorovať odkaz na stránku, ktorá sa v našom rozhovore s Martinom Navrátilom objavila hneď niekoľkokrát. Na portáli Travelistan nájdete rady, tipy a zaujímavosti z každého kúta sveta, ktoré by vášmu zraku rozhodne nemali uniknúť.

Pozri aj: Prespávajú v spoločnosti púm a tigrov. Dvaja mladí Slováci sa za 6 mesiacov dostali stopom až do Indie

interez.sk (Lukáš M.), foto: Martin Navrátil & Marta Rajková