Foto: MovieStillDB

Dnes si pripomíname už 35. výročie tragédie v jadrovej elektrárni Černobyľ.

Prešlo už 35 rokov od momentu, kedy v Černobyľskej jadrovej elektrárni prišlo k výbuchu na reaktore číslo 4 a nastala tak jedna z najhorších priemyselných katastrof a najhoršia jadrová havária v histórii ľudstva. Pripomeňme si túto udalosť týmito 10 faktami. 

Nevie sa, koľko ľudí zahynulo

Aj keď pôvodné čísla hovoria o približne 30 ľuďoch a 100 zranených po výbuchu, tieto čísla sú veľmi skreslené. Výpočty sa pohybujú od tisícov do státisícov obetí, ak sa zahrnú aj obete v dôsledku vystavenia radiácie, u ktorých sa vyvinula rakovina či iné formy ochorení súvisiacich s vystavením žiareniu.

Minimálna ochrana reaktora

Momentálne jadrové reaktory majú celý rad bezpečnostných a ochranných prvkov. V Černobyle to bolo iné, reaktor neobsahoval ani tzv. kontajnment, ochranný obal reaktora zvyčajne zo železobetónu, ktorý chráni prípadnému úniku štiepnych produktov. Ďalšie bezpečnostné systémy mohli byť na reaktore deaktivované, čo napokon aj spôsobilo katastrofu.

Technik stojí na reaktore č.1 Ignalijskej jadrovej elektrárne na severovýchode Litvy. Foto: TASR/AP

Snaha o ututlanie

Chyba v Sovietskom zväze a ešte týkajúca sa aj jadrového zariadenia bolo niečo nepredstaviteľné. Režim chcel katastrofu pred svetom utajiť. Radiácia sa však z reaktora nebezpečne šírila, až dosiahla švédsku jadrovú elektráreň Forsmark. Pracovníci boli najprv zmätení, keďže zamestnanci, ktorí vychádzali z elektrárne, nemali na sebe radiáciu a tí, ktorí do nej vstupovali, už áno. V prípade problému v jadrovej elektrárni Forsmark by to však malo byť naopak.

Z toho vyplývalo, že radiácia musela pochádzať z “vonku”. Švédi tak informovali celý svet o tom, že sa niekde udiala veľká jadrová havária.

Foto: Archív TASR

Odstraňovanie škôd bolo smrteľnejšie ako samotný výbuch

Do boja s neviditeľnou radiáciou sa údajne zapojilo najmenej 600-tisíc ľudí, ktorí čistili okolie elektrárne. Títo ľudia, známi ako likvidátori, boli vystavení obrovským dávkam radiácie. Odhaduje sa, že do 20 rokov od havárie z nich zahynulo až 15 %.

Foto: Archív TASR

Radiácia zrovnateľná s Hirošimou

Tento fakt treba brať trochu s nadhľadom. Predpokladá sa, že ľudia, ktorí boli vystavení žiareniu v momente explózie reaktora, obdržali dávku na priemernej úrovni takej, ako priemerní obyvatelia Hirošimy po zhodení jadrovej bomby.

Porovnávanie týchto dvoch udalostí je ale náročné, keďže radiácia z jadrovej bomby v priebehu niekoľkých hodín až dní slabne a ustupuje, pri Černobyle zase záviselo od miesta, kde sa ľudia nachádzali a od dĺžky zdržania sa v mieste zvýšenej radiácie. Takisto rádionuklidy pri Černobyle a pri Hirošime boli odlišné a aj s odlišným polčasom rozpadu.

Foto: Archív TASR

Černobyľ vyrábal elektrinu do roku 2000

Explózia zničila reaktor číslo 4, avšak ostatné tri reaktory poškodené neboli. Tie boli po roku a pol opätovne naštartované a to aj napriek medzinárodnému odsúdeniu, keďže boli prakticky totožné ako ten, ktorý vybuchol. Požiar v turbínovej hale spôsobil, že blok číslo 2 bol v roku 1991 zatvorený, ďalšie dva reaktory potom ukončili svoju činnosť v rokoch 1996 a 2000.

Foto: Archív TASR

V zakázanej zóne žijú ľudia aj nelegálne

Pravdou je, že zakázaná zóna okolí Černobyľu ostáva stále opustenou. Do oblasti bolo neskôr po výbuchu tolerované vrátiť sa starším ľuďom, ktorí chceli dožiť na mieste, kde strávili celý svoj život. Nežijú tu však legálne. Mimochodom, za hranicou konca zakázanej zóny existuje viacero osád, kde je život úplne normálny.

Radiácia v sarkofágu

Nad reaktorom sa vybudoval narýchlo sarkofág, ktorý ho utesnil a ukryl v sebe veľké množstvo rádioaktívneho materiálu. Černobyľ však časom nutne potreboval nový, kvalitnejší a premyslenejší sarkofág. Ten sa podarilo dostavať v roku 2017, pričom celková suma presahovala 1,5 miliardy eur. Má životnosť asi 100 rokov.

Foto: Archív TASR

Potraty

Odhaduje sa, že po jadrovom incidente bolo vykonaných 100-tisíc až 200-tisíc potratov, keďže existovali obavy, že by sa mohli narodiť deti s vrodenými chybami. Aj keď v prípade, že matka bola zasiahnutá veľkými dávkami žiarenia, odhaduje sa, že drvivý počet týchto potratov bol zbytočný.

foto: MovieStillsDB

Černobyľ je prínosom pre miestnu faunu

Ako posledný fakt sme si nechali aj niečo pozitívne. Ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré. Kvôli tomu, že oblasť opustil človek, tak si ju mohla zobrať naspäť príroda. Oblasť je podľa portálu The Conversation momentálne obývaná medveďmi, vlkmi, ale aj bizónmi, rysmi, koňmi Przewalského a viac ako 200 druhmi vtákov.

Černobyľ, foto: Unsplash

Zvieratám sa tu darí a ani radiácia im nerobí zásadné problémy. Je tak paradoxné, že jedna z najväčších environmentálnych katastrof má na prírodu menej negatívny vplyv ako obyčajná prítomnosť človeka.

0
Uložiť článok
Komentovať