Anestézia sa stala bežnou súčasťou medicíny, a to napriek tomu, že lekári ešte ani dnes s istotou nevedia, ako to vlastne funguje. Nedávno sa však vedcom podarilo urobiť významný krok vpred a odhaliť, prečo počas nej dočasne strácame vedomie.

Súčasťou medicíny je už takmer 175 rokov

Ako informuje portál Medical Express, anestézia je súčasťou medicíny už takmer 175 rokov, napriek tomu však pre lekárov a vedcov ešte aj dnes predstavuje do istej miery záhadu. Ako ale informuje nová štúdia uverejnená v odbornom časopise Proceedings of the National Academies of Sciences, odborníkom sa konečne podarilo prísť na to, akým spôsobom anestézia vyvoláva u pacientov dočasnú stratu vedomia.

V snahe rozlúštiť záhadu anestézie použili vedci špeciálne mikroskopy, živé bunky a mušky drozofily. Kľúčom sú zhluky lipidov, ktorých usporiadanie sa vplyvom anestézie naruší a po vyprchaní jej účinkov sa opäť obnoví.

Autormi objavu sú chemik Richard Lerner a molekulárny biológ Scott Hansen a trvalo im takmer 5 rokov, kým sa im podarilo zistiť, že anestézia je vlastne dvojstupňový proces, ktorý začína pôsobením anestézie na bunkovú membránu. V tej dôjde k narušeniu usporiadania lipidových zhlukov.

Kľúčom sú zhluky lipidov v bunkovej membráne

Prvýkrát bolo vedomie pacienta za pomoci anestézie zmenené ešte v roku 1846, a to použitím éteru. Už v roku 1899 vedci prišli na to, že silu anestetík určuje rozpustnosť lipidov. V priebehu rokov sa touto myšlienkou zaoberali desiatky vedcov, až teraz sa ju však podarilo rozvinúť a dokázať za pomoci modernej technológie, konkrétne mikroskopom dSTORM (direct stochastical optical reconstruction microscopy), rozlúštiť a presne definovať.

Vďaka špeciálnemu mikroskopu mohli vedci sledovať, čo sa deje, keď bunky vystavia vplyvu chloroformu a správanie lipidových zhlukov, ktorým sa hovorí GM1, prirovnali k rozstrelu gulí na biliardovom stole. Z lipidov usporiadaných do tvaru gule sa zrazu stal chaos. Do priestoru medzi zhlukmi sa následne dostal enzým, ktorému sa hovorí fosfolipáza (PLD2). Enzým vedci zafarbili fluorescentou látkou, vďaka ktorej boli schopní sledovať jeho pohyb.

Pohyb lipidových zhlukov a fosfolipázy vyslal signál draslíkovým iónovým kanálom a tie zablokovali funkciu neurónov, ktoré neboli schopné vysielať signály. Následkom tohto reťazca udalostí je dočasná strata vedomia. Vedci sú z nového objavu nadšení a dúfajú, že vďaka nemu sa podarí odhaliť aj ďalšie záhady mozgu, napríklad, čo sa na molekulárnej úrovni deje v tele človeka počas zaspávania.

Pozri aj:

Revolúcia v uchovávaní energie? Predstavili lacnú náhradu klasických lítiovo-iónových batérií

Medical Express