Foto: Unsplash

V himalájskom regióne sa rozširuje pásmo subniválnej vegetácie.

Himalájsky región patrí v dôsledku klimatickej zmeny k najrýchlejšie sa otepľujúcim oblastiam sveta. Najnovší výskum ukazuje, že oblasti pod najvyšším vrcholom planéty, ako aj celé pohorie, zažíva akýsi „zelený boom“, kedy sa rozširujú pásma krajiny pokryté vegetáciou.

Článok pokračuje pod videom ↓

Skúmaním satelitných záberov NASA vedci z univerzity v anglickom Exeteri identifikovali rozšírenie rastlinných spoločenstiev v oblasti Mount Everestu i v celom himalájskom regióne. Vedci sa zamerali na pomerne málo preskúmanú oblasť subniválneho pásma, ktoré sa nachádza pod oblasťou s trvalou snehovou pokrývkou a ľadovcami a nad pásmom ihličnanov. Subniválna vegetácia, ktorú tvoria trávy a kry, tvorí 5 až 15 násobok plochy himalájskych ľadovcov, tvrdia vedci v tlačovej správe.

Foto: Unsplash

Medzi ľadom a lesom

Subniválne pásmo leží v himalájskej oblasti od 4 150 do 6 000 metrov nad morskou hladinou. V dôsledku toho, že sa väčšina vedeckých tímov zameriava na štúdium horských ľadovcov, patrí táto oblasť k najmenej preskúmaným himalájskym regiónom. Preskúmaním satelitných snímok z obdobia medzi rokmi 1993 až 2018 však vedci pod najvyšším vrcholom planéty odhalili výrazný nárast vegetácie. Trend sa síce v malej, no významnej miere objavuje v celom himalájskom regióne.

Najnovší výskum sa síce nezaoberá príčinami rozmachu subniválnej vegetácie, podľa autorov sa výsledky zhodujú s modelmi, ktoré poukazujú na znižovanie rozlohy oblastí, ktoré sú pre nízku teplotu nevhodné pre akékoľvek rastliny. V Himalájach takéto oblasti miznú v dôsledku zvyšovania priemerných teplôt, ktoré má na svedomí klimatická zmena.

Foto: Unsplash

 

Možné záplavy

Dôsledky nárastu vegetácie v oblastiach medzi hranicou lesa a snežnou hranicou zatiaľ nie sú známe, píše britský denník The Guardian s tým, že by však mohli zintenzívniť záplavy v rozsiahlom Hindukúšsko-himalájskom regióne. Oblasť zaberá 4,2 milióna štvorcových kilometrov, napája desať najväčších ázijských riečnych systémov a zásobuje vodou 1,4 miliardy obyvateľov.

Roztápanie himalájskych ľadovcov sa od konca minulého storočia zdvojnásobilo, pričom za uplynulé štyri desaťročia zmizla viac ako štvrtina všetkého ľadu. Výskum naznačuje, že himalájske ekosystémy sú veľmi citlivé na zmeny vegetácie spôsobené klímou. „Je veľmi dôležité monitorovať a pochopiť stratu ľadu vo veľkých horských systémoch, ale subniválne ekosystémy pokrývajú oveľa väčšiu oblasť než trvalý sneh a my o nich a o tom, ako usmerňujú zásoby vody, vieme veľmi málo,“ vyjadrila sa Karen Anderson z Inštitútu pre životné prostredie a trvalú udržateľnosť Exeterskej univerzity.

Foto: Unsplash

Ako by viac vegetácie mohlo ovplyvniť zásoby vody, zatiaľ nie je známe. The Guardian však poukazuje na štúdie rastu vegetácie v Arktíde, ktoré dokazujú, že rastliny vo svojom okolí spôsobili otepľovanie, a to tak, že prijímali viac svetla a otepľovali pôdu. Podľa Andersonovej by bol takýto scenár pre Himaláje zlou správou. V subniválnej zóne sa podľa nej drží sezónny sneh a ak je teplejšie, vedie to k rýchlejšiemu topeniu a zvýšenému riziku záplav.

Andersonová zároveň podotkla, že vegetácia by k otepľovaniu a riziku záplav nemusela viesť. Pripomenula pritom jedinú štúdiu z regiónu, konkrétne z Tibetu, ktorá zistila, že voda, ktorá sa vyparuje cez listy rastlín, má chladiaci účinok.

Uložiť článok

Najnovšie články