Foto: Profimedia / TASR/AP

Majstrovstvá sveta v Katare možno zaradiť medzi najkontroverznejšie športové podujatia v histórii.

Aktuálne prebiehajú 22. Majstrovstvá sveta vo futbale, ktoré tentokrát hostí Katar. Krajina, v ktorej platia prísne pravidlá, za prejav homosexuality je legálny trest smrti a za ropné miliardy si tamojší vplyvní ľudia môžu dovoliť čo len chcú, napríklad aj organizáciu najväčšieho futbalového turnaja na svete.  

Článok pokračuje pod videom ↓

V článku sa dozviete:

  • ako sa Katar dostal k organizovaniu MS;
  • aké pochyby a kontroverzie sprevádzali prípravu;
  • čo všetko museli v Katare postaviť;
  • prečo ide o najkontroverznejšie miesto pre MS;
  • ako to vyzerá pár dní po začiatku.

„Pridelenie organizácie Majstrovstiev sveta 2022 Kataru bola chyba,“ povedal 10 dní pred začiatkom turnaja Sepp Blatter, teda muž, ktorý stál pri voľbe organizátora ešte v roku 2010. Osoba švajčiarskeho futbalového štátnika, ktorý bol na čele Medzinárodnej futbalovej federácie FIFA dlhých 17 rokov, je v súčasnosti aj vďaka dokumentu FIFA Uncovered opäť pod riadnym drobnohľadom.

Prečo opäť? Lebo už v roku 2015 sa americká FBI rozhodla vykonať raziu na najvyšších predstaviteľov FIFA, ktorí boli podozriví z veľkých korupčných škandálov na celosvetovej úrovni. A medzi nimi bol aj Blatter, ktorý bol dokonca obvinený z podplácania ostatných členov výboru FIFA, aby ho volili aj v ďalších voľbách ako prezidenta, píše NY Times.

Sepp Blatter na návšteve Slovenska, foto: TASR

Za jeho éry sa teda rozhodlo, že v roku 2022 budú MS vo futbale v Katare. V dobe výberu bola na stole aj možnosť, že organizáciu si vezme Južná Kórea, Austrália, Japonsko a Spojené štáty americké. Ako informovali viacerí odborníci v dokumente FIFA Uncovered, najlepšiu predispozíciu na organizovanie mali práve USA, no na základe hlasovania výkonného výboru FIFA získal mandát veľmi prekvapivo Katar.

Komplikácie a množstvo otázok od samého začiatku

Všetky záverečné turnaje Majstrovstiev sveta doteraz hostili štáty, kde sa počas letných mesiacov udržiavala primeraná klíma na to, aby neboli hráči ani fanúšikovia vystavení prílišnej zime, respektíve teplu. A práve to bola jedna z prvých hlavných otázok smerom na Katar.

V emiráte na Arabskom polostrove je totiž v júni a júli, kedy sa prevažne MS organizovali, priemerná teplota presahujúca 36 stupňov Celzia, píše Climateknowledge. FIFA sa tak rozhodla, že turnaj sa odohrá na prelome novembra a decembra, pričom toto rozhodnutie prinieslo veľké množstvo kritiky za to, že Medzinárodná futbalová federácia sa snaží silou-mocou prispôsobiť už tak problémovému usporiadateľovi.

Výstavba v Katare, foto: Profimedia

Na stole bola aj téma veľkých úplatkov, o ktorých sme písali aj v článku o Šejkovi a emirovi Al Thanim. V roku 2014 britský Sunday Times informoval o množstve uniknutých e-mailov a iných dokumentov, ktoré naznačujú, že prominentný katarský futbalový funkcionár a bývalý člen výkonného výboru FIFA, Mohammed bin Hammam, údajne zaplatil predstaviteľom FIFA úplatky v hodnote miliónov eur, aby pri výbere favorizovali Katar.

Lacná pracovná sila

Katar mal v roku 2021 podľa Worldbank niečo vyše 2,9 milióna obyvateľov, pričom iba každý desiaty človek z tohto počtu má len katarské občianstvo. Keďže ide o emirát, ktorý vďaka zásobám nerastných surovín predstavuje neuveriteľné bohatstvo a progres, množstvo ľudí zo sveta tam prichádza kvôli výhodným daňovým podmienkam.

Dauha, hlavné mesto Kataru, je známa pre svoje luxusné štvrte, vysoké mrakodrapy a technologické možnosti, čo zaujalo aj Medzinárodnú futbalovú federáciu. Keď sa teda FIFA v roku 2010 rozhodla, že turnaj bude v Katare, tamojšie inštitúcie ihneď začali s masívnou výstavbou štadiónov, metra, letiska, hotelov, ciest či dokonca celého nového mestečka, ktoré bude slúžiť len na účely MS.

Výstavba v Katare, foto: Profimedia

Doteraz sa šampionát usporadúval v štátoch, ktoré mali do veľkej miery zvládnutú základnú infraštruktúru, pričom v Katare museli vystavať všetko nanovo. Ďalší z momentov, kedy prichádzali otázky, či je Katar naozaj vhodným usporiadateľom.

V regióne štátov, ktoré čerpajú z nerastného bohatstva, je neustála výstavba nových architektonických skvostov už dlhé roky na dennom poriadku, no v Katare to vyzeralo trochu inak. Aj keď podľa projektov malo stáť 12 nových štadiónov, napokon sa postavilo sedem, no aj tie si vyžiadali masívne obete.

Podľa The Guardian zomrelo na výstavbe turnajovej infraštruktúry približne až 6 500 zahraničných pracovníkov. Muži z Indie, Bangladéša, Nepálu, Srí Lanky, Filipín, Pakistanu či dokonca Kene prichádzali v húfoch za prácou do Kataru, no mnoho z nich sa, žiaľ, už nevrátilo domov.

Na nedostatočné pracovné podmienky, slabú zdravotnú aj sociálnu starostlivosť a všeobecne porušovanie ľudských práv v Katare upozorňovali viaceré inštitúcie a skupiny, ktoré zároveň kritizovali aj rozhodnutie FIFA dať Kataru vôbec právo na usporiadanie turnaja. Navyše, pracovníci nedostávali za prácu vo väčšine prípadov ani primeranú mzdu. Podľa portálu Metro museli muži na viacerých projektoch pracovať až 340 hodín mesačne, za čo dostali len približne 350 eur.

Výstavba v Katare, foto: Profimedia

Guardian dodáva, že údaje o úmrtiach síce nie sú kategorizované podľa toho, na akom projekte daný pracovník pracoval, ale keďže zo spomenutých štátov odchádza drvivá väčšina pracovnej sily práve do bohatých emirátov, najväčšia vina sa prikladá práve katarskej organizácii Majstrovstiev sveta.

Iný kraj, iný mrav

Vo svete športu, politiky, ľudských práv a všeobecne spoločnosti sa udomácnil pojem Sportswashing. Ide o momenty, kedy sa štáty snažia zakryť zlú, respektíve alarmujúcu situáciu v krajine pomocou veľkého športového podujatia. Práve to využil aj Katar.

Foto: Profimedia

Katar je silno moslimský štát, v ktorom stále platia prísne a v modernej spoločnosti rázne odsudzované zákony. Práva žien sú tam na veľmi nízkej úrovni, zákon si stráži aj prejavy homosexuality, obliekanie, alkohol či vyznávanie iného náboženstva, pričom za všetky porušenia vás čaká prinajlepšom pokuta, prinajhoršom trest smrti, ktorý je tam stále legálny, píše Vox.

Ako to tam vyzerá dnes

V nedeľu 20. novembra sa oficiálne začal turnaj, ktorý v rozmedzí necelých 4 týždňov privíta približne 1,5 milióna fanúšikov z celého sveta. O tom, že turnaj bude predstavovať veľký tlak pre LGBTI+ komunitu, sa hovorilo už mesiace pred začiatkom. Tiež sa riešilo, ako to bude s predajom alkoholu či ubytovaním.

Foto: Profimedia

Výsledok? Známeho amerického novinára nepustili na štadión kvôli dúhovému tričku, dva dni pred zápasom zakázali predaj piva v okolí štadiónov a ľudia masívne opúšťajú provizórne ubytovania, ktoré boli vo forme stanov či kontajnerov. Na rôznych stanovištiach stále pracujú zahraniční pracovníci, ktorí plnia napríklad aj úlohu navigátorov k metru.

Katar je teda od 20. novembra do 18. decembra dejiskom jedného z  najsledovanejších športových podujatí, ktoré sa síce leskne a žiari novotou, no pod vrstvou pozlátka môžeme nájsť množstvo korupcie, úmrtí a chýb, ktoré len nahrávajú kritike, že Katar možno naozaj nebol najlepšou alternatívou pre konanie MS vo futbale.

Uložiť článok

Najnovšie články