K tomuto dátumu totiž vyčerpalo všetky prírodné zdroje, ktoré je biosféra schopná nahradiť za jeden rok. Zvyšných päť mesiacov roku 2018 bude žiť na tzv. environmentálny dlh.
Uvádza sa to správe inštitútu Platforma globálnej ekologickej stopy (Global Footprint Network, GFN), ktorá meria dopyt a ponuku prírodných zdrojov a ekologických služieb pre ľudstvo.
Okamih zlomu nastáva každý rok o niekoľko dní skôr – vlani Celosvetový deň ekologického dlhu (Earth Overshoot Day) pripadol na 2. augusta, konštatuje portál 20minutes.fr.
Celý proces sa zrýchlil z dôvodu nadmernej spotreby a plytvania, vysvetlila Valérie Gramondová zo Svetového fondu na ochranu prírody (WWF), ktorý je partnerskou organizáciou GFN.

Vo svojom vyhlásení Gramondová poukázala napríklad na to, že podľa prieskumov končí v odpadkových košoch až tretina potravín. Varovala tiež, že „možnosť regenerácie planéty je podkopaná„, a ako príklad uviedla situáciu so zásobami rýb.
Podľa Gramondovej by ľudstvo pre naplnenie svojich potrieb potrebovalo v prepočte 1,7 planéty Zem. Situácia s ekologickým dlhom sa značne líši v závislosti od krajiny, konštatoval Pierre Cannet z WWF. Malé krajiny s malým počtom obyvateľov, ako je Katar a Luxembursko, zanechávajú mimoriadne silnú ekologickú stopu, vysvetlil Cannet. Upozornil, že keby celé ľudstvo žilo ako ony, deň zlomu by ľudstvo dosiahlo už 9. či 19. februára.
Podľa GFN Spojené štáty žijú na ekologický dlh od 14. marca, Nemecko od 1. mája, Francúzsko od 5. mája a Británia od 7. mája. V krajinách ako Maroko či Vietnam tento dátum pripadá na 16. a 21. decembra.
Cannet sa domnieva, že najnovšia analýza ekologického dlhu ľudstva svedčí o tom, že treba prejsť „od alarmovania k akcii„.

Zvrátiť doterajší nepriaznivý trend je podľa GFN možné rôznymi opatreniami. Medzi nimi sú aj: spôsob, ako mestá používajú a uprednostňujú tzv. zelenú energiu; boj proti plytvaniu a nadmernej spotrebe mäsa; či obmedzenie demografickej expanzie. Na svoj prieskum inštitút využíva údaje OSN z tisícov oblastí ľudskej činnosti vrátane rybolovu, lesníctva, dopravy a energetiky.
Tohtoročný zlomový deň nastáva najskôr od začiatku 70. rokov, keď sa začal stanovovať. Prvýkrát to bolo v roku 1970, keď pripadol na 29. decembra – Zem tak mala deficit zdrojov len na dva dni. V nasledujúcich rokoch pripadol na ešte skoršie dátumy – 19. decembra (1987), 7. decembra (1990), 21. novembra (1995), 1. novembra (2000), 20. októbra (2005), 26. októbra (2007), 23. septembra (2008), 25. septembra (2009), 21. augusta (2010), 27. augusta (2011), 22. augusta (2012), 20. augusta (2013), 19. augusta (2014), 13. augusta (2015), 8. augusta (2016) a 2. augusta (2017).
Agát šetrí pri nákupe potravín: Na týždeň som zaň zaplatila aj len 16 €, v nedeľu varím obedy na štyri dni
Charlie Chaplin rozosmial milióny ľudí, ale aj rozzúril Hitlera. V súkromí bol však sadistom s úchylkou na mladé ženy
Stratili sme 7 dní voľna: Z 20 dní dovolenky môžete byť v roku 2026 doma 131 dní, vieme, ako ich rozplánovať
Zlatá vaňa v Hanoji, Donatellova busta aj Kotlárova analýza vakcín: Najväčšie udalosti roka 2025 zo Slovenska
Nikdy ste o tom nepočuli: Briti chceli „zabiť“ Hitlera. Vojna skončila, odpálili najväčší nejadrový výbuch v dejinách
Ochutnali sme Plačkovej špecialitu v jej novom bare v horách, bloček nám vybrali z odpadkov. Ponúka šampanské za 800 €
Ako prvá porodila osmorčatá, ktoré prežili, stala sa najnenávidenejšou matkou sveta. Fotila akty, živila sa aj pornom
Ricardo sa prisťahoval na Slovensko. Pri tuneli Višňové sa vystriedalo 12 ministrov, stavať ho začali ešte za Mečiara
Cunami z 26. decembra 2004 v číslach: Vlna sa rútila 800 km/h. Akoby spadlo 23-tisíc hirošimských bômb









Nahlásiť chybu v článku