Tieto podivné obojživelníky, ktoré sa volajú červone, väčšina z nás nikdy nevidela. Žijú pod zemou, sú dlhé maximálne 5 centimetrov a aj ak by ste nejakého vykopali, rýchlo by sa zaryl naspäť do zeme a ušiel. Živočíchy pripomínajúce červy sú vzdialenými príbuznými hadov a žijú na Zemi už 250 miliónov rokov, no zároveň patria medzi málo preskúmané obojživelníky.
Nový výskum vykonaný vedeckým tímom zo Spojených štátov a Brazílie teraz zistil, že červone, konkrétne druh Siphonops annulatus, majú s niektorými hadmi spoločné niečo, čo bolo doteraz charakteristické iba pre plazy, a to sú jedové žľazy v zuboch, uvádza Science Alert.
Prvý stavovec na Zemi s jedom v zuboch
Výskum uverejnený v časopise iScience zistil, že tento konkrétny druh červoňov má v ústach útvary podobné jedovým žľazám. Toto je prvýkrát, čo bolo niečo také pozorované u obojživelníkov. Ak sa to potvrdí, potom sa červone stanú prvým stavovcom, ktorý žil na Zemi a ktorý produkoval v ústach jed.
„Tieto zvieratá produkujú dva druhy sekrétov. Jeden sa nachádza na chvoste, ktorý je jedovatý a druhý na hlave, ktorý je klzký a pomáha pri plazení,“ hovorí biológ Carlos Jared.
Keďže červone sú jeden z najmenej preskúmaných stavovcov, ich biológia je podľa autorov štúdie plná prekvapení.
Jed zo zubov
Biológ Pedro Luiz Mailho-Fontana a hlavný autor štúdie zistil, že Siphonops annulatus má v ústach žľazy, ktoré nepochádzajú z epidermy, ako napríklad jedové žľazy na chvoste, ale zo zubného tkaniva.
To priamo ukazuje na jedové zuby u hadov a to je niečo, čo nikdy predtým nebolo u obojživelníkov pozorované. Kým bielkoviny v tekutine odpovedajú tomu, čo by sme očakávali od jedu, stále sa čaká na podrobnú chemickú analýzu a taktiež na preskúmanie ďalších černoňov, ktorých je približne 200 druhov, či aj iné majú takéto žľazy v ústach.
„Pretože červone nemajú ruky ani nohy, ústa sú jediným nástrojom, ktorým lovia,“ hovorí biologička Marta Maria Antoniazzi. Vedci veria, že tento konkrétny druh červoňa aktivuje svoje ústne žľazy v momente, keď zahryzne do svojej koristi.
Predbehli hady o 150 miliónov rokov
Zistenia nie sú dôležité iba pre výskum červoňov, ale majú aj oveľa širší evolučný obraz. Tieto obojživelníky žijú na Zemi oveľa dlhšie ako hady, čo znamená, že by mohli byť najstarším živočíchom s jedovatým uhryznutím.
Na rozdiel od hadov majú červone viacero malých žliaz s malým množstvom tekutiny. „Možno červone predstavujú primitívnu formu evolúcie jedových žliaz. Hady sa objavili pred 100 miliónmi rokov, avšak červone sú na Zemi až 250 miliónov rokov.“
Teraz vedci potrebujú preskúmať čo najviac červoňov, čo môže byť ale problematické vzhľadom na to, že žijú pod zemou, sú drobné a pri chytaní dokážu ľahko ujsť. Výskum je ale veľmi významný v tom, že by sme sa mohli dozvedieť oveľa viac informácií o evolúcii a o tom, ako sa v čase vyvíjali jedové žľazy.
Nahlásiť chybu v článku