Foto: Facebook (JRK Slovensko); pixabay.com

Kompostovanie je skvelý spôsob ako sa zbaviť odpadu.

Po každom zbere úrody z pôdy odčerpávame živiny, preto by sme ich mali vo vhodnej forme vrátiť späť. Každoročne vyprodukujeme v domácnosti množstvo biologicky rozložiteľného odpadu, ktorý tvorí skoro polovicu všetkého odpadu. Kompostovanie je najlepší spôsob ako zrecyklovať biologický odpad a výhodným spôsobom ako pretvoriť odpad na vzácne živiny.

Ak aj vy patríte k domácnosti, ktorá dostala zelený kompostér a netušíte, kto je jeho darcom a rovnako ani to, ako ho najlepšie využiť, prečítajte si nasledujúce riadky.

Prečo kompostéry?

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky riadi Operačný program Kvalita životného prostredia, v rámci ktorého vyhlásilo viaceré výzvy na predkladanie žiadostí o Nenávratné finančné príspevky (NFP) zamerané na podporu predchádzania vzniku biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov.

V praxi to znamená, že žiadateľ (obec) môže požiadať o dotáciu na určité projekty – v tomto prípade kompostéry. Obec následne musí poskytnúť kompostéry obstarané v rámci realizácie projektu obyvateľom, respektíve domácnostiam nachádzajúcim sa na jej území, a to zadarmo.

Hlavným cieľom tohto projektu je znížiť množstvo biologicky rozložiteľných odpadov v zmesovom komunálnom odpade, za odvoz ktorého musí obec (obyvatelia) platiť. Každý obyvateľ Slovenska vyprodukuje ročne v priemere 359 kg komunálneho odpadu, z ktorého bioodpad tvorí až 45 percent. Znamená to, že takmer polovica z vášho komunálneho odpadu je vzácnym zdrojom, ktorý po jeho rozložení v komposte poskytne dostatok potrebných živín pre pôdu.

Kompostéry majú prispieť k naplneniu cieľa pre biologicky rozložiteľné komunálne odpady – do roku 2020 znížiť množstvo skládkovaných biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov na 35 % z celkového množstva vzniknutého v roku 1995.

Zvolený spôsob nakladania s biorozložiteľným odpadom má pozitívny vplyv na životné prostredie, no aj na ekonomické zaťaženie obce a pôvodcov odpadu (vás), čo prináša obyvateľom (vám) citeľné finančné úspory.

Kto ich zaplatí?

Ministerstvo životného prostredia SR oznámilo výzvu, na základe ktorej môžu žiadatelia priebežne predkladať žiadosti. Výška finančných prostriedkov vyčlenených na výzvu je 5 000 000 eur z Kohézneho fondu. Možnosť predkladania žiadostí nie je limitovaná konkrétnym termínom uzavretia výzvy, ale vyčerpaním finančných zdrojov určených pre výzvu.

Podporu predchádzania vzniku biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov prostredníctvom obstarania záhradných kompostérov financuje Európska Únia prostredníctvom Európskych štrukturálnych a investičných fondov (Európsky fond regionálneho rozvoja) vo výške 85 %, ďalšiu čiastku dopláca štát zo Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vo výške 10 % a zvyšných 5 % financujú obce z vlastných zdrojov.

Ako kompostovať?

Odpad z kuchyne či záhrady nie je odpad, ale cenný zdroj živín, pokiaľ ho viete správne premeniť. Nemali by ste ho preto vyvážať z vašej domácnosti. Práve naopak, snažte sa ho využiť k tomu, aby z neho mohla prosperovať vaša záhrada.

Kompostovať sa dá rôznymi spôsobmi – na hromade v podomácky vyrobených zásobníkoch alebo v zakúpených kompostéroch. Pri jeho zakladaní alebo kúpe by ste si mali dať pozor na potrebné požiadavky a kvalitu:

  • kompostér by mal mať čo najväčší počet otvorov, ktoré zabezpečia rovnomerné prúdenie vzduchu vo vnútri kompostéra. Ak sa dovnútra nedostane dostatočné množstvo vzduchu, dochádza k vzniku hnilobných procesov, ktoré spôsobujú nepríjemný zápach;
  • mal by byť vyrobený z kvalitných materiálov, ktoré nie sú zdraviu škodlivé. Kvalitný materiál zabezpečí kompostéru dlhú životnosť;
  • mal by mať primeranú váhu vzhľadom k svojmu objemu, čo zabezpečí jeho stabilitu a prevenciu pred prasknutím či ohýbaním v prípade, ak je naplnený;
  • konštrukcia kompostéru by mala zabezpečiť ľahkú manipuláciu s kompostovaným materiálom a kompostom. Nezabúdajte preto na dvierka, ktoré vám uľahčia prístup k jeho plneniu, prekopávaniu a výberu materiálu.

Kompostér, ktorý si urobíte, kúpite či dostanete, môžete umiestniť na ktoromkoľvek mieste na záhrade tak, aby mal kontakt so zemou, no aby nebol v blízkosti pitnej vody. Myslíte aj na donáškovú vzdialenosť, ktorú musíte k nemu prejsť – tak, aby bola čo najkratšia od zdroja biologického odpadu.

Foto: flickr.com

Čo kompostovať a nekompostovať?

Vo všeobecnosti sa dá kompostovať všetok biologický odpad, ktorý vzniká v domácnosti a v záhrade. Čím viac druhu odpadu, tým lepšie. Pri odpade z domácnosti si však dajte pozor na zvyšky varených jedál – často lákajú zvieratá, rýchlo podliehajú skaze a nepríjemne zapáchajú – dávajte preto do kompostu iba varené jedlá rastlinného pôvodu v malých množstvách a zmiešajte ich so suchším materiálom.

Príklady vhodných materiálov na kompostovanie, zdroj tabuľky: MŽP SR

Pozor si dajte na veľké množstvo varenej stravy, zvyšky mäsa a výrobky z neho, ryby, mlieko a mliečne výrobky, piliny a zvyšky z drevotriesky, lakované drevo, popol z uhlia, farebne potlačený papier alebo výkaly mäsožravých a chorých zvierat.

Základné pravidlá kompostovania

K správnemu kompostovaniu nestačí len kvalitný kompostér a správne roztriedenie kompostovateľného materiálu. Je potrebné vytvoriť aj vhodné podmienky pre činnosť a rozvoj mikroorganizmov a pôdnych organizmov, ktoré sa starajú o to, aby sa z odpadu stali živiny.

Správna veľkosť materiálu je kľúčom k správnemu kompostovaniu. Zozbieraný materiál by ste mali pred vložením do kompostéru upraviť na správnu veľkosť, ktoré by mali byť čo najmenšie. Najdôležitejšie je to v prípade ťažšie rozložiteľných materiálov, akým je napríklad drevo, hrubšie stonky rastlín alebo tvrdšie druhy zeleniny. Čím sú jednotlivé častice menšie, tým rýchlejšie sa skompostujú.

Miešanie všetkých materiálov je predpokladom pre dobrý rozklad. Materiál by nemal ísť do kompostu bezhlavo, pretože každý druh má iné vlastnosti. Dusikaté materiály (hnoj, trus, pokosená tráva, kuchynský bioodpad, čerstvé zvyšky zo záhrady) sú väčšinou mäkké a šťavnaté a musia sa premiešať s uhlikatým materiálom (drevná štiepka, piliny, hobliny, lístie, slama), pričom pomer by sa mal približovať 1:1.

Prevzdušnenie kompostovaného materiálu je základom kompostovania, keďže ide o aeróbny proces. Pokiaľ sa do kompostu vkladajú čo najmenšie častice, tým je medzi nimi menej dutiniek, kde sa môže udržať vzduch. No kompost bez vzduchu iba hnije a zapácha. Preto je potrebné kombinovať menšie kúsky s väčšími. Pre lepší prístup vzduchu do kompostéru je potrebné zabezpečiť dostatočné množstvo vetracích otvorov, ktoré umožnia samovoľné prevzdušnenie. Ďalšou možnosťou, ako zabezpečiť dostatok vzduchu v komposte, je jeho prekopávanie, minimálne raz až dvakrát počas doby rozkladu.

Správna vlhkosť je nevyhnutnou požiadavkou správneho kompostovania. Ak nie je kompostovaný materiál dostatočne vlhký, proces sa spomaľuje alebo aj zastaví. Ak je vlhkosť nadmerná, dochádza k hnilobnému procesu a následnému nepríjemnému zápachu. Čím je hrubšia štruktúra materiálu, tým môže obsahovať vyššiu vlhkosť, ale aj tým dlhšie trvá rozkladný proces. Čím viac vody je v komposte, tým je v ňom menej vody. No pokiaľ ide o uzavretý kompostér, voda sa doň nedostane, preto ju treba v prípade potreby doplniť.

Možno sa vám zdá, že kompostovanie je pomerne zložité a možno ani váš prvý kompost nebude dokonalý, no časom sa bude určite zlepšovať. Snahu a materiál, ktoré vložíte do kompostu sa vám vrátia v podobe vzácnych živín a tie zúročíte vo vašej záhrade.

OP KŽP
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )