O vianočných sviatkoch počas totality sa bude hovoriť v Thurzovom dome v Banskej Bystrici 27. novembra o 17.00 h. V rámci pokračovania cyklu prednášok Stretnutia s minulosťou, ktoré organizuje Stredoslovenské múzeum (SSM), porozpráva o tom historička Zuzana Hasarová špecializujúca sa na komunistický režim v bývalom Československu.
Povie, kam zmizli anjeli, betlehemská hviezda či Ježiško v čase vládnutia Komunistickej strany Československa (KSČ). TASR o tom informovala manažérka múzea Dana Kurtíková. Režim, ktorý začal svoju éru datovať od 28. februára 1948, sa nijako netajil zámermi minimalizovať vplyv cirkvi v krajine. Ani KSČ si však nedovolila „zrušiť“ Vianoce. Namiesto toho sa pokúsila o ich premenu na také, v ktorých viac nebude miesta pre spiritualitu, kresťanské zvyky či odkazy na prvorepublikové tradície.
Ježiško musel do úzadia
Detské predstavy o Ježiškovi museli ustúpiť novopresadzovanému vzoru sovietskeho Deda Mráza. „Podľa predstáv vládnucej moci mal zmiznúť hlavný symbol Vianoc – jezuliatko v jasličkách. Na základe jeho ‚vymazania‘ potom vznikla téza, že ak neexistuje malý Ježiško, ktorý nadeľuje darčeky, potom nemôže a nikdy ani nemohol existovať dospelý Ježiš. V boji proti nemu sa KSČ rozhodla v prvom rade zamerať na deti,“ priblížila Hasarová.
„Z pultov kníhkupectiev boli sťahované publikácie pre najmenších, ktoré prezentovali dovtedajšiu podobu Vianoc. Prednáška sa zameria na analýzu spôsobu slávenia vianočných sviatkov v Československu v rokoch 1948 – 1989. Hlavný dôraz bude klásť na podoby a premeny, ktorými sviatočné ríty v zmienenom období prešli a ukáže vplyv ideológie a propagandy na postupy pri prezentovaní tohto obdobia,“ dodala.
Ako doplnila, celoštátna akcia príchodu Deda Mráza do Československa ako postavy, ktorá mala suplovať sv. Mikuláša i Ježiška v jednom, sa konala v roku 1951. „Aj napriek všetkej snahe organizátorov sa však zdá, že prvé ročníky Deda Mráza v Československu neboli veľmi úspešnými. Situácia s ním len odzrkadľovala celú snahu štátostrany o zmenu vianočnej symboliky. Aj keď sa komunistický režim snažil v priebehu pár rokov zmeniť zaužívané tradície, mnohé z rodín i naďalej v súkromí svojich príbytkov rozkladali miniatúrne betlehemy a spievali ‚zakázané‘ koledy,“ dodala historička.
Nahlásiť chybu v článku