V utorok 5. augusta sa Juraj Cintula, muž, ktorý v Handlovej strieľal na predsedu vlády Roberta Fica, po tretíkrát postavil pred súd. Prítomní si vypočuli aj výpovede príslušníkov vládnej ochranky. Tí tvrdia, že pri útoku reagovali ihneď, výkrik „zbraň“ však zaznel až po prvom výstrele.
„Z toho, čo som videl, to nevyzerá ako zásah a reakcia ako z učebnice. Ukážková reakcia a zákrok by vyzerali inak, ale o tom sa už veľakrát hovorilo,“ skonštatoval pre interez odborník na bezpečnosť Martin Královič zo SafetyCrew.
„Došlo k pochybeniu, pretože bola postrelená chránená osoba. S tými výpoveďami sa dozvedáme aj ďalšie detaily, ktoré ukazujú, že zákrok nebol vykonaný na 100 %,“ dodáva.
Výpovede ochranky
Výpoveď jedného z členov ochranky, Jána Dlugoša, bola na súde čítaná, osobne sa nezúčastnil, keďže sa aktuálne nachádza na misii v zahraničí. Jeho svedectvo je pritom považované za jedno z najdôležitejších, keďže práve on je tou osobou, ktorá zakričala: „Zbraň!“
Prokurátorka Katarína Habčáková a ani obhajca Cintulu Namir Alyasry netrvali na tom, aby Dlugoš vypovedal osobne. Na súde teda zaznela verzia, ktorú vypovedal krátko po útoku.
Keď premiér vyšiel z kultúrneho domu v Handlovej, dvere jeho limuzíny už boli otvorené a všetko bolo pripravené na odchod. Keď sa však z davu začali ozývať ovácie, Fico zamieril smerom k ľuďom, čo mal Dlugoš „okamžite zahlásiť do rádiostanice“.
„Priblížili sme sa k bariéram. Videl som, že podáva ruky ľuďom. Sledoval som si svoj perimeter, ruchy v dave, a v tom okamihu som zbadal zbraň s rukou, rýchlo sa približujúcou. Nevnímal som útočníka, lebo všetka moja pozornosť išla na zbraň s rukou, pričom som počul výstrel. A v tom momente som zakričal: Zbraň,“ povedal.
Juraj Cintula však stihol vystreliť ešte štyrikrát. Ochranárom sa totižto nepodarilo vytrhnúť dôchodcovi zbraň z ruky. Dlugoš tvrdí, že útočník „robil aktívny odpor a držal zbraň“. Pamätá si tiež, že mal mať „ako keby nejakú škodoradostnú mimiku na tvári“.
„V niečom je to odôvodniteľné, že najskôr bola videná zbraň, potom prišiel výstrel, a až následne nato sa kričalo. Je to prirodzená ľudská reakcia, nazývame ju zamrznutie. Ani ľudia, od ktorých sa očakáva, že budú vedieť reagovať, sa s takouto udalosťou nestretávajú každý deň a našťastie ani každý mesiac,“ vysvetlil Královič.
Zároveň dodal, že v momente, kedy príslušník ochranky vidí, že sa deje niečo, čo môže predstavovať nebezpečenstvo, nie je na to pripravený. Môže sa stať, že kým dokáže vyhodnotiť, že ide o nebezpečenstvo a dokáže zakričať, prejdú sekundy. To však nemení nič na tom, že ochrankári sú na takéto situácie školení a trénovaní. Ich reakcia mala byť preto podľa analytika určite rýchlejšia.
Zapojila sa aj polícia
Páchateľa spacifikoval Milan Marko, ktorý sa prechádzal v dave, z druhej strany zábran, ako stál premiér. Na videozázname z útoku je vidieť, že Marko chytal muža za tvár a neskôr mu dal ruku pod krk, čím ho postupne zrazil na zem. „Išiel rovno k zemi. Nasadil som chvaty a hmaty, ale bolo cítiť, že je stuhnutý, že nejaká sila v ňom je. Skôr bolo cítiť pasívny odpor,“ uviedol Marko.
Ochranke pri spacifikovaní útočníka pomáhal miestny policajt. Keď strelec ležal na zemi, ochrankár mu držal pravú ruku a ťahal ju smerom hore. Ľavú mal priľahnutú a nechcel si ju nechať vytiahnuť.
Zástupca riaditeľa polície v Handlovej Jozef Onderiš vypovedal, že to bol dôvod, prečo boli použité donucovacie prostriedky. Potom vytiahol putá. Tie však v rovnakom čase vytiahol aj ochrankár. „Tak sme sa dohodli, nech ich založí on. Na pravú ruku jedno puto, druhé omylom, nevšimol si to, založil mne,“ uviedol s tým, že keď si ochrankár všimol pochybenie, putá prehodil.
Došlo k pochybeniu?
Na súde žiadny z členov ochranky nedostal otázku, či pri zásahu došlo k nejakému pochybeniu. Zo záverov policajnej inšpekcie vyplýva, že k pochybeniu nedošlo.
„Nemali sme ich (úlohy, pozn. red.) rozdelené, lebo pri takýchto zásahoch sa ani nedajú určiť vopred,“ povedal Marko k tomu, či mali členovia ochranky vopred určené svoje „miesto“.
Odborníci si však myslia niečo iné, ako policajná inšpekcia. „O policajnej inšpekcii, jej pohľadoch na vec, čo je pochybenie, čo je trestné alebo nie, by sme sa mohli baviť dlho, a to aj pri iných veciach, nielen pri atentáte,“ konštatuje Královič.
Zrak expertov sa pri rozhovoroch o pochybeniach upiera najmä smerom k osobnému ochrancovi. Ten, a to vyplýva aj z analýzy samotnej ochranky, pri streľbe pudovo odskočil, namiesto toho, aby Fica zakryl. Ak by Cintula prišiel na miesto s komplicom, premiér by bol pre nich ľahkým terčom. V jednom momente ho totižto z ochranky nikto nechránil.
Osobný ochranca premiéra bude vypovedať až v septembri.
Aký je ideálny scenár pri takomto incidente?
Ochrana chránenej osoby má podľa Královiča niekoľko prstencov ochrany. „Ideál je taký, že sa k chránenej osobe nedostanú neskontrolované osoby, alebo že operatíva v spolupráci so spravodajskými službami alebo Úradom na ochranu ústavných činiteľov zachytia plán strelca vopred. V prípade osamelých vlkov je to však ťažšie,“ priznáva.
Druhou dôležitou zložkou je príprava na samotnú akciu. Z toho vyplýva skontrolovanie osôb v dave, dostatok ľudí v ochranke, ktorí, keď má prísť k vytiahnutiu zbrane alebo k inému útoku, včas rýchlo spozorujú, že sa niečo deje.
Zásadné je aj to, ako rýchlo sa jeden z ochrancov postaví medzi chránenú osobu a útočníka, k čomu v prípade atentátu na premiéra nedošlo. „Päť výstrelov zo zbrane pred spacifikovaním je veľa,“ konštatuje Královič.
Nahlásiť chybu v článku