Dalo by sa povedať, že svet filmu v 21. storočí dokonalo ovládli filmové svety inšpirované komiksovými predlohami. Nejde pritom vôbec o diskutabilnú vec – stačí sa pozrieť na programy kín, ktoré sú vzájomne poprepájanými komiksovkami každý rok bohato naplnené. Doposiaľ sa však zdalo, že prepájanie samostatných filmov je výhradne doménou žánru komiksových filmov. Nie je to ale celkom tak – podobné prieniky možno nájsť aj v iných žánroch. Napríklad v hororoch, ktoré to celé dokonca odštartovali.
Aj keď v tomto žánri sa dá nájsť podstatne menej „zdieľaných vesmírov“, alebo lepšie povedané „svetov“, aj to málo je pomerne zaujímavé. Pri pohľade na hororový žáner totiž môžeme nájsť skutočné klenoty, ktoré by mal poznať každý správny filmový fanúšik.
Pri filmoch univerza Marvel Cinematic Universe či DC Extended Universe sme si už zvykli, že aj keď jednotlivé snímky možno sledovať ako samostatné filmy, navzájom dotvárajú jeden celok. Nejako podobne je to aj pri množstve hororov, aj keď len veľmi málo z nich bolo ihneď od začiatku plánovaných ako séria filmov, ktorá funguje ako samostatne, tak aj dohromady. Lenže bol to práve hororový žáner, ktorý pojem „filmové univerzum“ stvoril. A bolo to dávno predtým, než komiksoví hrdinovia na filmovom plátne začali bojovať proti zločinu či nebezpečenstvám z iných galaxií.
Monštrá štúdia Universal
Ikonické monštrá produkčného štúdia Universal patria medzi známe pojmy popkultúry. A za svoju popularitu vďačia aj tomu, že práve vďaka nim svet filmu spoznal pojem „filmové univerzum“.
Učebnice dejín filmu hovoria, že vôbec prvým ikonickým monštrom bol Fantóm opery (The Phantom of the Opera), ktorý Universal nakrútil ešte ako nemý horor v roku 1925. Tento film odštartoval sériu klasických hororov, fanúšikom filmu známych ako Universal Monsters alebo The Dark Universe. Paradoxne ale Fantóm opery do tohto univerza vôbec nespadá, len ho akoby predznamenáva.
Skutočným štartérom celej „monštróznej“ série bol horor Dracula vydaný vo februári 1931. Adaptácia slávneho románu zaznamenala pre Universal taký veľký úspech, že sa štúdio rozhodlo dať šancu aj ostatným ikonickým monštrám. Inšpiráciu pritom tvorcovia hľadali najmä v slávnych literárnych hororoch, ale nielen tam.
Po Draculovi prišiel ešte v tom istom roku Frankenstein, o rok na to Múmia (The Mummy) a pokračovalo to predstavovaním ďalších monštier ako Neviditeľný muž (The Invisible Man), Vlkolak v Londýne (Werewolf of London) či Netvor z Čiernej lagúny (Creature from the Black Lagoon). Jednotlivé snímky v tejto sérii však neznamenali úspech len pre samotné štúdio Universal. Boli veľkým prelomom v kariére najmä pre trojicu hercov – Belu Lugosiho, Borisa Karloffa a Lona Chaneyho mladšieho, z ktorých sa stali veľké hviezdy prevažne hororových filmov.
K prvému stretu monštier štúdia Universal prišlo v snímke Frankenstein a Vlkolak (Frankenstein Meets the Wolf Man) v roku 1943. K väčšiemu prepojeniu celého univerza príšer prišlo v snímke Frankensteinov hrad (House of Frankenstein) v roku 1944, kde sa stretlo Frankensteinovo monštrum, gróf Dracula a Vlkolak, ktorí sa na spoločnú cestu vydali aj v ďalšom pokračovaní Draculov dom (House of Dracula) o rok neskôr. Tu ale prepájanie vôbec nekončí, práve naopak – pokračuje ďalej, pričom sa pridáva aj žánrový presah.
Filmom, ktorý zároveň prepája najviac monštier štúdia Universal, je snímka Abbott and Costello Meet Frankenstein, kde sa k trom najslávnejším monštrám pridáva aj Neviditeľný muž v podaní herca Vincenta Pricea (jedným z jeho posledných projektov bol Nožnicovoruký Edward režiséra Tima Burtona). Posledným filmom The Dark Universe je snímka Abbott and Costello Meet the Invisible Man a nasleduje pár rokov ticha, ktoré strieda éra vydarených i prepadákových remakov.
Universal chcelo svoje slávne univerzum oživiť aj pre moderné publikum. Najskôr to skúšali s Múmiou (The Mummy) s Tomom Cruisom v hlavnej úlohe. Žiaľ, stal sa z neho veľký prepadák, takže štúdio napokon od zámeru remakovať staré klasické horory upustilo.
Tento rok sa ale podarilo parádne prerobiť snímku Neviditeľný (The Invisible Man) a vyzerá to tak, že sa dočkáme aj ďalších prerábok a novej filmovej série, pokiaľ sa aj ostatných snímok tvorcovia chopia s citom.
Votrelec vs. Predátor
The Dark Universe štúdia Universal bolo dlhé roky jediným filmovým univerzom v hororovom žánri. V 70. a 80. rokoch však Hollywood predstavoval nielen zaujímavé námety, ale aj projekty, ktoré mali aspekt stať sa kultovými. Predstaviť si však postavy z dvoch samostatných filmových sérií v jednom filme bolo pre mnohých fanúšikov tak trochu zvláštne.
V roku 1979 ale vytvoril svoje najzásadnejšie filmové dielo (dnes už) uznávaný režisér Ridley Scott. Votrelec (Alien) vstúpil do dejín kinematografie ako pútavý hororový sci-fi film, ktorému sa len máloktorý v tej dobe vyrovnal. A platí to prakticky dodnes. Úspešná a v mnohých technologických ohľadoch aj prelomová snímka sa, samozrejme, dočkala viacerých pokračovaní a bolo len otázkou času, kedy dostane aj svojho súpera. Tým sa napokon – aj keď bez akýchkoľvek spoločných filmových plánov do budúcna – stal Predátor (Predator), ktorého taktiež produkčne zastrešilo štúdio 20th Century Fox.
Dalo by sa povedať, že Predátor zasiahol rovnakú cieľovku, ktorá takmer desaťročie predtým zbožňovala aj Votrelca. Začínala sa teda naskytať otázka, že čo by sa stalo, keby sa tieto dve mimozemské rasy objavili v spoločnom filme. Dopomohol k tomu aj stret Xenomorpha a Predátora v komiksovej sérii vydavateľstva Dark Horse vydávanej v rokoch 1989 až 1990. Scenár k prvému spoločnému filmu bol na stole už v roku 1992, napokon k jeho nakrúteniu došlo až v roku 2004. Dovtedy vyšli ešte ďalšie komiksy i videohry.
Snímka Votrelec vs. Predátor mala byť veľkolepým prepojením dvoch (zdanlivo) samostatných svetov, kritici ju však nešetrili. Ani zlé recenzie ale nezabránili štúdiu 20th Century Fox vo výrobe pokračovania. Votrelci vs. Predátor 2 (Aliens vs. Predator: Requiem) napokon boli ešte väčším prepadákom, tentokrát už aj u divákov. Štúdio sa preto rozhodlo ďalej nepokračovať v nakrúcaní ďalších spoločných projektov a radšej sa vrhlo na rozširovanie oboch svetov samostatne. Netreba ale zabúdať na staré známe „nikdy nehovor nikdy“.
Nočná mora z Elm Street na piatok trinásteho
Podobne ako Votrelec a Predátor na tom boli v 80. rokoch aj dvaja záporáci z rovnako úspešných hororových sérií. Nočná mora z Elm Street a Piatok trinásteho patria nepochybne ku klasikám subžánru slasher a o ich spoločnom filme (alebo filmovom univerze) sa tiež hovorilo dlhé roky ešte predtým, než konečne samotný film aj vznikol. Dlho sa ale na prekvapenie mnohých nič nedialo, keďže každú sériu vlastnilo iné produkčné štúdio.
Náznak stretnutia v spoločnom filme pritom započal už film Piatok trinásteho 9 (Jason Goes to Hell: The Final Friday) v roku 1993, kde sa na konci objaví ruka Freddyho Kruegera z Nočnej mory. No problémy s vysporiadaním autorských práv pretrvávali. Následne sa štúdiu New Line Cinema podarilo odkúpiť práva na značku Piatok trinásteho a všetci čakali, že sa Freddy konečne postaví Jasonovi. No tu nastal problém uchopenia celého príbehu – producent a režisér prvého Piatku z roku 1980, Sean S. Cunningham, nechcel vytvoriť blbý príbeh a tak čakal, kedy sa konečne podarí vytvoriť ten správne fungujúci. Napokon sa to podľa neho podarilo v roku 2003, kedy do kín prišiel film Freddy vs. Jason. Samozrejme, kritici mali na toto celé svoj vlastný názor, diváci toto prepojenie privítali viac-menej pozitívne.
Štúdio ale ďalší spoločný film Freddyho a Jasona neplánovalo. Mnohí ale naopak netušia, že existuje ešte jedno ďalšie prepojenie – v komiksovom svete sa Freddy a Jason stretli aj s Ashom zo slávnej hororovej série Evil Dead. Prepojenie týchto troch filmových sérií už pritom na plátne raz prebehlo – v spomínanom deviatom Piatku trinásteho možno na zábere v jednej scéne vidieť tajomnú knihu Necronomicon práve z filmov Evil Dead.
V zajatí démonov
Zatiaľ posledným hororovým univerzom, ktorý mimoriadne úspešne atakuje kinosály po celom svete je projekt The Conjuring. Ten taktiež spočiatku vznikal ako samostatná séria točiaca sa okolo skutočných postáv dvoch vyšetrovateľov paranormálnych javov – manželskej dvojice Eda a Lorraine Warrenovcov.
Prípady, ktoré títo manželia vyšetrovali, sa neraz stali predmetom námetov hororových filmov (ako príklad sa sem hodí uviesť napríklad Horor z Amityville a jeho mnohé remaky). Potom ale prišiel režisér James Wan a priniesol úspešný horor V zajatí démonov (The Conjuring), ktorý odštartoval (zrejme) nekončiaci kolotoč projektov. Keďže s ním oslávil veľkolepý úspech, bolo len otázkou času, kedy sa dočkáme pokračovania. Rovno celý „Conjuring Universe“ čakal len málokto.
Manželia Warrenovci však majú v zbierke množstvo zvláštnych a kedysi prekliatych predmetov, ktorú sú vystavené aj v ich múzeu v americkom Connecticute. A práve tie boli predmetom ďalších samostatných spin-offov, ktoré celý Conjuringverse dopĺňajú a dotvárajú.
V rámci tejto série už sme mohli vidieť horory o bábike Annabelle, snímky Mníška (The Nun) a Kliatba kvíliacej ženy (The Curse of La Llorona). Vo výrobe je aj novinka The Crooked Man, pokračovanie Mníšky, no a v roku 2021 sa dočkáme aj premiéry hororu The Conjuring: The Devil Made Me Do It, ktorý mal mať premiéru ešte tento rok, no napokon bola kvôli pandémii presunutá o rok neskôr.
Je tiež dosť možné, že toto univerzum v budúcnosti doplnia aj ďalšie samostatné filmy alebo jeden, ktorý ich všetky prepojí ešte viac. Napokon The Conjuring patrí medzi najzárobkovejšie horory všetkých čias, čím sa z neho stala značka definujúca hororový žáner posledného desaťročia.
Nahlásiť chybu v článku