Marcel je pivovarník: V potravinách nekupujem nič, čo nie je v chladničke. Takto rozoznáte zlé pivo, nemusí byť mútne

Pivovarníkovi sme dali otázku, aké pivo vám odporúča. Medzi inými cennými radami spomína: „V mojom okolí sa často objavia ženy, ktoré povedia: Pivo mi nechutí. Väčšinou tým myslia, že im nechutí horké pivo. Ja takýmto ženám väčšinou odporúčam jahodový porter – silné, jemné a sladké pivo – a keď ho vyskúšajú, takmer vždy si uvedomia, že pivo im vlastne celkom chutí.“

Pivovarník Marcel Mihaľov začínal variť na maminom sporáku – dnes má okrem práce v remeselnom pivovare aj vlastnú varňu a podomácky dokáže navariť pivo, z ktorého sa vám začnú zbiehať slinky.

Stretli sme sa v jeho prirodzenom prostredí – rozhovor sme uskutočnili v podniku pri voňavom pive IPA a s pohárom remeselného radleru. Chceli sme však vedieť úplne všetko – ako môže laik začať s bádaním v pivnom svete, či považuje radler za „skutočné“ pivo alebo to, čo si všímať pri nákupe v potravinách. Pýtali sme sa ho na detaily zo sveta jeho remesla – čo všetko musí ovládať vyučený pivovarník a ako prebieha samotné varenie. Prezradil, ktoré pivo považuje za šialený chuťový zážitok, alebo aj to, čo by dnes už nevypil.

A prezradil toho ešte oveľa viac.

Ako rozoznáme dobré remeselné pivo od „brečky“? Čo si treba všímať?

Prvá dôležitá vec je, či je pivo čapované, z plechovky alebo z fľaše. Ak pijete pivo čapované, do hry vstupuje faktor toho, či ho načapovali dobre.

Rozhodujúca je však určite oxidácia – v pive je ľahko rozoznateľná. Zlé pivo nedrží penu a je väčšinou sladkasté, chutí nepríjemne, „zvetrane“ a zatuchnuto. 

Zlému pivu sa mení aj farba. To som zažil za čias, keď som bol ešte ochotný piť pivo z PET fľaše – to isté pivo bolo raz svetlé, potom odrazu tmavšie a chutilo inak.

Na druhej strane, veľa ľudí si myslí, že keď je pivo mútne, je pokazené. To nie je pravda. Sú štýly, ktoré mútne byť majú – akými je Weissbier či Hazy IPA.

A ak pijeme pivo, ktoré je načapované?

Dostať musíte dobre umytý, dobre prepláchnutý a vychladený pohár. Taký úplný základ je, že pivo dorazí s penou, ktorá je krémová – nemá tzv. jarové bubliny. Akékoľvek dobre načapované pivo tiež necháva na pohári kruhy – pena by mala zvnútra pohár krúžkovať a vy by ste mali podľa týchto kruhov vedieť rozoznať, na koľkokrát ste to pivo pili.

Samotná výška peny je už individuálna a záleží na tom, aké pivo pijete. Pri takých ležiakoch by ste mali mať penu na šírku troch prstov, pri iných je peny pomenej.

Predstav si, že máš poradiť „nepivárovi“, ktorý však chce preniknúť do pivného sveta a zistiť, čo mu chutí. Čo by si mu poradil ako prvé?

Úprimne si myslím, že asi neexistuje pivo, ktoré by sadlo úplne všetkým. Nájsť to pravé orechové, ktoré ti chuťovo sadne, je ťažké – pivných štýlov je naozaj veľa a každému chutí niečo iné.

Mne sa najviac osvedčilo uvádzať „nepivárov“ do sveta piva cez ležiaky – či už desiatky, jedenástky alebo dvanástky. Kľúčové je, aby šlo o kvalitný remeselný ležiak, nie o nejaké „europivá“ z potravín. Ak nemáš rád ležiaky, celkom univerzálnym štýlom je Session IPA alebo IPA – má nižší obsah alkoholu, pričom je často voňavá, ovocná a ľahko sa pije. A z tých relatívne „univerzálnych“ odporúčam vyskúšať aj Pale Ale alebo „kyseláče“.