Foto: Kiiking (Facebook), Pexels

/ 73 / Lukáš M.
Ako dobre poznáte Pobaltie? Pozrite sa s nami na jeho najsevernejšiu krajinu.

Pobaltie. Nenápadný kút Európy, ktorý sa skladá z troch rôznych krajín – Estónska, Lotyšska a Litvy. Mnoho ľudí vie o týchto postsocialistických krajinách len nutné minimum. Aj keď sú v povedomí turistov tieto krajiny veľmi podobné, Litva, Lotyšsko a Estónsko vás poľahky presvedčia, že každá z nich je jedinečná a neopakovateľná. Ak neveríte, už čoskoro vám to v najbližšom Cestovateľskom kine dokáže vášnivý cestovateľský pár Kožíkovcov. Predtým sa ešte môžete spolu s nami bližšie zoznámiť s Estónskom.

Krajina olympijských hier a turizmu

O najsevernejšej pobaltskej krajine začneme dvoma zaujímavosťami, ktoré by ste o Estónsku možno nepovedali. Aj keď sa to nezdá, Estónsko je svojím spôsobom olympijská veľmoc. Ak nepočítame posledné olympijské hry v brazílskom Riu, potom Estónsko počas histórie získalo v prepočte až 25,5 medailí na 1 milión obyvateľov. Prekonať toto číslo sa podarilo len siedmym štátom sveta a Estónsko je teda v takomto meradle na prekvapivom ôsmom mieste. Okrem toho patrí Estónsko aj medzi málo štátov, ktoré ročne navštívi viac turistov ako jeho celkový počet obyvateľov.

Foto: Jude Freeman (wikimedia.org)

Internetový raj

Estónsko sa môže vo svete právom pýšiť svojím technologickým pokrokom a vývojom, ktorý si napriek štatútu postsocialistickej krajiny drží. Viditeľné je to najmä na internetovom pripojení, pri ktorom Estónsko patrí k „najpripojenejším“ krajinám sveta. Pomáha tomu najmä vynikajúca sieť voľného WIFI pripojenia, ktoré nájdete v každom rohu krajiny. Okrem toho zastáva aj druhú priečku v priemerne najrýchlejšom internetovom pripojení na svete. Ak vás zaujíma, ktorému štátu patrí prvé miesto, potom vedzte, že je to ďalší z pobaltských štátov a to Litva.

Foto: Pexels

Národný šport – obria hojdačka

Každé dieťa na svete miluje hojdanie. Estónci však túto detskú aktivitu povýšili na úplne novú úroveň. Vytvorili totiž šport, ktorý nazvali Kiiking. Ten môžeme do slovenčiny jednoducho preložiť, ako hojdanie. Nový šport vznikol v Estónsku v roku 1996 a je síce nenáročný, no dostatočne adrenalínový na to, aby ste si rozmysleli, či ho vyskúšate. Aktéri sa totiž pri športovom hojdaní pripútajú k oceľovým tyčiam, ktoré sa oproti klasickej hojdačke otáčajú o celých 360°. Vyskúšali by ste?

Foto: Eesti Kiikingi Liit (wikimedia.org)

Doprava zadarmo

V hlavnom meste Estónska v Tallinne sa pred niekoľkými rokmi pustili do zaujímavého experimentu. Každý obyvateľ mesta má od roku 2013 verejnú hromadnú dopravu celkom zadarmo. Ak si myslíte, že pre samosprávu hlavného mesta je niečo podobné likvidačné, potom ste na omyle. Tallinn hlási každý rok profit 20 miliónov eur. V meste sa totiž rozprúdil nový život. Navýšil sa počet oficiálne prihlásených obyvateľov, čím do mestskej kasy začalo prúdiť viac daní. Všetci sú však spokojní. Ľudia majú dopravu zdarma, v odrazu o čosi rušnejšom mesta sa začalo dariť aj malým podnikateľom, automobilová doprava bola niekoľkonásobne odľahčená a navyše si obyvatelia chránia aj ovzdušie.

Foto: Pexels

Online voľby

Ak sme vás doposiaľ nepresvedčili o tom, že aj postsocialistická krajina môže byť modernou krajinou budúcnosti, potom sa to asi konečne zmení v tomto bode. Estónsko je totiž prvou krajinou na svete, kde sa voľby premiestnili z volebných miestností do pohodlia domova a ľudia môžu svojich zástupcov v politike voliť z pohodlia domova. Online voľby v Estónsku pritom fungujú už od roku 2015, odkedy má každý občan s volebným právom vlastné prihlasovacie údaje pre online vládne služby.

Foto: Pexels

Povinné reflexné pásky

Estónska vláda spravila pre bezpečnosť chodcov zaujímavý krok. Kedže sa krajina nachádza v oveľa vyšších zemepisných šírkach ako napríklad Slovensko, slnečného svetla si tu obyvatelia Estónska užijú oveľa menej. Z bezpečnostných dôvodov musia mať teda všetci chodci a cyklisti reflexné prvky, vďaka ktorým ich vodiči vidia aj počas dlhých a tmavých zimných dní. Za nedodržanie tohto zákona hrozí obyvateľom ale i turistom v Estónsku finančná pokuta a samozrejme riziko nehody.

Foto: Pexels

Programovať sa učia od detstva

To, že moderné technológie majú v Estónsku miesto v každodennom živote obyvateľov krajiny, ste si už zrejme uvedomili. Estónci dokonca modifikovali aj tradičný školský systém a technológie zaradili do učebných osnov už od prvého ročníka. Estónske školstvo sa už od začiatku povinnej školskej dochádzky zameriava na získanie zručností potrebných na programovanie a ovládanie najmodernejších technológií. Mimochodom, školstvo je v tejto krajine na veľmi vysokej úrovni a vzdelanie sa dostane (takmer) každému. Aj preto má Estónsko druhú najvyššiu mieru gramotnosti na svete (opäť raz prvé miesto prislúcha pobaltskej krajine, tentoraz Lotyšsku).

Foto: Pexels

Ľudoprázdna rovina a tisíce ostrovov

Ľudoprázdna rovina a tisíce ostrovov. Tak by sa dala pár slovami opísať krajina Estónska. Najvyšší vrch v krajine Suur Munamägi má totiž len 318 m.n.m., a preto ak milujete hory, potom Estónsko nie je pre vás práve najlepšou voľbou. V krajine však namiesto hôr nájdete presne 2222 ostrovov a ostrovčekov ležiacich v Baltskom mori. A prečo ľudoprázdna? Estónsko totiž patrí medzi európske krajiny s najnižšou hustotou osídlenia a to 28 obyv./km² (Slovensko – 111 obyv/km²). Menej má už len Fínsko, Švédsko, Nórsko a Rusko.

Foto: wikipedia.org

Tragická moderná história

Estónsko sa v modernej histórii ocitlo na záujmovej hranici dvoch európskych mocností. Počas druhej svetovej vojny spolu s ďalšími pobaltskými krajinami trpeli polohou medzi nacistickým Nemeckom a socialistickým Ruskom. Odrazilo sa to najmä na počte civilných obetí vojny, ktoré sa v Estónsku vyšplhali na 7,3% obyvateľstva, čo je vyššie číslo ako priemer ostatných európskych krajín. Ani po skončení druhej svetovej vojny sa však hrôzy nezastavili. Podľa odhadov bolo totiž ďalších 10% obyvateľstva odvedených do ruských gulagov, odkiaľ sa už nikdy nevrátili.

Foto: The Library of Congress (wikimedia.org)

Svetové dedičstvo o akom ste nikdy nepočuli

Najsevernejšia pobaltská krajina má na zozname svetového dedičstva UNESCO zapísané len dve pamiatky, no obe si svoje miesto na prestížnom zozname skutočne zaslúžia. Prvé z nich je historické centrum Tallinnu. Pamiatky mesta so siahodlhou históriou patria medzi najnavštevovanejšie mestské centrá v Európe. Druhý na zozname UNESCO je zaujímavý pozostatok geografického skúmania, o ktorom počul len málokto. Reč je o Struveho geodetickom oblúku, sérii triangulačných bodov v celkovej dĺžke 2820 kilometrov, ktorý prechádza cez 10 európskych krajín. Oblúk vznikol v prvej polovici 19. storočia za účelom prvého presného merania dĺžky poludníka, čo prispelo k určeniu dovtedy najpresnejších rozmerov Zeme.

Tallinn Old Town

Nenápadný kút Európy, ktorý príjemne prekvapí cestovateľských dobrodruhov! Nazrite do života trojlístka post-sovietskych krajín, ktoré obmýva Baltské more a definuje silná túžba po nezávislosti i výborná lokálna kuchyňa. Aj keď sú v povedomí turistov tieto krajiny veľmi podobné, Litva, Lotyšsko a Estónsko vás poľahky presvedčia, že každá z nich je jedinečná a neopakovateľná. V prednáške dvojice Kataríny a Tomáša Kožíkovcov sa návštevníci Cestovateľského kina v utorok 26. septembra vyberú nielen do hlavných miest, ale okúsia aj menej známe zákutia a výnimočné miesta.

Cestovateľské kino: Pobaltie (Katarína a Tomáš Kožíkovci)

26. september, KC Dunaj – Bratislava (odkaz na udalosť)

Lístky na premietanie sú dostupné na tomto odkaze.

Cestovateľské Kino
wikipedia.org, telegraph.co.uk, listverse.com




Komentovať (0)