Kvôli drobnému výkyvu zažila Zem najkratší deň. Mal menej ako 24 hodín, vedci sú v šoku

Koncom júna sa udialo niečo nevídané, deň totiž netrval 24 hodín, ale o 1,59 milisekundy kratšie. Vedci sú z tohto zistenia v šoku. Myslia si, že za to môže drobné vychýlenie osi Zeme.

29. jún bol o 1,59 milisekundy kratší

Ako informuje portál Science Alert, 29. jún trval o 1,59 milisekundy kratšie ako bežné dni. Za posledné desaťročia sa hovorilo najmä o tom, že rotácia Zeme spomaľuje, čo by znamenalo, že budú dni dlhšie, nie kratšie. V posledných rokoch sa však táto tendencia zmenila a dni sa postupne skracujú. Ak to bude takto pokračovať aj naďalej, je možné, že prvýkrát v dejinách budú vedci nútení odobrať sekundu z atomických hodín.

Nie je nič nezvyčajné, že os Zeme sa z času načas trochu vychýli. Deje sa tak preto, lebo Zem nie je dokonale guľatá, tvarom trochu pripomína elipsu. Na jej otáčanie vplýva aj množstvo ďalších faktorov, napríklad gravitačné pole Mesiaca či príliv a odliv.

Život na Zemi to neovplyvní

Profesor Leonid Zotov si myslí, že rotácia Zeme sa zrýchľuje kvôli pravidelne sa opakujúcemu javu, ktorému sa hovorí „Chandler wobble“, teda Chandlerovo kmitanie. Prvýkrát bolo spozorované okolo roku 1880, keď si astronóm Seth Carlo Chandler všimol, že po dobu 14 mesiacov pravidelne kmitali oba póly Zeme.

Podľa portálu The Telegraph kmitanie začalo spomaľovať okolo roku 2000, historické minimum dosiahlo v roku 2017. Pre Time and Date sa Zotov vyjadril, že medzi rokmi 2017 až 2020 zmizlo úplne. Na náš každodenný život to nemá významný vplyv. Tieto pozorovania sú však nevyhnutné preto, aby sa podarilo udržať atómové hodiny maximálne presné.

Pozri aj:

Webbov teleskop poslal na Zem nové, fascinujúce zábery: Zachytil galaxiu známu ako Koleso voza