Foto: François Dubois / Public domain

Svadba mala priniesť mier, namiesto toho zafarbila francúzske rieky krvou protestantov.

Kráľovské svadby sa v minulých storočiach len málokedy konali bez postranných politických úmyslov. Ich cieľom bolo spravidla upevňovať či rozširovať vplyv tej či onej rodiny, utužovať vzťahy či uzatvárať dohody. Svadby na kráľovských dvoroch boli pritom pre niekoľko dní trvajúce bujaré a honosné oslavy mimoriadnou udalosťou aj pre samotných poddaných. Tá, ktorá sa konala v Paríži pred 442 rokmi sa do európskych dejín zapísala navždy. Francúzsku mala konečne priniesť mier, namiesto toho stála život niekoľko desiatok tisíc ľudí.

Naprieč Parížom vyzváňajú zvony. Je 18. august 1572, svadba Margaréty z Valois, sestry francúzskeho kráľa katolíka a navarrského kráľa Henricha má po desaťročnej náboženskej vojne priniesť konečne mier. O niekoľko dní, v noci z 23. na 24. augusta, bijú v Paríži zvony opäť. Meniny má Bartolomej, práve po ňom bude pamätná noc pomenovaná do konca ľudských dejín. V Paríži začína vraždenie hugenotov, ktoré si v najbližšom období vyžiada po celom Francúzsku podľa odhadov až 30-tisíc životov.

Začiatok náboženských vojen

V druhej polovici 16. storočia začal do Francúzska prenikať kalvinizmus, reformačná vlna protestantov, ktorá sa rozšírila najmä v južnej a juhovýchodnej časti krajiny. Na kalvinizmus pomaly prechádzali roľníci, bohatší mešťania, nižšia a neskôr aj vyššia šľachta. Francúzski kalvinisti sa nazývali hugenoti, ich centrom bolo Navarrské kráľovstvo v západnej časti Pyrenejí.

V roku 1562 katolícky vojvodca František de Guise vtrhol na hugenotskú bohoslužbu v mestečku Wassy a odštartoval masaker, ktorým porušil dohodu prijatú v Saint-Germain, podľa ktorej mohli protestanti organizovať malé náboženské sviatosti. Vo Wassy katolíci povraždili viac ako 60 ľudí a odštartovali tak niekoľko desaťročí trvajúci konflikt známy ako hugenotské vojny.

Foto: Hogenberg_end_of_16th_century / Public domain

Krvavé francúzske rieky

Ich najznámejšou kapitolou je práve Bartolomejská noc z roku 1572, kedy sa v Paríži konala svadba, ktorá mala desať rokov trvajúcu vojnu medzi francúzskou katolíckou šľachtou (a korunou) a hugenotmi ukončiť. Princezná Margaréta, sestra kráľa Karola IX, bola prisľúbená Henrichovi Bourbonskému, následníkovi trónu Navarrského kráľovstva. V Paríži sa preto v auguste sústredili šľachtici z oboch znepriatelených táborov z celej krajiny. Politická svadba prebehla 18. augusta, Paríž oslavoval ešte niekoľko dní tak, ako to bolo v stredoveku zvykom.

Francúzska koruna však nakoniec kráľovskú svadbu namiesto zmierenia, využila k masovým náboženským čistkám. Vraždenie hugenotov, ktorí vo veľkom počte pricestovali do Paríža, aby sa stali svedkami uzatvorenia symbolického manželstva, začalo v noci z 23. na 24. augusta. Skutočný rozsah masakru nie je dodnes známi. Predpokladá sa však, že za prvú noc bolo v Paríži zavraždených 2 000 hugenotov, v nasledujúcich týždňoch možno až 20-tisíc. Bartolomejská noc sa podľa historických záznamov mala odohrať s „požehnaním“ francúzskeho kráľa Karola IX., ktorý mal v tom čase len 22 rokov. K rozhodnutiu o vraždení hugenotov ho však údajne mala priviesť jeho matka Katarína Medicejská.

Foto: Édouard Debat-Ponsan / Public domain

Náboženské čistky sa z Paríža rýchlo rozšírili do ďalších francúzskych miest, v ktorých hugenoti žili. Po Paríži najväčšie masakre zažili mestá Toulouse, Bordeaux, Lyon či Orléans. Skutočný rozsah vraždenia hugenotov je dodnes neznámy, predpokladá sa však, že Bartolomejská noc a nasledujúce týždne priniesli niekoľko desiatok tisíc ľudských obetí. Podľa rôznych legiend bola voda vo francúzskych riekach po Bartolomejskej noci natoľko zakrvavená tak, že z nich nebolo možné loviť ryby.

Kráľom sa stal hugenot

Francúzska katolícka koruna a šľachta si zrejme myslela, že vyvraždením protestantov z radov vyššej a nižšej šľachty raz a navždy ukončí desaťročie trvajúcu náboženskú vojnu. Stal sa však presný opak a katolíci viedli s hugenótnmi krvavý konflikt prakticky až do konca storočia. Náboženské vojny ukončila až zmena na kráľovskom tróne.

Karol IX., ktorý Bartolomejskú noc povolil, nemal žiadnych mužských potomkov. Nemali ich ani jeho bratia a tak francúzsky trón pripadol ich sestre Margaréte. Kráľom Francúzska sa tak stal jej manžel, ktorého si musela vziať pod nátlakom ako zámienku pred samotným vraždením. Henrich Navarrský musel pred korunováciou prestúpiť z protestantskej na katolícku vieru, ako kráľ však v roku 1598 vydal Nantský edikt, ktorým hugenotom konečne zaručil slobodu ich vierovyznania. Možno aj preto ho v roku 1610 v parížskych uliciach zabil katolícky fanatik.

britannica.com, museeprotestant.org, dailyhistory.org, zivot.pluska.sk
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )