Klimatológ Pecho: Čas sa nám míňa. Horúčavy môžu spustiť úzkosť aj depresie, toto je nová realita

Leto začína letným slnovratom 21. júna. Napriek tomu sme teploty, ktoré sú pre toto ročné obdobie typické, zaznamenali už skôr. Klimatológ Jozef Pecho upozorňuje, že počas tohtoročného júna boli teploty abnormálne vysoké. V obci Mužla vystúpili až na 37,7 °C. 

Situácia je čoraz extrémnejšia, a kým pred desiatimi rokmi boli u nás teploty nad 30 °C považované za výnimočné, dnes sa z nich stal nový normál.

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) vydáva výstrahy pred horúčavami, platí zákaz zakladania ohňa a záchranári hlásia niekoľko desiatok výjazdov denne za ľuďmi, ktorí skolabovali z tepla. Ochladenie je v nedohľadne, rovnako ako vlaha a dážď, ktoré by pomohli nielen pôde, poľnohospodárstvu, lesom a ekonomike, ale aj ľudskému zdraviu a psychike.

„Ľudský organizmus nie je stavaný na dlhodobý pobyt v horúcom a suchom prostredí. Vysoké teploty predstavujú veľkú záťaž pre kardiovaskulárny systém, zvyšujú riziko infarktov, mozgovej mŕtvice, kolapsov z prehriatia, najmä u starších ľudí, detí a chronicky chorých,“ hovorí Pecho.

Zároveň dodáva, že ešte závažnejší môže byť dopad na psychiku. Chronické sucho a neustále dusno so sebou prinášajú podráždenosť, únavu, poruchy spánku a koncentrácie, prehlbuje sa stres a vyčerpanie a u niektorých ľudí sa zhoršujú aj symptómy depresií.

Je aktuálna situácia, ktorú zažívame na Slovensku, v poriadku?

Aktuálna meteorologická situácia na Slovensku nie je ani zďaleka „v poriadku“. Tohtoročný jún zaznamenal abnormálne vysoké teploty, ktoré na niektorých miestach, ako v obci Mužla, vystúpili až na 37,7 °C.

Priemerné mesačné teploty vzduchu prekračovali normál z obdobia 1991–2020 o viac než 2 °C, čo je signálom pokračujúceho trendu otepľovania s čoraz extrémnejšími výkyvmi.

Súčasne s teplom sa výrazne prehlbuje aj sucho. Kým niektoré oblasti, ako Hrochoť či Jasná, zaznamenali zrážkový nadnormál, južné a juhovýchodné regióny hlásili v júni mimoriadne podnormálne úhrny – napríklad na Teplom Vrchu spadlo za celý jún len 3,6 mm zrážok.

Ako sa prejavuje nedostatok zrážok a čo spôsobuje?

Nedostatok vlahy sa už akútne prejavuje na pôde, ktorá praská, na vegetácii, ktorá vädne alebo skracuje vývojové fázy a na poľnohospodárskych plodinách, ktoré v niektorých regiónoch nedozrievajú, ale jednoducho usychajú.

Nezanedbateľný je aj dopad na lesy, kde dochádza k predčasnému opadu listov a oslabeniu drevín, čo zvyšuje ich zraniteľnosť voči škodcom a chorobám. Vietor, ktorý v uplynulých dňoch sprevádzal horúčavy najmä v nižších polohách, ešte urýchľuje odparovanie vody z pôdy a listov, čím sa pôdna vlhkosť dostáva na kritické úrovne.

Z pohľadu klimatológie sledujeme v roku 2025 už štvrtý po sebe idúci rok s prejavmi vážneho sucha – a je čoraz zrejmejšie, že nejde o výkyv, ale o nový normál, ktorý si vyžiada zásadné adaptačné opatrenia.

Môžeme sa obávať nejakých extrémov, ktoré nás v najbližších týždňoch zasiahnu?