Jedna noc nás stála 80 eur: Skúsili sme život na výletnej lodi a bývali v kajute bez okien. Toto všetko bolo v cene

História výletných lodí siaha až do polovice 19. storočia, keď slúžili hlavne na prepravu pasažierov medzi Európou a Amerikou. Začiatkom 20. storočia sa objavili prvé luxusné parníky s reštauráciami a tanečnými sálami určené pre elitu. Aj keď toto obdobie charakterizuje predovšetkým neslávne známy Titanic, v tej dobe už bolo v prevádzke pomerne veľa výletných lodí od rôznych spoločností. Stále však išlo o raritu vyhradenú pre bohatých ľudí. Výletná loď ako typ služby, ktorú poznáme dnes, sa vyvinula až v sedemdesiatych rokoch 20. storočia. Na skutočný rozmach si však musel tento druh cestovania počkať ďalších dvadsať rokov.

V súčasnosti výletné lode prepravia viac ako 30 miliónov pasažierov ročne a postupne sa stávajú plnohodnotnou alternatívou ku klasickým dovolenkám v rezortoch. Na rozdiel od nich ale ponúkajú zaujímavý bonus navyše – každý deň sa zobúdzate v inej krajine. My sme vyskúšali jedenásťdňovú plavbu z talianskej Savony do mesta Casablanca v Maroku, s viacerými zastávkami cestou tam i späť.

Martin Bruncko v intereze zodpovedá za knižnú sekciu. Voľný čas trávi na turistike a cestovaním. Svoje zážitky čitateľom približuje v spolupráci s redaktorkou portálu Zuzanou Veslíkovou.

Čo sa výletným lodiam rozhodne nedá uprieť, je ich impozantnosť. Prakticky v každom prístave pôsobia ako obrovský kontrastný prvok, a ešte o to viac vynikajú v prístavoch, ktoré sú situované priamo v centrách miest, podobne ako ten v Savone.

Takmer tristo metrov dlhý a štyridsať metrov široký kolos s trinástimi palubami sa medzi historickými budovami a hodinovými vežičkami jednoducho nedá prehliadnuť. Tento obor potom vytvára miesto pre 2700 hostí, o ktorých sa stará ďalších viac ako tisíc členov posádky a palubného personálu.

Vyrážali sme zo Savony, následne nás čakal deň na mori a až ten ďalší sme dorazili do Malagy v Španielsku. Potom nasledovala zastávka v mestách Tanger a Casablanca v Maroku. Ďalej sme navštívili Gibraltár a Valenciu v Španielsku. Po ďalšom dni na mori sme zastavili v Barcelone. Na desiaty deň sme sa ocitli v Marseille a plavbu ukončili v Savone, kde aj začínala.

Odbavenie ako na letisku

Pred nástupom na loď nás čakala kontrola podobná tej, ktorú zažívame pri cestách lietadlom. Zakázané sú dlhé ostré predmety, alkohol, elektrické spotrebiče, ale aj obyčajný predlžovací kábel. Väčšie kufre potom prechádzajú extra odbavením a počkajú na vás pred vašou kajutou. Niekedy však môže ich doručenie meškať a dočkáte sa ich až tesne pred vyplávaním.

Okrem osobnej kontroly sme prešli aj registráciou, pri ktorej si nás odfotografovali a odovzdali nám plastové kartičky s čiarovým kódom. Tie boli na najbližších jedenásť dní naším osobným dokladom, kľúčom od kajuty a zároveň aj platobnou kartou. Pri každom opustení lode sa totiž musíte preukázať touto kartičkou a pri návrate, žiaľ, prejsť aj ďalšou „letiskovou“ kontrolou so všetkým, čo k tomu patrí. Tento proces sa za žiadnych okolností nedá obísť, ale zvykli sme si.

Na palube sa nepoužívajú žiadne peniaze a nezaplatíte ani platobnou kartou. Kredit je potrebné nahrať na spomínanú kartičku. Našťastie, je to jednoduché a v konečnom dôsledku aj praktické.