Foto: Archív TASR

Čo je to Wiki Leaks, kto je Julian Assange a prečo mu v USA hrozí 175 rokov väzenia?

Novinárovi, ktorý je držiteľom viacerých prestížnych ocenení, v USA hrozí trest odňatia slobody na 175 rokov. Za všetko môže organizácia Wiki Leaks, ktorá si pod jeho vedením spravila vo svete a najmä v Spojených štátoch amerických mnoho nepriateľov.

Už viac ako desaťročie zverejňuje nezisková mediálna spoločnosť Wiki Leaks utajované vládne a korporátne dokumenty. To všetko v najväčšej možnej anonymite bez udávania svojich zdrojov. Kompromitujúce materiály sa týkajú poväčšine aktivít Spojených štátov amerických, ale aj Ruska, Číny, Turecka či iných krajín.

Zakladateľom, ako aj hlavnou tvárou organizácie, je austrálsky novinár Julian Assange, ktorý aktuálne čelí od Spojených štátov amerických obvineniam zo špionáže a nezákonné zverejňovanie tajných dokumentov, za čo mu hrozí 175 rokov väzenia. Ľudskoprávni aktivisti sa však obávajú aj možného trestu smrti.

Foto: Archív TASR

Z programátora novinár a obvinenie zo znásilnenia

Julian Assange sa narodil v roku 1971 v Austrálii. Vyštudoval fyziku a matematiku, neskôr bol programátorom a počítačovým hackerom, nakoniec však skončil pri žurnalistike. V roku 2006 sa stal spoluzakladateľom neziskovej spoločnosti Wiki Leaks a v krátkom čase aj jeho najvýraznejšou tvárou. Za svoju prácu získal niekoľko významných ocenení, ako napríklad UK Media Awards od Amnesty International, denník The New York Times ho dokonca v roku 2010 označil za najvýznamnejšieho svetového novinára. Samotná stránka Wiki Leaks bola pritom v roku 2011 nominovaná na Nobelovu cenu za mier.

Foto: Archív TASR

V roku 2010 bol Assange zaradený na červený zoznam hľadaných osôb Interpolu za podozrenie zo znásilnenia a sexuálneho zneužívania, ktorému čelil vo Švédsku (prípad bol neskôr v roku 2017 zastavený, pozn. red.). Assange bol zatknutý v Londýne, následne ho prepustili na kauciu za podmienok pravidelného hlásenia londýnskej polícii. Podmienku porušil v roku 2012, keď sa ukryl na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne, kde požiadal o politický azyl. Na tomto mieste strávil 7 rokov a to až do apríla 2019, kedy bol zatknutý britskou políciou. O pár mesiacov na to Spojené štáty americké požiadali britské úrady o jeho vydanie do USA.

Mučenie civilistov aj správy amerických diplomatov

Práca Juliana Assanga a celého Wiki Leaks si síce vo svete vyslúžila viacero ocenení, na druhú stranu však našla aj veľké množstvo kritikov. Najmä zo strany Spojených štátov amerických, ktoré zverejnenie viacerých materiálov označili za ohrozenie národnej bezpečnosti. Urobili tak napríklad po zverejnení zoznamu strategických objektov v USA i vo svete, ktoré americká vláda považuje za „životne dôležité“. V dlhom zozname sa nachádzali strategické priemyselné podniky, ložiská nerastných surovín, dopravné križovatky medzinárodného významu a mnohé iné objekty.

USA však najviac kompromitovali materiály zverejnené portálom Wiki Leaks v roku 2010, ktoré sa týkali vojny v Iraku. Wiki Leaks najskôr zverejnili videá leteckých útokov amerického letectva z roku 2007, pri ktorých umrelo niekoľko civilistov, vrátane dvoch reportérov agentúry Reuters.

O pár mesiacov neskôr Wiki Leaks vydali aj materiály hovoriace o mučení zajatých Iračanov či popravách bez súdneho procesu a iných vojnových zločinoch vykonávaných irackou armádou a políciou počas americkej intervencie, kedy Spojené štáty kontrolovali aj činnosť štátnych úradov.

Na konci roku 2010 Wiki Leaks viacerým svetovým médiám rozposlali aj desiatky tisíc diplomatických dokumentov, z ktorých nemalý počet bol označený ako „tajné materiály“. V nich sa okrem iného mali nachádzať informácie napovedajúce o špionáži amerických diplomatov na pôde OSN aj na pôde veľvyslanectiev, analýzy situácie ohľadom jadrového programu Pakistanu či problémoch v Jemene, či údajné väzby ruskej vlády na organizovaný zločin.

Foto: Archív TASR

Vo zverejnených diplomatických materiáloch USA sa nachádzali tiež subjektívne názory a hodnotenia svetových politikov. Vtedajšieho francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho v nich označujú za precitlivelého politika s autoritatívnym štýlom osobnosti, Muammar al-Kaddáfí si vraj zase potrpel na to, aby ho všade sprevádzali ukrajinské blondíny.

V dokumentoch aj o Slovensku

Dokumenty zverejnené portálom Wiki Leaks pritom neobchádzajú ani Slovensko. Na internetovej stránke wikileaks-slovensko.org, ktorá zverejňuje preklady originálnych správ, sa  objavili materiály, ktoré sú označené ako depeše amerického veľvyslanectva. V materiáloch sa hovorí o Mariánovi Kočnerovi, Dobroslavovi Trnkovi aj Štefanovi Harabinovi a ich „protiprávnych konaniach poškodzujúcich občanov a občianky Slovenska,“ uviedla Wiki Leaks vo vyhlásení.

Foto: Archív TASR

Nevydajú ho do USA

Súd v Londýne zamietol v pondelok žiadosť USA o vydanie Juliana Assangea do USA, informovala agentúra AP. Ako dôvod uviedol obavu o Assangeove duševné zdravie, ktoré by extradícia mohla podlomiť. Sudkyňa Vanessa Baratserová uviedla, že Assange by v prípade vydania do USA mohol spáchať samovraždu. Americká vláda už avizovala, že proti rozhodnutiu podá odvolanie.

Americký whistleblower Edward Snowden vyjadril v pondelok nádej, že rozhodnutie britského súdu nevydať zakladateľa organizácie WikiLeaks Juliana Assangea do Spojených štátov bude “koncom” pokusov USA stíhať ho v súvislosti so špionážou. Informovala o tom agentúra AFP.

Nech je toto už koniec,” napísal na Twitteri Snowden, ktorý je v USA obvinený zo špionáže.

Otec Juliana Assangea dúfa, že novozvolený americký prezident Joe Biden udelí jeho synovi milosť, uviedol  pre tlačovú agentúru DPA 76-ročný John Shipton.

Či k tomu naozaj dôjde sa dozvieme v priebehu nasledujúcich mesiacov.

SME, Euractiv, zpravy.aktualne.cz, The Guardian, Pravda TASR
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )